Dôvody, prečo má gorila, ktorá patrí medzi najväčšie zvieratá živočíšnej ríše, miniatúrny penis, sa dočítate v článku.
Gorily sú jedny z najväčších a najsilnejších zvierat na planéte, veľkosť ich genitálií tomu však nezodpovedá. Tie majú prekvapivo malé, pričom ani ich spermie nie sú príliš priebojné. Dôvod tejto skutočnosti je veľmi zaujímavý.
Gorila striebrochrbtá môže dosahovať výšku až 1,8 metra a vážiť okolo 200 kilogramov. „Je ťažké zmerať, aká mocná je gorila v skutočnosti, podľa odhadov však môže byť približne štyri- až desaťkrát silnejšia ako priemerný človek,“ píše BBC Wildlife Magazine Gorilla Guide. Intenzita gorilieho uhryznutia je dvakrát väčšia ako levia, mnohým gorilám sa podarilo uniknúť z klietky ohnutím železných tyčí.
Akokoľvek sú gorily veľké a silné, ich penisy i semenníky sú najmenšie v celej rodine opíc. Presnejšie povedané, sú najmenšie v pomere k veľkosti tela zo všetkých cicavcov. Majú približne tri centimetre, čo je menej ako priemer u ľudských novorodencov a oveľa menej ako hraničná hodnota pre ľudský mikropenis. Ilustračné vyobrazenie veľkosti genitálií opičích druhov a človeka v pomere k telu si môžete pozrieť tu.
Gorily majú i slabé spermie
Malé sú aj gorilie semenníky, ktoré navyše obsahujú nízky počet spermií. Ako sa píše v štúdii, publikovanej začiatkom tohto roka v časopise eLife, gorilie spermie majú extrémne nízku mitochondriálnu funkciu, sú pomalé a slabé. „Gorily tiež majú veľký podiel nepohyblivých a morfologicky abnormálnych spermií, ktoré ťažšie prenikajú do vajíčok než spermie iných druhov.“
Tieto vlastnosti sú natoľko zakorenené v genóme goríl, že by teraz mohli pomôcť pri výskume neplodnosti ľudí. V tej istej štúdii boli vedci schopní porovnať určité gény goríl s ekvivalentnými génmi človeka. Zistili, že mnohé z nich boli výrazne zastúpené u mužov s nízkym alebo so žiadnym počtom spermií. „Dôvodom malého penisu je práve obrovská postava samca gorily,“ vysvetlila výskumníčka Suzanne Harveyová v článku pre London’s Global University (UCL) z roku 2012.
Podstatou je, že gorilie spoločenstvá sú prísne hierarchické a takmer vždy polygamné. Jednoducho povedané, ich genitálie sú malé, pretože nemusia byť veľké. „Fyzicky najsilnejší alfa samec vyhráva nad ostatnými samcami hrubou silou, a preto nemusí pri párení konkurovať v počte a kvalite spermií,“ vysvetlila Harveyová. Slabšie samce sa k samiciam buď nedostanú vôbec, alebo sa dostanú len obmedzene.
Šimpanzy sú viac obdarené
Šimpanzy majú oproti gorilám mimoriadne veľké semenníky, ktoré vážia viac ako tretinu hmotnosti ich mozgu. Navyše ich spermie žijú ešte štyri dni po ejakulácii. Je to preto, lebo majú odlišnú hierarchiu a stratégiu párenia. „Žijú vo veľkých skupinách s viacerými samcami a viacerými samicami, kde sa samice môžu páriť s mnohými samcami,“ pokračuje Harveyová. Keď sa teda samice pária s dvoma samcami v tesnom slede, spermie od dvoch samcov si môžu priamo konkurovať.
Samice šimpanzov vykazujú tiež promiskuitné správanie a schválne sa pária alebo priatelia s viacerými samcami. Podľa výskumníkov sa snažia samcov zmiasť, aby tak ochránili svoje mláďatá. Samce majú totiž tendenciu zabíjať cudzie potomstvo.
Príčina ľudskej monogamie
„Ľudia majú oveľa dlhší a širší penis ako ostatné ľudoopy,“ napísal profesor paleoklimatológie na UCL Mark Maslin v článku pre The Conversation v roku 2017. Mužské semenníky sú však pomerne malé a produkujú relatívne malé množstvo spermií.“
Niektoré charakteristiky párenia nášho druhu sú pomerne nesúrodé. Napriek tomu, že je ľudský penis pomerne veľký, Maslin poznamenal, že je tiež extrémne hladký, nemá výraznú vonkajšiu štruktúru, napríklad hrčky, vrúbky a podobne, ako majú iné primáty. Menej štruktúrovaný penis je zvyčajne znakom toho, že druh je monogamný. Toto môže teoreticky vysvetľovať, či sme prirodzene monogamný alebo polygamný druh. „Ak sa pozrieme na evolúciu monogamných páriacich systémov ľudí cez optiku ľudskej spoločnosti, je jasné, že udržiavanie vzťahov a ochrana viac ako jedného partnera naraz si vyžadujú obrovskú námahu a množstvo sociálneho úsilia,“ napísal Maslin. „Len keď majú muži prístup k ďalším zdrojom a k moci, môžu chrániť viacero žien, a to zvyčajne zabezpečím ochrany od iných mužov,“ dodal paleoklimatológ.
U ľudí podporuje monogamiu aj kultúra. Maslin ďalej poukazuje aj na to, že v zložitých ľudských spoločenstvách je najväčším a najdôležitejším pohlavným orgánom mozog. Kým gorily si dokazujú svoju dominanciu búšením do hrude, muži sa potrebujú chváliť peniazmi, dôvtipom alebo pekným vzhľadom. Oproti šimpanzom sa majú ľudia zase tendenciu dlhodobo spájať na základe osobných alebo sociálnych faktorov.
„Niekde v našej evolučnej minulosti sa stalo to, akí sme inteligentní a spoločenskí, hlavným faktorom nášho prístupu k sexuálnym partnerom,“ vysvetlil Maslin. „A preto na veľkosti mužského penisu až tak nezáleží.“
Zdroj: IFL Science, ScienceAlert
(LDS)