Tímu amerických vedcov z Kalifornskej univerzity v Berkeley a Washingtonskej univerzity sa podarilo donútiť ľudské oko, aby bolo schopné vidieť farbu, ktorú dosiaľ nikto nevidel.
Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphotos.com. Autor: cerber82
Účastníci vedeckého pokusu podstúpili laserovú stimuláciu špecifických buniek v sietnici oka, vďaka čomu dokázali vidieť farbu, ktorá nie je voľným okom viditeľná. Opísali ju ako veľmi intenzívnu modrozelenú farbu, ktorá má najbližšie k tyrkysovej, no je ťažké ju opísať slovami. Novou farbou boli natoľko uchvátení, že ostatné farby z bežného sveta sa podľa nich popri nej javia ako slabé odtiene.
„Povedzme, že celý život vidíte len ružovú, detskú ružovú, pastelovú ružovú. A potom jedného dňa idete do kancelárie a niekto má na sebe tričko v najintenzívnejšej ružovej, akú ste kedy videli. Povedia vám, že je to nová farba, my ju nazývame červená,“ opísal pre BBC svoje vnímanie novej farby profesor Ren Ng z Kalifornskej univerzity v Berkeley, spoluautor štúdie a jeden z účastníkov experimentu.
Nová farba dostala označenie olo a výsledky výskumu boli publikované v časopise Science Advances. Názov vychádza z binárneho kódu 010, čo odkazuje na aktiváciu len M čapíkov.
Novú farbu olo možno len ťažko opísať slovami. Zdroj: X/Pubity
Nie je možné ju vidieť voľným okom
Novú farbu nie je možné nejak zachytiť a ukázať verejnosti, pretože na to, aby ju ľudské oko dokázalo vidieť, potrebuje špeciálny zásah.
Sietnica obsahuje čapíky, čo sú bunky zodpovedné za vnímanie farby. V oku existujú tri typy čapíkových buniek – S, L a M – a každá z nich je citlivá na rôzne vlnové dĺžky modrej, červenej a zelenej. Ich citlivosť na vlnové dĺžky sa čiastočne prekrýva, čo znamená, že keď svetlo aktivuje jeden typ čapíka, často zároveň aktivuje aj ďalšie. Preto sa farby v našom videní kombinujú a nevnímame ich úplne oddelene.
Na experimente sa zúčastnili štyria muži a jedna žena s normálnym farebným videním. Traja z účastníkov vrátane profesora Nga boli spoluautormi výskumnej práce.
Vedci v štúdii laserom dokázali stimulovať samostatne iba M čapíky. „Tie vyslali do mozgu farebný signál, ktorý sa pri prirodzenom videní nikdy nevyskytuje,“ uvádza sa v dokumente.
Diskusia o novej farbe
Časť odbornej verejnosti ostáva voči objavu skeptická. Niektorí vedci tvrdia, že nová vnímaná farba je „vecou interpretácie“. Nepochybne ide o dôkaz, že ľudské vnímanie farieb možno rozšíriť za prirodzené hranice pomocou precíznej manipulácie s fotoreceptormi.
Podľa profesora Johna Barbura, vedeckého pracovníka z londýnskej univerzity City St George’s, ktorý sa na štúdii nepodieľal, je výskum „technologickým výkonom“ pri stimulácii selektívnych čapíkových buniek, avšak v súvislosti s objavom novej farby je otvorený diskusii.
Vysvetlil, že ak by sa napríklad červené čapíkové bunky (L) stimulovali vo veľkom počte, ľudia by vnímali tmavočervenú, ale vnímaný jas sa môže meniť v závislosti od zmien citlivosti červeného kužeľa, čo sa podobá tomu, čo sa stalo v tejto štúdii.
Spoluautor štúdie profesor Ng však pripustil, že hoci je farbu olo technicky veľmi ťažké vidieť, tím sa zaoberá tým, ako by to mohlo potenciálne pomôcť farboslepým ľuďom alebo pri vývoji nových zobrazovacích technológií.
Zdroj: Science Advance, BBC
(LDS)
