Škodcovia rôznych druhov rastlín sú neželanou súčasťou, ktorú je nutné nejakým spôsobom eliminovať. Doteraz tak dochádzalo najmä použitím chemických látok, ktoré ale môžu priniesť aj neželané vedľajšie účinky. Vedci postupne prichádzajú na to, že kontrola škodcov rastlín aplikovaním biologických činidiel je sľubnou alternatívou k použitiu chemických látok.
Napriek tomu iba 5 až 15 % z 250 000 až 500 000 existujúcich druhov vyšších rastlín bolo skúmaných z hľadiska biologickej aktivity. Zistilo sa, že hmyzožravá rosička okrúhlolistá (Drosera rotundifolia, L.) môže byť novým zdrojom PR génov pre biotechnológiu. Ako konštatovali autori príspevku s touto tematikou Ildikó Matušíková, Jana Libantová, Jana Moravčíková, Ľudmila Mlynárová a Jan-Peter Nap, revolúcia v biotechnológii priniesla ešte väčší záujem o identifikáciu a izoláciu génov, ktoré kódujú cenné bioaktívne zložky. „Gény, ktoré sa podieľajú na ochrane rastlín pred patogénmi, tzv. pathogenesis-related (PR) genes – patogénne súvisiace gény, obsahujúce 17 podskupín (PR1 – PR17), boli najmasívnejšie skúmané v oblasti produkcie rôznych rastlín odolných voči škodcom. Ich úspešné používanie sa však ukázalo ako obmedzené. Napríklad sa zistilo, že len PR proteíny špecifických skupín sú toxické pre testované patogény in vitro. Okrem toho rastlinné patogény sú často tolerantné voči (toxickým) metabolitom produkovaným ich hostiteľom, ale sú citlivé na štrukturálne príbuzné metabolity iných nehostiteľských rastlín.“
Spomenutá skupina vedcov vo svojej práci hľadala prítomnosť PR génov v rosičke okrúhlolistej (Drosera rotundifolia L.) ako zástupkyni hmyzožravých rastlín. ´Génový pool´ rodu Drosera rotundifolia L. bol identifikovaný a analyzovaný sekvenciami kódujúcimi proteíny súvisiace s patogenézou (PR). Sekvencia získaná v ich štúdii predstavuje jednu z prvých sekvencií kódujúcich nukleárne gény v rosičke a prináša prvý dôkaz o prítomnosti glukanáz v rosičkách. Potenciálne použitie tejto sekvencie v biotechnológii sa považuje za vhodné.
„Proteíny súvisiace s patogenézou sú v rastlinnej ríši všadeprítomné. Mnohé z nich dokázali, že prispievajú k ochrane rastlín proti napadnutým patogénom, čo ich robí veľmi cennými pre biotechnológiu ako alternatívnemu prístupu k použitiu fungicídov na potravinových plodinách. Boli identifikované a klonované stovky génov kódujúcich rôzne membrány PR z rôznych rastlinných druhov a je tu rastúci záujem o izoláciu z nových, neobvyklých zdrojov. V rámci tohto konceptu sa hmyzožravé rosičky testovali na PR sekvencie,“ konštatovali autori.
Informácie poskytla: Ildikó Matušíková, PhD., Katedra ekochémie a rádiológie, Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave
Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR
Ilustračné foto: Pixabay.com /Bergadder/
Uverejnila: VČ