Púpavu väčšina ľudí zaraďuje k burine a bez milosti ju hubí a ničí. Táto bylina však dokáže prekvapiť: má mimoriadne botanické, chemické a zdraviu prospešné vlastnosti, ktoré z nej robia nielen kráľovnú lúk, ale aj lekárničiek, receptov a inovatívnych materiálov.
1 rastlina, 3000 semien
Kvet rastlina, burina, či bylina. Akokoľvek ju nazveme, púpava lekárska (Taraxacum officinale Web.) má obrovskú regeneračnú schopnosť a pri vhodných podmienkach vyrastie nová rastlinka aj z korienka s hrúbkou iba jeden milimeter. Jedna rastlina pritom dokáže vytvoriť za rok až 3000 semien, nie je preto veľmi prekvapivé, že púpavy rastú takmer všade. Na pôdach hnojených kompostom dosahuje rastlina často mohutné rozmery a naopak, vysoko v horách, kde sú drsnejšie podmienky, tvorí drobné, k zemi tisnúce sa listové ružice s takmer prisadnutými úbormi kvetov.
Prírodný kaučuk z púpav: história, či hudba budúcnosti?
Dužinatý vretenovitý koreň púpavy dorastá do dĺžky až 50 centimetrov a dosahuje hrúbku až 2 centimetre. Vyrastá z neho prízemná ružica pretiahnutých, charakteristicky vykrojovaných listov. Celá rastlina je prestúpená sústavou kanálikov – mliečnic, obsahujúcich biele mlieko horkej chuti.
Mlieko niektorých púpav obsahuje pomerne veľké množstvo kaučuku: pri niektorých druhoch tvorí kaučuk až 25 percent obsahu mlieka. Najznámejším druhom takejto „gumenej“ púpavy je púpava kok-sagyz (Taraxacum kok-saghyz), nazývaná tiež ruská púpava. Vedci ju objavili v Kazachstane v 30. rokoch a počas vojny sa kvôli komplikáciám spojeným s dovozom gumy z kaučukovníka začala využívať ako domáci zdroj kaučuku nielen v Rusku, ale aj v USA, Veľkej Británii, Nemecku, Švédsku či Španielsku. Po skončení vojny sa však krajiny opäť vrátili k cenovo dostupnej gume z kaučukovníka a zdalo sa, že púpavy už budú zasa patriť len do vencov či šalátov.
Opak je však pravdou – výskumu ruskej púpavy a púpavovej gumy sa dodnes venujú vedci z rôznych inštitúcií a zdá sa, že ešte môže zažiť svoje zlaté časy. Dobrým príkladom sú pneumatiky z púpavovej gumy, ktoré vyrába nemecká firma Continental AG.
Pôvabná pomocníčka lekárov: podporuje trávenie, zastavuje svrbenie, lieči únavu
Vedecký názov púpavy je odvodený od gréckych slov taraxis = zápaly očí, akeomai = liečiť a pochádza od slávneho arabského lekára Avicennu (*980 – †1036). V ľudovom liečiteľstve mnohých európskych krajín bola púpava veľmi obľúbená: koreň a listy obsahujú veľa nepravých horčín, ktoré podporujú vylučovanie tráviacich štiav a zvyšujú chuť do jedla. Ako liečivo pôsobí pri poruchách žlčníka a uvoľňuje nepriechodné žlčovody, pri narušení pečene toxickými látkami a spomalenom vylučovaní moču. Púpava pomáha aj pri svrbení, ktoré vzniká buď bez zjavnej príčiny, alebo môže byť sprievodným znakom kožných ochorení.
Šaláty z púpavových listov sú zasa vhodné ako životabudič, pomáhajú pri únave a celkovej vyčerpanosti organizmu. Mladé púpavové listy majú príjemnú, mierne horkastú chuť. Predstavujú tradičnú zložku jarného bylinkového šalátu, najlepšie s jogurtom. Môžeme ich pridávať do polievok a omáčok. Vňať púpavy má celkovú energetickú hodnotu 228 KJ a obsahuje 6,1 % bielkovín, 7,5 % sacharidov, 1,6 % minerálnych látok, z toho 174 mg. 100 g-1 vápnika, 24 mg. 100 g-1 horčíka, 83 mg. 100 g-1 fosforu, 7,5 mg. 100 g-1 a 43 mg. 100 g-1 vitamínu C. Vysoký obsah vitamínu C a minerálnych látok predurčuje púpavu ako hlavnú zložku jarných regeneračných a očistných kúr, pričom najúčinnejšie pôsobí surová šťava z listov a koreňa.
Autor: doc. RNDr. Ivan Šalamon, CSc. (Katedra ekológie Fakulty humanitných a prírodných vied Prešovskej univerzity v Prešove)
Foto: Doc. RNDr. Ivan Šalamon, CSc
Uverejnila: TL