Vedci preskúmali DNA tisícok myší. Gény zodpovedné za dlhovekosť môže ovplyvňovať aj pohlavie.
Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphoto.com
Starnutie sa prejavuje poklesom fyzickej, mentálnej a reprodukčnej kapacity. Snaha o dosiahnutie večnej mladosti je preto úplne prirodzená. Hľadanie elixíru mladosti sa dokonca stalo námetom viacerých kultových diel. V slovenskej próze sa napríklad vyskytuje povesť o Bátoričke a milióny ľudí na celom svete uchvátil príbeh o Harrym Potterovi a Kameni mudrcov.
O zvrátenie procesu starnutia sa však nepokúšajú len fiktívne postavy, no aj tímy vedcov a vedkýň na celom svete. Ich cieľom nie je nájsť liek na nesmrteľnosť, ale zlepšiť kvalitu života ľudí vo vyššom veku.
Kontrolujú naše gény dlhovekosť?
Najnovšia štúdia1 ukázala, že v DNA máme hneď niekoľko miest, ktoré môžu ovplyvňovať dĺžku nášho života.
Genetik Robert Williams vo svojom výskume porovnáva DNA získanú z 3200 hlodavcov. Vďaka obrovskému množstvu dát sa jeho tímu podarilo v genetickom kóde identifikovať viacero regiónov zodpovedných za dlhovekosť.
Zaujímavosťou je, že ich efekt sa líši v závislosti od pohlavia skúmaných jedincov. Kým časť chromozómu 12 ovplyvňuje dĺžku života všetkých myší bez rozdielu pohlavia, aktivita jedného z regiónov chromozómu 3 bola pozorovaná len v prípade samíc.
Od častí chromozómov ku konkrétnym génom
Identifikované časti genómu pomohli zúžiť výber konkrétnych génov z niekoľko tisíc na pár stoviek kandidátov. Určiť gény, ktoré ovplyvňujú dlhovekosť, však nestačí. Dôležitým míľnikom ďalšieho výskumu bude popísanie ich presnej funkcie. Môžu ich vedci naozaj považovať za gény dlhovekosti?
Ich funkcia môže spočívať aj v nepriamom efekte, keď gény neovplyvňujú samotnú dlhovekosť, ale ich aktivita zohráva kľúčovú úlohu v ochrane proti ochoreniam, ako je rakovina.
Budúce štúdie sa tiež musia zamerať na to, čo aktivuje mechanizmus, ktorým sa gény priamo či nepriamo podieľajú na oddialení starnutia. Ako sa totiž ukázalo v spomínanej štúdii, niektoré časti genómu sú aktívne až po dosiahnutí istej dĺžky života.
Kto rýchlo vyrástol, ten skôr zomrie
Zaujímavým výsledkom výskumu je i objavenie prepojenia medzi rýchlosťou rastu a dĺžkou života. Myši, ktoré sa rodia v menej početnom vrhu, zvyčajne zomierajú skôr. Vedci tento jav vysvetľujú väčším prísunom živín v maternici, ktorého následkom je rýchlejší rast mláďat.
K podobným záverom dospela skupina Roberta Williamsa aj po analýze údajov z databázy UK Biobank. Podľa zverejnených výsledkov sa ľudia, ktorí v detstve vyrástli rýchlejšie, dožívajú v priemere menej rokov ako ich rovesníci.
Pravdepodobne je to tak preto, že v dospelosti majú vyšší index telesnej hmotnosti, ktorý je všeobecne spájaný2 s vyšším rizikom pridružených ochorení.
Zdroje:
1. DOI: 10.1126/science.abo3191
2. DOI: 10.1056/NEJM199801013380101
