Päť až šesť správne urobených espresso káv z odrody arabica predstavuje maximálnu odporúčanú dennú dávku kofeínu, čo je 150 – 200 mg.
Prospieva pitie kávy telu alebo mu škodí? Môžeme kávu považovať za zdravý prírodný nápoj? Alebo by sme sa jej mali vyhýbať ako návykovej droge?
Diskusie o tom, či je pitie kávy zdravé alebo telu škodí, sú nekonečné. Jednotní nie sú ani odborníci. Niektorí tvrdia, že pitie kávy na nás pôsobí blahodarne, pretože káva je plná zdraviu prospešných látok a pomáha znižovať riziko mnohých ochorení, iní považujú kávu za škodlivú a návykovú a mali by sme sa jej strániť. Lahodný tmavý mok s jemnou penou na povrchu a podmanivou vôňou si však získal mnohých a v rôznych obdobách – s mliekom či šľahačkou, malé espresso alebo long black, filtrovanú alebo zalievanú si doprajeme s pôžitkom minimálne raz za deň.
Všímavý Kaldi
Pravlasťou kávy sú Etiópia a Keňa. Kávovníky tam rástli a stále rastú voľne v prírode. Prvé zmienky o účinkoch kávových bobúľ však siahajú do 9. storočia nášho letopočtu do oblasti Orientu.
Najznámejšia legenda hovorí o pastierovi menom Kaldi. V horách Jemenu pásol kozy a spozoroval, že keď sa napásli červených bobúľ z kríkov neznámej rastliny, boli zrazu nezvyčajne čulé, divoké a šantivé. Opát miestneho kláštora sa rozhodol červené bobule vyskúšať. Uvaril z nich nápoj pre rehoľníkov a tí zrazu nemali problém bdieť celé noci v modlitbách. A tak začali mnísi vo veľkom zbierať vetvičky s bobuľami a v čase dažďov ich navešané sušili nad ohňom. Pri tom si všimli, že opadané bobule v ohni zuhoľnateli a vytvorili príjemnú arómu. Rehoľníci zuhoľnatené zrná pomrvili a pripravili nápoj, ktorého chuť bola ešte príjemnejšia a účinky zostali zachované.
Bachov hold
V 13. a 14. storočí preniesli kávu etiópski bojovníci do Jemenu, kde sa objavili aj jej prví vyznávači a prvé terasovité plantáže. Káva sa dostala do Mekky, kde vznikli prvé kaviarne. Odtiaľto pochádza aj názov nápoja káva, z arabsko-tureckého slova kahve (omamný nápoj). Práve pre omamný účinok, považovaný mocnými náboženskými vládcami za rovnako účinný ako alkohol, v roku 1511 kávu zakázali a dali spáliť všetky jej zásoby. Centrom obchodu s kávou sa stalo rozkvitajúce obchodné jemenské prístavné mesto Mokka na brehu Červeného mora. Názov tejto kávovej metropoly sa potom stal synonymom silnej arabskej kávy.
Do Európy sa káva dostala v 17. storočí. Predávala sa najprv v lekárňach ako liek, neskôr vznikli prvé kaviarne. História viedenskej kávy sa píše od roku 1683 počas dramatického obliehania Viedne Turkami. Po víťazstve domácich zostalo po Turkoch 500 vriec zelených kávových bôbov. Nápoj z nich však Viedenčanom nechutil a tak ho majitelia kaviarní vylepšili medom a šľahačkou a neskôr aj sladkosťami podávanými ku káve. Viedenská kultúra pitia kávy a kaviarní je dodnes svetovo jedinečná. Kultúra pitia kávy sa rýchlo rozširovala a napríklad Johann Sebastian Bach uviedol v roku 1732 práve v kaviarni svoju slávnu Kávovú kantátu.
Predbieha ju ropa
Kávovníky sú krovinaté vždy zelené dreviny, dorastajúce do výšky 5 až 6 metrov. Listy majú tuhé, eliptické, s dĺžkou asi 15 cm. Kvety sú obojpohlavné, biele až smotanové, s príjemnou vôňou. Plody sú kôstkovice veľké ako čerešne a počas dozrievania menia farbu od zelenej cez žltú a červenkastú až po tmavofialovú. Majú vajcovitý tvar a pod tuhou šupkou ukrývajú sladkastú dužinu s dvoma zelenými tvrdými semienkami, kávovými zrnami. V súčasnosti je známych asi 60 druhov kávovníkov. Na produkciu semien pre prípravu kávy sa využíva kávovník arabský (Coffea arabica) a kávovník robusta (Coffea canephora). Vhodný je aj kávovník libérijský (Coffea liberica), ale pestuje sa v menšej miere a iba na území Afriky.
V priebehu 18. a 19. storočia sa kávovníkové plantáže v Afrike a Južnej Amerike ustavične rozširovali. V súčasnosti sa medzi 23. severnou a 25. južnou rovnobežkou rozprestiera okolo celej zemegule takzvaný kávový pás. Brazília, Vietnam, Kolumbia, Indonézia, Kostarika… predstavujú len niekoľko z celkového počtu viac ako 50 krajín vyvážajúcich kávu. Celkový svetový ročný objem zberu je asi 6 miliónov ton surovej kávy. Denne sa vo svete vypijú priemerne 2 miliardy šálok kávy, a tak sa tento mok stal druhým najvýnosnejším obchodným artiklom na svete hneď po rope. Približne pre 100 miliónov ľudí je pestovanie a spracovanie kávy priamo či nepriamo obživou.
Najviac kávy sa vypije v škandinávskych krajinách, Rakúsku a Holandsku, viac ako 10 kg kávy na osobu a rok.
Autor: RNDr. Michaela Havrlentová, PhD., NPPC – Výskumný ústav rastlinnej výroby, UCM v Trnave
Foto: Pixabay.com
Uverejnila: VČ
Viac o káve, ako aj o iných zaujímavých témach, sa dočítate v časopise Quark (číslo 11/2017), ktorý nájdete v novinových stánkoch alebo si ho môžete predplatiť v elektronickej alebo papierovej verzii na www.quark.sk.