Nie každý deň biológovia oznámia objav úplne novej vetvy života – a táto sa im celé roky skrývala priamo pod nosom.
Koláž: Solarion arienae (Valt a kol., Nature, 2025), iStock/SergeyKlopotov
Organizmus s novou vetvou života objavili v laboratórnej vzorke morských riasničkavcov, o ktorú sa vedci starali od jej odobratia z chorvátskych vôd v roku 2011. Až keď riasničkavce náhle uhynuli, ukázalo sa medzi nimi ukryté toto nové drobné stvorenie, ktoré vedci pomenovali Solarion arienae.
Podrobná vizualizácia Solarion arienae. Zdroj: Karlova univerzita v Prahe
Nepatrí do žiadnej z doterajších skupín eukaryotov
„Tento organizmus nám umožňuje nazrieť do veľmi dávnej kapitoly bunkovej evolúcie, ktorú sme doteraz vedeli rekonštruovať len nepriamo,“ uvádzajú protistológovia Ivan Čepička a Marek Valt z Karlovej univerzity v Prahe, hlavní autori štúdie, ktorá bola publikovaná v časopise Nature.
„Bunky Solarion sú veľmi malé a len slabo pohyblivé, takže sme si ich v kultúre riasničkavcov celé roky nevšimli. Keďže nám Solarion unikal aj v dlhodobom laboratórnom chove, v prírodných vzorkách by si ho pravdepodobne nikto nevšimol,“ píše tím výskumníkov.
Tento jednobunkový eukaryot má jadro ohraničené membránou plnou DNA – rovnako ako naše vlastné bunky – a rovnako ako my má aj mitochondrie, energetické továrne buniek, kde sa tuky a sacharidy premieňajú na chemickú energiu.
Objav Solarion arienae podnietil biológov, aby oznámili úplne novú ríšu a úplne nový kmeň v strome života. Valt a kol., Nature, 2025
Tím ukázal, že Solarion arienae nepatrí do žiadnej z doterajších skupín eukaryotov, a tak sa tento osamelý „malý slnečný tvor“ delí o novodefinovaný kmeň s ďalším bizarným protistom (Pozn. red.: Protista – jednobunkový eukaryot, ktorý nie je ani zviera, ani rastlina, ani huba) Meteora sporadica. Tento kmeň je pritom súčasťou novozaloženého kráľovstva, v ktorom sa nachádzajú iba vzdialené príbuzné protisty Provora a Hemimastigophora.
Jeho mitochondrie sú však výrazne odlišné od všetkých doteraz známych. Stále totiž obsahujú genetické „omrvinky“ po tom, ako mohol byť kedysi úplne samostatným organizmom.
Video: Solarion arienae. Zdroj: Youtube/ScienceAlert External Sources
Mitochondrie ako samostatný organizmus
Mitochondrie boli podľa vedcov kedysi samostatným organizmom – prastarou baktériou. V určitom bode evolučných dejín Zeme však vstúpili do vnútra jednobunkového organizmu a začali v ňom žiť. Vieme to vďaka zvyškom genetického kódu, ktoré sa dodnes nachádzajú vo všetkých mitochondriách a ktoré pochádzajú z toho istého prastarého kmeňa.
Postupom času sa tieto dva organizmy tak úzko prepojili, že sa hranica medzi nimi a iným úplne stratila. Aj vo väčšine našich ľudských buniek dodnes žijú mitochondrie so svojou vlastnou, hoci veľmi skrátenou DNA, bez ktorej by sme nemohli prežiť.
V prípade väčšiny eukaryotov – zvierat, rastlín, húb, morských rias a množstva jednobunkových organizmov – mitochondrie už nesú len veľmi slabé stopy svojej pôvodnej nezávislosti. Solarion však vo svojom mikroskopickom tele stále uchováva genetickú pamiatku na dávno zabudnuté časy: gén secA, ktorý bol kedysi súčasťou „nástrojovej výbavy“ prapôvodných mitochondrií a pomáhal presúvať proteíny ich membránou v období, keď ešte žili samostatne.
Je to skvelá správa pre endosymbiotickú teóriu vzniku mitochondrií. Predstavuje totiž priamy dôkaz o živote, ktorý mitochondrie viedli pred tým, než sa naplno začlenili do eukaryotickej bunky, a poskytuje nám jedinečný pohľad na to, ako sa mohli poslední spoloční predkovia eukaryotov navzájom správať ešte pred tým, než sa spojili do jedného celku.
„Solarion je pozoruhodnou pripomienkou toho, ako málo stále vieme o rozmanitosti mikrobiálneho života,“ hovoria Čepička a Valt. „Objav takej evolučne hlbokej línie – v podstate živej fosílie – ukazuje, že kľúčové časti eukaryotického príbehu zostávajú skryté na miestach, ktoré len zriedka skúmame.“
Zdroj: Science Alert, Nature
(LDS)
