Rachel Moorová urobila detailný záber vráskavca dlhoplutvého, ktorý zvýrazňuje široké zorné pole oka.
Oko vráskavca dlhoplutvého. Zdroj: Rachel Moore
Internetom koluje magická fotografia samice vráskavca dlhoplutvého. Fotografia ukazuje detailný záber oka veľryby, ktorý odhaľuje žiarivý modrý pohľad majestátneho tvora v úchvatných detailoch. Fotografiu urobila renomovaná fotografka Rachel Moorová, ktorá je známa svojimi snímkami z oceánov a morí.
Fotografia vznikla zboku hlavy veľryby, a tak sa zvýraznilo široké zorné pole jej oka. Oko veľryby je chránené hrubou vrstvou tuku, ktorá pomáha regulovať teplotu a poskytuje ochranu.
Krásne, no tragické fotografie
Fotografie vznikli neďaleko ostrova Mo’orea vo Francúzskej Polynézii. Vráskavce dlhoplutvé (Megaptera novaeangliae) trávia čas v blízkosti týchto ostrovov, aby si oddýchli. Tieto vody slúžia aj ako oblasť, kde samice rodia potomstvo pred dlhou cestou do Antarktídy.
Oceánska fotografka Rachel Moorová má to šťastie, že trávi veľa času plávaním a interakciou s veľrybami a delfínmi. V jeden deň plávala s vráskavcom, ktorého nazvala sweet girl (sladké dievča), a zachytávala mimoriadne detailné fotografie veľrybieho oka. O niekoľko dní neskôr sa stala tragická udalosť a vráskavca zasiahla a usmrtila rýchlo sa pohybujúca loď. Vek veľryby odhadli odborníci na tri až štyri roky.
Pokiaľ ide o úmrtia veľrýb, je veľmi ťažké ich kvantifikovať, ale správy uvádzajú priemerne 20 000 úmrtí ročne. Vráskavce sú rozdelené do podpopulácií IUCN, ktorá ich uvádza ako ohrozené v rôznych regiónoch.
Niektoré vráskavce môžu žiť aj 90 rokov. Zdroj: Rachel Moorová
Vzájomný rešpekt
„Plávanie s týmito majestátnymi bytosťami je výsadou a rešpektovanie ich priestoru je rozhodujúce pre vzájomné zblíženie. Nie je potrebné naháňať sa ani si vynucovať interakcie. V zriedkavých prípadoch sa veľryby môžu rozhodnúť interagovať podľa svojich podmienok,“ uviedla Rachel Moorová.
Podľa Moorovej si ona a veľryba hľadeli päť minút z očí do očí. Udržiavala jej pohľad a približovala sa svojím 16-35-milimetrovým objektívom. Takéto vzájomné sledovanie fungovalo. Namierila fotoaparát na jej oko a práve vtedy, keď sa postupne prevracala nahor, stlačila spúšť a zachytila posledný lúč svetla osvetľujúci jej oko.
Nevidia farby
Oči veľrýb sú malé v porovnaní s veľkosťou ich tela. Nemajú široké binokulárne videnie ako väčšina mäsožravcov. Oči majú umiestnené po bokoch hlavy a vďaka nim majú široké zorné pole. Pre túto polohu však veľryby majú slabé 3D videnie.
Ako svetlo preniká do vody, farby jedna po druhej miznú a stávajú sa tmavšími. Modrá farba je jediná farba, ktorá preniká až do morských hlbín. Veľryby však nedokážu rozlíšiť modrú farbu. Ich oči sú monochromatické a umožňujú im vidieť svet iba v odtieňoch jednej farby.
Aj keď nevidia farby, ich zrak je prispôsobený životu pod vodou. Ich oči obsahujú veľa fotoreceptorov nazývaných tyčinky, vďaka ktorým vidia dobre aj za zlých svetelných podmienok. Podobne ako mačky majú za sietnicou takzvanú reflexnú (odrazovú) membránu tapetum lucidum. Ich oči sú prispôsobené morfologicky.
Oči veľrýb majú vo všeobecnosti tmavú farbu. Táto farba je určená najmä množstvom a typom pigmentov prítomných v očnej dúhovke. Keďže nemajú slzné žľazy, aby predišli podráždeniu očí, majú očné viečka a žľazy, ktoré vytvárajú olejovú kvapalinu pokrývajúcu rohovku, aby ju chránili.
Zdroj: IFL Science, TimesofIndia, Baleinesendirect
(JM)
