Skutočne pozoruhodným objektom výskumu, a to nielen biológov, je nesporne lišajník (Lichen), resp. ichenizovaná huba. Ide o symbiotické spoločenstvo huby (mykobionta) a riasy či sinice (teda fytobionta). Symbióza lišajníkov je pomerne svojrázny spôsob súžitia dvoch alebo viacerých odlišných biologických druhov. Táto symbióza sa nazýva lichenizmus.
Ešte zaujímavejším je fakt, že lišajník prijíma jedovatú síru v nezriedenej forme. Stáva sa tak jedným z prvých organizmov, ktorý v dôsledku znečistenia umiera. Tým pádom vyhľadáva miesta, kde nie je znečistené životné prostredie, býva tak často využívaný ako bioindikátor neznečistených miest.
Biomonitoringom znečistenia životného prostredia s využitím lišajníkov – vývoj kurikula a tvorba učebných textov pre zavedenie nového predmetu (Biomonitoring of environmental pollution using lichens – design of curriculum and development of textbooks for a new course) sa zaoberá výskumný tím prof. RNDr. Martina Bačkora, DrSc., Prírodovedecká fakulta, Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.
Projekt trvá v období rokov 2016 – 2018. Jeho cieľom je príprava kurikula a tvorba učebných textov pre zavedenie nového predmetu „Biomonitoring znečistenia ovzdušia s využitím lišajníkov“, najmä zlúčeninami síry, dusíka a ťažkými kovmi. Zavedenie predmetu je súčasťou modernizácie vzdelávania a diverzifikácie vysokoškolského štúdia prírodovedných predmetov v Slovenskej republike. „V rámci projektu tiež zmapujeme rozšírenie epifytických druhov lišajníkov v meste Košice a okolí. Na základe rozdielnej citlivosti lišajníkov vytvoríme mapy atmosférickej čistoty. Z dôvodu časovej náročnosti zberu materiálu a údajov budú do projektu zapojení aj doktorandi a študenti vysokých škôl. Pre nich vytvoríme metodickú príručku a školenia, ktoré budú zamerané na metodiky biomonitoringu a základy identifikácie lišajníkov,“ uvádzajú realizátori projektu.
V ďalšej fáze riešenia projektu plánujú využiť techniku lišajníkových transplantátov. „Viabilitu lišajníkov stanovíme s využitím techník rastlinnej fyziológie a biochémie. Akumuláciu xenobiotík v stielkach lišajníkov stanovíme použitím techník analytickej chémie.“
Zdroj informácií:
https://www.portalvs.sk/en/prehlad-projektov/kega/10006
ďalší zdroj:
https://sk.wikipedia.org/wiki/Lišajník
Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR
Ilustračné foto: Pixabay.com /Hans/
Uverejnila: VČ