Molekulárny biológ Petr Svoboda z Česka zaujal prednáškou o mikroRNA. Veľký úspech zaznamenali workshopy o antropológii a sekvenovaní.
Organizačný tím DNA dňa 2025, ktorý sa konal na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave. Zdroj: K. Macáková
DNA deň 2025 už tradične priniesol zaujímavé prednášky, laboratórne workshopy aj diskusný klub. Podujatie sa konalo na pôde Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave (UK v Bratislave) v rámci medzinárodného podujatia DNA Day.
Hlavným prednášajúcim DNA dňa 2025 bol tento rok profesor Petr Svoboda z Ústavu molekulárnej genetiky Akadémie vied Českej republiky v Prahe. Vo svojej prednáške priblížil poslucháčom fascinujúci svet mikroRNA a jej úlohu pri regulácii génovej expresie a ochrane DNA.
Prednášková sála počas prednášky Petra Svobodu bola obsadená do posledného miesta. Zdroj: dnaday.sk
DNA Day vo svete
DNA Day je celosvetová akcia, ktorá sa vo svete koná už od roku 2003. Podujatie vzniklo ako pripomienka jedného z najvýznamnejších a najväčších objavov 20. storočia v oblasti prírodných vied, deoxyribonukleovej kyseliny (DNA).
Pred 72 rokmi, 25. apríla v roku 1953, publikovali James Watson a Francis Crick vedeckú štúdiu v časopise Nature, ktorá sa týkala dvojzávitnice DNA a prispeli tak k objasneniu štruktúry DNA. Ďalší míľnik predstavovalo ukončenie globálneho projektu ľudského genómu, ktoré pripadá práve na rok 2003.
Čo je DNA?
DNA (deoxyribonukleová kyselina) je nositeľkou genetickej informácie bunky. Je v nej zašifrovaná informácia, podľa ktorej sa formujú všetky znaky a vlastnosti väčšiny živých organizmov vrátane človeka. Väčšinou je DNA v bunke uložená ako dvojzávitnicová špirála.
Ilustračný obrázok DNA. Zdroj: iStockphoto.com
DNA deň 2025 na Prírodovedeckej fakulte UK
Na Prírodovedeckej fakulte UK zaviedli DNA deň o rok neskôr, v roku 2004. „Vtedy ho inicioval docent Vladimír Ferák. Druhý ročník sa uskutočnil v roku 2018. Odvtedy sme s prestávkami spôsobenými pandémiou organizovali DNA deň pravidelnejšie,“ uviedla pre portál VEDA NA DOSAH jedna z organizátoriek doktorka Kristína Macáková z Ústavu molekulárnej biomedicíny Lekárskej fakulty UK v Bratislave.
V tomto roku organizovali DNA deň Katedra genetiky Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave a Ústav molekulárnej biomedicíny Lekárskej fakulty UK v Bratislave. V čase pandémie ochorenia COVID-19 prebiehal DNA deň len v online priestore, tento rok sa po prvý raz opäť konal naživo.
Za úspech vďačí DNA deň 2025 aj hlavným organizátorkám profesorke Andrei Ševčovičovej z Katedry genetiky Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave, doktorke Barbore Gromovej z Ústavu molekulárnej biomedicíny Lekárskej fakulty UK v Bratislave a spomínanej doktorke Kristíne Macákovej. „Tohtoročný DNA deň bol po pandemickom období po prvý raz prezenčne, a preto to bola výzva aj pre nás. Okrem toho sme robili nielen prednášky; študentom sme chceli sprostredkovať aj zážitok z experimentálnej práce. To pred nás kládlo výzvy, ktoré sme však splnili a od účastníkov sme získali veľa pozitívnych ohlasov,“ uviedla pre portál VEDA NA DOSAH profesorka Ševčovičová.
Veľký ohlas mali u študentov workshopy, ktoré im sprostredkovali zážitok z experimentálnej práce. Zdroj: K. Macáková
DNA deň prilákal študentov z celého Slovenska
Podujatie, ktoré je určené stredoškolským a vysokoškolským študentom, učiteľom a nadšencom vedy a genetiky, prilákalo široké auditórium.
Z úspechu podujatia sa teší aj Kristína Macáková, ktorá sa po prvý raz podieľala na organizovaní DNA dňa v prezenčnej forme. „Tento ročník bol pre mňa výnimočný – bol to prvý DNA deň, ktorý som pomáhala organizovať prezenčne. Doteraz som sa na prípravách podieľala len počas pandemických rokov, keď prebiehal online. O to viac ma potešilo, že sa nám podarilo prilákať študentov z celého Slovenska. Bolo veľmi motivujúce vidieť, aký záujem prejavili nielen samotní študenti, ale aj účastníci, ktorí pripravili workshopy a prezentovali svoje inštitúcie na vedeckých a informačných stánkoch. Táto energia a chuť deliť sa o vedu bola pre mňa jedným z najkrajších momentov celého podujatia,“ uviedla pre portál VEDA NA DOSAH.
