Vyvrcholením Týždňa vedy a techniky na Slovensku bol dňa 9. novembra 2017 galavečer v historickej budove Národnej rady Slovenskej republiky v Bratislave, v rámci ktorého ministerka školstva, vedy, výskumu a športu SR Martina Lubyová odovzdala Ceny za vedu a techniku 2017. RNDr. Boris Klempa, DrSc., z Virologického ústavu BMC v Bratislave, získal ocenenie v kategórii Osobnosť vedy a techniky.
RNDr. Boris Klempa, DrSc., patrí medzi kľúčových vedeckých pracovníkov, ktorí sa venujú výskumu zoonotických vírusov na Slovensku. Svojimi vedeckými aktivitami, vedením diplomantov, doktorandov a mladých vedeckých pracovníkov vytvára veľmi potrebnú školu, bez ktorej by sa pravdepodobne mnohé vedecké aktivity nielen vo Virologickom ústave SAV, ale aj na iných pracoviskách museli prehodnotiť alebo zredukovať. Dr. Klempa sa dokáže mimoriadne aktívne začleniť do národných a medzinárodných spoluprác a publikačne sa presadiť v uznávaných zahraničných vedeckých časopisoch.
Už počas prvého roka po nástupe do Virologického ústavu SAV sa Dr. Klempovi podarilo získať 3-mesačné štipendium od European Molecular Biology Organisation (EMBO), ktoré využil na návštevu pracoviska Institut für Virology, Charité, Universitätsmedzin v Berlíne. Tento pobyt, ktorého cieľom bolo získanie poznatkov v oblasti molekulárno-biologických metód pre detekciu a genetickú charakterizáciu hantavírusov z tkanív ich prirodzených hostiteľov, sa napokon ukázal ako rozhodujúci pre celú jeho ďalšiu vedeckú dráhu. Na dané pracovisko sa totiž o rok neskôr vrátil a pôsobil tu viac ako osem rokov.
V roku 2004 na Humboldtovej univerzite v Berlíne úspešne ukončil PhD. štúdium s najvyšším možným hodnotením Summa cum laude. Za doktorandskú prácu mu Charité udelilo aj Cenu Roberta Kocha. Témou jeho doktorandskej práce boli hantavírusy Dobrava a Tula, ich evolúcia a medicínsky význam. Na tom istom pracovisku zostal ako postdoktorand aj po ukončení štúdia a postupne sa etabloval ako medzinárodne uznávaná osobnosť v oblasti hantavírusov a iných zoonotických vírusov.
Veľký ohlas majú jeho práce zamerané na najnebezpečnejší hantavírus v Európe Dobrava-Belgrade vírus. Pre RNDr. Borisa Klempu, DrSc., je charakteristická cieľavedomosť a invencia v práci, rovnako však aj pracovitosť a komunikatívnosť. Svojimi doterajšími výsledkami dokazuje schopnosti samostatne formulovať a viesť nielen pracovné kolektívy, ale aj vedecké projekty.
V súvislosti s udelením ocenenia sme RNDr. Borisa Klempu, DrSc., požiadali o rozhovor.
M. BARTOŠOVIČOVÁ: Pán doktor, práve ste si prevzali prestížne ocenenie Osobnosť vedy a techniky. Ako vnímate toto ocenenie a čo pre Vás znamená?
B. KLEMPA: Musím sa priznať, že mám pocit, že si ho ani veľmi nezaslúžim, pretože sám so sebou nie som veľmi spokojný a myslím si, že som toho ešte veľa nedokázal. Každopádne je to ocenenie aj pre všetkých tých spolupracovníkov, s ktorými som mal možnosť pracovať na oboch pracoviskách, na Virologickom ústave Biomedicínskeho centra SAV, ako aj v Charité Berlín. Bez šťastia na ľudí, ktoré som v mojom živote mal, by som nedokázal vôbec nič. Rozhodne je to ocenenie pre mňa motiváciou do ďalšej práce, aby som sa raz tou osobnosťou skutočne stal.
M. B.: Cena za vedu a techniku Vám bola udelená za významný prínos k výskumu molekulárnej epidemiológie vírusov spôsobujúcich závažné infekcie ľudí a rozvoj virológie v celosvetovom meradle. Môžete nás aspoň stručne oboznámiť s obsahom Vášho výskumu?
B. KLEMPA: Zameriavame sa na štúdium vírusov, ktoré sa prirodzene vyskytujú v divožijúcich zvieratách, ale pri prenose na človeka spôsobujú závažné ochorenia. Ide teda o tzv. zoonotické vírusy. Hlavnými objektmi sú hlodavcami prenášané hantavírusy a kliešťami prenášaný vírus kliešťovej encefalitídy. V poslednom období veľa našich aktivít súvisí s projektom Európskeho vírusového archívu. Je to projekt podporovaný Európskou úniou, ktorého cieľom je stimulovať virologický výskum tým, že systematicky získavame, charakterizujeme a dlhodobo uchovávame medicínsky významné vírusy a poskytujeme ich vedeckej komunite na ďalší výskum.
M. B.: Odkedy skúmate Dobrava-Belgrade vírus a čím sa odlišuje od známejších vírusov, ako napríklad Ebola a Zika?
B. KLEMPA: Dobrava-Begrade vírus je vlastne moja srdcovka, na ktorej som si urobil doktorandskú prácu. Venujem sa mu teda už asi 17 rokov. Je to hlodavcami prenášaný hantavírus, spôsobuje hemoragickú horúčku spojenú s poškodením obličiek. Je to najnebezpečnejší hantavírus v rámci Európy a vyskytuje sa aj u nás. Od Eboly či Ziky sa odlišuje práve spôsobom prenosu. Na rozdiel od Zika vírusu nie je prenášaný komármi, ale vzdušnou cestou. Od Eboly sa významne líši tým, že pri ňom nedochádza k ďalšiemu priamemu šíreniu z človeka na človeka, ako sme tomu boli svedkami pri nedávnej epidémii Eboly v západnej Afrike.
M. B.: Akú máte predstavu o svojom ďalšom smerovaní vo výskume?
B. KLEMPA: V najbližšom období ma čaká veľa výziev, pretože v rámci štrukturálnych zmien v Biomedicínskom centre budem koordinovať väčšiu skupinu pokrývajúcu širší záber virologického výskumu. Každopádne sa chcem aj naďalej sústrediť na zoonotické vírusy a predovšetkým na mechanizmy, ktoré vedú k ich schopnosti meniť hostiteľa a spôsobovať u ľudí vážne ochorenia.
M. B.: Čomu sa najradšej venujete vo voľnom čase?
B. KLEMPA: Snažím sa tráviť čo najviac času s rodinou, keďže mám tri malé deti a bývam často na cestách. Popri tom sa snažím aj rekreačne behať a zaujíma ma aj akvaristika, basketbal a moderné technológie.
M. B.: Ďakujem Vám za rozhovor a v mene redakcie Vám blahoželám k oceneniu.
Rozhovor pripravila: Marta Bartošovičová, NCP VaT pri CVTI SR
Foto: Ján Michálik a z archívu Dr. Borisa Klempu