Vďaka takzvaným fytonutrientom by mohli imunitné bunky v tele prežívať dlhšie, a tak sa efektívnejšie vysporiadať s nastupujúcim ochorením.
Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphoto.com
Na posilnenie imunitného systému ľudí aj zvierat sa zameriava nový výskum vedcov z Agronomickej fakulty Mendelovej univerzity v Brne.
Výskumníci sa snažia predĺžiť život imunitných buniek pomocou látok, ktoré využívajú rastliny na ochranu pred stresom. Vďaka takzvaným fytonutrientom by mohli imunitné bunky v tele prežívať dlhšie, a tak sa efektívnejšie vysporiadať s nastupujúcim ochorením.
Ochranné fytonutrienty
Pozornosť vedcov sa sústredila na monocyty. V laboratórnych podmienkach z nich vytvárajú makrofágy a dendritické bunky. Tie následne skúšajú stimulovať pomocou fytonutrientov a ich metabolitov. „Fytonutrienty sú látky, ktoré sa prirodzene vyskytujú v rastlinách. Chránia ich proti baktériám, plesniam alebo napríklad slnečnému svitu či mrazu,“ opísal vedúci výskumu Petr Sláma z Ústavu morfológie, fyziológie a genetiky zvierat.
Okrem toho, že fytonutrienty fungujú ako ochrancovia rastlín, dokážu efektívne pomáhať i v telách živočíchov. „Aktuálne sme vo fáze, keď imunitným bunkám predkladáme rôzne fytonutrienty, a následne sledujeme, ako sa týmto bunkám darí. Prvé výsledky ukazujú, že niektoré látky naozaj dokážu životnosť imunitných buniek predĺžiť,“ priblížil Sláma.
Dendritická bunka na membráne z nanovláken. Zdroj: MENDELU. Autor: Petr Sláma
Protektívne účinky berberínu a punicalaginu
V rámci výskumu sa vedci primárne zamerali na dve rastlinné látky. Prvou je berberín, ktorý sa nachádza v kroch dráča, a druhou punicalagin, ktorý sa nachádza v granátových jablkách. Obe látky výskumníci skúšajú aplikovať v rôznych koncentráciách.
V prípade vysokých koncentrácií punicalaginu napríklad zistili, že imunitné bunky boli oveľa menej stresované. Veľmi dobre bol pozorovateľný protektívny účinok látky – bunky boli chránené pred predčasnou smrťou – a v porovnaní s kontrolnou skupinou bol ich život dlhší.
Pozrite si
Veľký aplikačný potenciál
Získané poznatky majú podľa Slámu široké uplatnenie. „Zasahuje to v podstate do všetkých imunitných reakcií, ktoré prebiehajú v našom tele. Zapojenie fytonutrientov nám môže pomôcť posilniť celkovú imunitu organizmu, predchádzať ochoreniam, a ak sa už choroba dostaví, tak zmierniť jej prejavy alebo urýchliť liečbu. Z môjho pohľadu je aplikačný potenciál naozaj veľký,“ zamyslel sa vedec, ktorý vidí presahy smerom do humánnej i veterinárnej medicíny.
„Popri samotnej životnosti buniek budeme skúmať aj to, či fytonutrienty dokážu podporiť elimináciu nežiaducich mikroorganizmov v tele. Jednoducho povedané, či budú imunitné bunky schopné požierať napríklad baktérie rýchlejšie a efektívnejšie,“ doplnil Sláma, ktorý sa dlhodobo venuje tiež problematike zápalov mliečnej žľazy.
Lešenia z nanovláken
Účinky fytonutrientov na imunitné bunky skúmajú vedci pomocou špeciálnych lešení z nanovláken. „V poslednom čase sa zaoberáme 3D systémami kultivácie. Predstaviť si to možno ako pomyselnú textíliu z nanovláken. Bunky sa v takto vytvorenej membráne pohybujú prakticky rovnako ako v skutočných tkanivách, takže môžu oveľa lepšie využívať svoje funkcie,“ priblížil Sláma.
Podľa vedca by sa vďaka trojrozmerným systémom mohli do budúcnosti znížiť počty experimentov na zvieratách. „Bežne sa dnes využívajú 2D kultivácie na kultivačných doštičkách alebo vo fľašiach, ktoré sú z plastu. Bunky sa nalepia na ich stenu a nereagujú tak, ako by reagovali v tele, pretože sú vytrhnuté zo svojho prostredia,“ vysvetlil Sláma.
Oproti tomu nanovlákna 3D lešení sa vyrábajú z biologicky odbúrateľného plastu (polykaprolaktónové nanovlákna) alebo z proteínu, ktorý je súčasťou hodvábu.
Kompletné výsledky dvojročného projektu budú poznať vedci koncom tohto roka, téme sa však venujú dlhodobo.
Zdroj: TS MENDELU
(zh)