Najviac zaujali workshopy o antropológii a sekvenovaní
Počas podujatia DNA deň sa konalo sedem workshopov z rôznych oblastí výskumu DNA, o ktoré bol podľa profesorky Ševčovičovej a doktorky Macákovej mimoriadny záujem.
„Veľmi obľúbený bol workshop o antropológii, ale aj workshop zameraný na sekvenovanie alebo restrikčnú analýzu DNA,“ uviedla profesorka Ševčovičová.
Podľa Kristíny Macákovej to môže byť aj tým, že ide o témy, s ktorými sa človek často stretáva aj v médiách a rezonujú v spoločnosti. „Z môjho pohľadu boli najviac rezonujúce tie workshopy, ktoré sa venovali moderným a často skloňovaným témam – ako je napríklad sekvenovanie DNA či forenzná antropológia. Ide o oblasti, ktoré sú študentom známe aj mimo školského prostredia, často sa o nich hovorí v médiách alebo ich poznajú zo seriálov a z filmov, čo im dodáva určitý „praktický“ rozmer. Práve preto mali veľký úspech. V každom prípade nás veľmi teší, že ohlasy boli pozitívne na všetky workshopy, ktoré sa počas DNA dňa uskutočnili.“
Veľký záujem bol o workshopy o antropológii a sekvenovaní. Zdroj: K. Macáková
Petr Svoboda zasvätil publikum do histórie a tajov mikroRNA
DNA deň 2025 otvoril svojou prednáškou o mikroRNA hosť z Česka, popredný molekulárny biológ Petr Svoboda z Ústavu molekulárnej genetiky AV ČR v Prahe. Profesor Svoboda patrí medzi uznávaných odborníkov a vedie tím, ktorý sa venuje regulácii génovej expresie. Konkrétne sa zaoberá mikroRNA, malými nekódujúcimi RNA, ktoré sú dôležité v rôznych biologických procesoch.
RNA interferencia, čiže utlmenie génov, je spôsob, ako ovplyvniť hladinu ich produktu v bunke bez toho, aby bolo nutné pozmeniť samotnú DNA.
V prvej časti prednášky sa profesor Svoboda venoval vysvetleniu pojmu gén. „Gén je sekvencia (úsek, pozn. red.) DNA, ktorá kóduje molekulu. Tou prvou molekulou, ktorú sekvencia DNA kóduje, je RNA molekula (ribonukleová kyselina, z angl. ribonucleic acid, pozn. red.). DNA sekvencie sa najskôr prepisujú do RNA molekúl. A potom niektoré z tých RNA molekúl môžu ešte ďalej kódovať proteín. Zároveň však existuje obrovské množstvo rôznych RNA molekúl, ktoré nekódujú žiadny proteín. Môžu to byť takzvané dlhé nekódujúce RNA, takzvané ribozomálne tRNA, mikroRNA, čo je jedna z tých nekódujúcich molekúl, a existuje ich neuveriteľné množstvo,“ uviedol.
Molekulárny biológ profesor Petr Svoboda z Ústavu molekulárnej genetiky Akadémie vied Českej republiky v Prahe. Vo svojej prednáške priblížil poslucháčom fascinujúci svet mikroRNA a jej úlohu pri regulácii génovej expresie a ochrane DNA. Zdroj: dnaday.sk
Čo sú teda tie mikroRNA? Ide o malé molekuly RNA (dlhé 21 – 23 nukleotidov), ktoré sa niekedy označujú za najmenšie gény. Cielene tlmia, znižujú expresiu génov kódujúcich bielkoviny. Petr Svoboda publiku priblížil aj objavenie mikroRNA a mechanizmus ich fungovania.
Objavené boli u milimetrového červa háďatka obyčajného (Caenorhabditis elegans). Tento organizmus sa využíval ako hlavný vývojový model pre štúdium embryonálneho vývoja živočíchov od šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov 20. storočia. Skladá sa približne z tisícky buniek a jeho embryonálny vývoj je precízne naprogramovaný tak, že pri každej jednej bunke vedci vedia, čo sa z nej vyvinie.
