Podľa toho, že krčiažky, v ktorých trávi hmyz, „schováva“ v pôde a podzemných dutinách, ju pomenovali krčiažnik hanblivý.
Krčiažnik hanblivý (Nepenthes pudica). Vľavo: podzemné krčiažky rastliny v dutine pod koreňmi stromu. Vpravo: podzemné krčiažky odhalené pod machovou prikrývkou. Foto: M. Dančák Zdroj: PhytoKeys
Vedci z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Palackého (PF UP) v Olomouci na ňu narazili na Borneu, kde viedli medzinárodný tím kolegov, úplnou náhodou. Pri expedícii na ťažko dostupnú horu Kemul si všímali rastliny, ktoré stavbou tela pripomínali mäsožravé krčiažniky, ale nemala typické krčahy, do ktorých vábia hmyz a potom ho v nich trávia. Považovali to za náhodu, ktorá im ale vŕtala v hlave.
„Potom kolega Ľuboš Majeský z Katedry botaniky behom fotografovania strhol machový vankúš na spodnej časti jedného stromu a zrazu sa objavili nádherne vyvinuté krčiažky tejto mäsožravej rastliny,“ cituje Martina Dančáka z Katedry ekológie a životného prostredia PF UP v Olomouci portál novinky.cz. „Keď sme prehliadli viacero podobných stromov, pri ktorých rástli krčiažniky, zistili sme, že tento druh skutočne výhonky smeruje pod zem,“ vysvetlil Majeský.
Dvojitý úspech: Práve trávila nový druh červa
„V podzemných dutinách alebo priamo v pôde schováva krčiažky dlhé až 11 cm, do ktorých vábi podzemné živočíchy, zvyčajne mravce, roztoče a chrobáky,” dodáva Martin Dančák. Krčiažky sú červenkasté a oveľa väčšie ako listy, ktoré sú biele, pretože nemajú chlorofyl – informuje CNN.
„Zaujímavé je, že vnútri džbánov sme našli množstvo organizmov vrátane lariev komárov, háďatiek a druhu červa, ktorý bol tiež opísaný ako nový,” cituje Václava Čermáka z Mendelovej univerzity v Brne, ďalšieho člena výskumného tímu.
Ide o objav prvej mäsožravej rastliny, ktorá loví hmyz pod zemou. Vedci o nej už stihli napísať aj štúdiu, ktorú uverejnil odborný magazín PhytoKeys.
Nezvyčajnú mäsožravú rastlinu pre jej schovávajúcu taktiku pomenovali krčiažnik hanblivý (Nepenthes pudica). Dúfajú, že ich objav by mohol pomôcť chrániť dažďové pralesy na Borneu, najmä zabrániť alebo aspoň spomaliť premenu nedotknutých lesov na plantáže palmy olejnej.
Ako začali rastlinám chutiť ich nepriatelia
Keď v roku 1875 Charles Darwin publikoval 400-stranovú monografiu Hmyzožravé rastliny, otriasla vedeckým svetom. Na základe úplne nových botanických objavov presne opísal ich pasce s dvoma lalokmi, spôsob, akým zachytávajú hmyz a ako dôkladne trávia svoju korisť. Dovtedy sa mäsožravé rastliny považovali skôr za výtvor fantastov, ktorí chceli zdramatizovať svoje zážitky z exotických krajín, a tak tvrdili, že v nich rastú rastliny schopné zjesť človeka. Vynikajúci populárno-vedecký článok o evolúcii rastlín v angličtine si môžete prečítať po kliknutí na nasledujúci link: Smithsonian magazine.
Na objasnenie toho, ako sa mohli vyvinúť rastliny schopné pojedať mäso, čo sa dovtedy pripisovalo len živočíchom, cituje Victora Alberta, biológa rastlinného genómu z univerzity v Buffale: „Evolúcia je zákerná a flexibilná a využíva už existujúce nástroje. V evolúcii je totiž jednoduchšie niečo zmeniť ako vytvoriť niečo nové.”
Zdá sa, že hnacou silou evolúcie je hlad po živote, v snahe prežiť sa všetko usiluje adaptovať na nové podmienky. V prípade vývoja rastlín na mäsožravé zohrala rolu pôda chudobná na dusík a fosfor, ktoré rastliny nevyhnutne potrebujú, aby mohli rásť. Našli ho v hmyze.
Pozrite si
V sedemdesiatych rokoch vedci zistili, že tráviaca tekutina, na ktorú natrafili v pasciach mäsožravých rastlín, obsahovala enzýmy, ktoré fungovali na veľmi podobných princípoch ako chemické zbrane, ktoré používali proti škodcom, ako sú baktérie, huby a bylinožravý hmyz. Rastliny teda „len“ pozmenili gény pre svoje enzýmy, ktoré im predtým pomáhali odpudzovať nepriateľov. Teraz im ich pomáhajú tráviť a z ich organizmov získavajú dusík a fosfor, ktorý im chýbal. Zdá sa, že ich nepriatelia im začali chutiť.
V mäsožravých rastlinách hľadajú inšpiráciu vedci z rozličných oblastí, farmaceuti, biotechnológovia, lekári aj vývojári nových materiálov. Uvidíme, aké nové možnosti vďaka nim objavia. Zatiaľ sa, aspoň z psychologického hľadiska, môžeme inšpirovať nezlomnosťou týchto rastlín a vlastne aj života.
Zdroje: DOI: 10.3897/phytokeys.201.82872; novinky.cz; CNN; Smithsonian magazine