Háďatko obyčajné (Caenorhabditis elegans). Zdroj: iStockphoto.com
V roku 1993 vedci pod vedením Viktora Ambrosa skúmali vývojové gény háďatka obyčajného. Všimli si pritom zmutované gény červa, ktoré mali za následok nesprávne načasovanie v aktivácii genetických procesov vo vývine organizmu. Výsledkom výskumu bol objav nového princípu génovej regulácie prostredníctvom predtým neznámeho typu RNA – mikroRNA. V rovnakom čase dospel k tomuto zisteniu nezávisle aj ďalší vedec Gary Ruvkun.
Vedci síce publikovali svoje zistenia už v roku 1993, vo vedeckej komunite však nevzbudili žiaden ohlas, pretože objavená mikroRNA sa nachádza len u háďatka obyčajného a bola tak považovaná len za akúsi kuriozitu. Až o sedem rokov neskôr, keď Ruvkunov tím zverejnil článok o objave ďalšej mikroRNA na inom géne, sa dočkali patričného uznania. V nasledujúcich rokoch potom objavili viacerí vedci stovky mikroRNA. Za objav mikroRNA získali Ambros a Ruvkun v roku 2024 Nobelovu cenu za fyziológiu alebo medicínu. Ďalšie zaujímavé informácie zo sveta mikroRNA si môžete pozrieť v zázname prednášky Petra Svobodu nižšie.
Video – záznam z prednášky o mikroRNA | Petr Svoboda. Zdroj: Youtube/Katedra genetiky PriF UK
Prednáška je dostupná a záujemcovia si ju môžu pozrieť online aj na tomto odkaze. Zaujímavý rozhovor s Petrom Svobodom priniesol denník N.
Zaujali aj ďalšie prednášky z oblasti genetiky
DNA deň 2025 priniesol aj ďalšie zaujímavé prednášky. Slovenský archeogenetik Marian Baldovič z Katedry molekulárnej biológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave vystúpil s prednáškou Neočakávaný príbeh DNA: Odkrývanie minulosti prostredníctvom archeogenetiky.
Pomerne nový odbor archeogenetika rekonštruuje minulosť prostredníctvom analýzy takzvanej ancient DNA (archaickej DNA). DNA je totiž cenný archeologický prameň a poskytuje priame dôkazy o vyhynutých druhoch, dávnych ľudských migráciách či stratených civilizáciách. Marian Baldovič v prednáške priblížil míľniky a fascinujúce objavy archeogenetiky, ktoré tento revolučný odbor priniesol.
Záznam z prednášky DNA ako kľúč k našej minulosti (Marian Baldovič) z cyklu Vedecká cukráreň v Centre vedecko-technických informácií Slovenskej republiky (CVTI SR). Zdroj: Youtube/CVTI SR
Postdoktorandská výskumná pracovníčka Marta Lukačišinová sa špecializuje na mikrobiológiu, evolučnú a systémovú biológiu a personalizovanú medicínu. V prednáške Prečo antibiotiká niekedy nefungujú a čo s tým má mikrobióm? poslucháčom priblížila výskum, na ktorom sa podieľa na Technione (Izraelskej technickej univerzite) v Haife. Cieľom výskumu je nájsť lieky, ktoré by vedeli spomaliť vývin rezistencie a personalizovať výber antibiotika na základe črevného mikrobiómu.
Prednáška Ako funguje evolúcia? genetičky Reginy Sepšiovej z Katedry genetiky Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave priblížila, ako pôsobí prirodzený výber a či v evolúcii zohráva úlohu selekcia alebo náhoda. Priniesla aj reálny príklad toho, že evolúciu vieme pozorovať aj v reálnom čase.
Ako posledný vystúpil so svojou prednáškou DNA ide do boja: tajná zbraň imunity molekulárny biológ Michal Pastorek z Ústavu molekulárnej biomedicíny Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, ktorý sa vo svojej prednáške zameral na fascinujúci príbeh DNA pascí (NET-ov), ktoré naše imunitné bunky tvoria ako lepiacu sieť, aby zachytili a odstránili baktérie. Vysvetlil, ako NET-y vznikajú, aký majú význam pre imunitný systém a prečo je pre nás problém, keď sa vymknú spod kontroly.
Záznamy z prednášok budú v najbližšom čase dostupné na stránke dnaday.sk.
Čo prinesie DNA deň 2026?
DNA deň 2025 priniesol na pôdu Prírodovedeckej fakulty veľa nadšenia, zaujímavé prednášky, workshopy aj diskusie. A čo plánujú organizátori na nadchádzajúci DNA deň v roku 2026? „Chceli by sme na Slovensko opäť doviesť zaujímavú vedeckú osobnosť (tento rok sa výber podaril na 100 percent), možno skúsime zaloviť aj medzi nobelistami. A určite pripravíme aj workshopy, ktoré sa osvedčili,“ prezradila profesorka Ševčovičová.
(zh)
