Alfa samce sú skôr výnimkou než pravidlom. Pri väčšine primátov je hierarchia medzi pohlaviami premenlivá a závisí od viacerých faktorov.

Pri niektorých druhoch sú jednoznačne dominantné samice, pri iných sa to strieda. Zdroj: iStock/Wirestock, USO
Nový výskum, zverejnený začiatkom júla, vyvrátil všeobecne rozšírenú predstavu, že medzi primátmi samce dominujú nad samicami, a odhalil oveľa komplexnejšiu mocenskú dynamiku vo vzťahoch našich blízkych príbuzných.
„Dlho sme mali na túto problematiku úplne binárny pohľad: mysleli sme si, že druhu dominujú buď samce, alebo samice a že je to fixná vlastnosť,“ povedala agentúre AFP Elise Huchardová, primatologička z Univerzity v Montpellieri vo Francúzsku.
„Nedávno túto myšlienku spochybnili štúdie, ktoré ukazujú, že pravda je oveľa komplikovanejšia,“ uviedla hlavná autorka novej štúdie publikovanej v časopise PNAS.
Skúmali 121 druhov
Francúzsko-nemecký tím výskumníkov prečesal vedeckú literatúru a hľadal interakcie medzi samcami a samicami primátov, ktoré odhalili ich hierarchické vzťahy. Patrila medzi ne agresia, hrozby a prejavy dominantného alebo submisívneho správania, napríklad keď sa jeden primát spontánne uhol z cesty druhému.
Počas piatich rokov tím zhromaždil údaje z 253 populácií 121 druhov primátov vrátane opíc, lemurov, okáľov a útloňov. Zistili, že konfrontácie medzi príslušníkmi opačného pohlavia boli oveľa častejšie, než sa doteraz predpokladalo. Priemerne viac ako polovica týchto interakcií v rámci skupiny zahŕňala samca a samicu.
Jasná dominancia samcov nad samicami sa pozorovala iba v 17 percentách populácií. Medzi touto menšinou boli paviány a šimpanzy. Jasná dominancia samíc sa zaznamenala v 13 percentách populácií primátov vrátane lemurov a šimpanzov bonobo. Vo zvyšných 70 percentách populácií primátov mohli byť na vrchole hierarchie buď samce, alebo samice.

Dominancia samíc šimpanza bonobo spočíva v kontrole nad reprodukciou. Zdroj: iStock/ANDREYGUDKOV
Príčiny dominancie
Zvlášť výrazná dominancia samcov sa vyskytovala pri druhoch, pri ktorých samce mali jasnú fyzickú výhodu, ako napríklad väčšie telá alebo zuby. Bežnejšia bola aj pri tých druhoch, ktoré sa pohybujú viac po zemi. Samice sú menej schopné behať a skrývať sa v porovnaní s ich príbuznými žijúcimi v korunách stromoch.
Tendenciu dominovať nad spoločenstvami majú tie samice, ktoré majú kontrolu nad reprodukciou. Napríklad genitálie samíc paviánov sa zväčšujú, keď ovulujú. Samce žiarlivo strážia samice počas týchto niekoľkých dní ich menštruačného cyklu a zabezpečujú, aby sa s nimi iní konkurenti nemohli páriť.
Pri šimpanzoch bonobo sú ovulačné znaky samíc menej zreteľné. „Samce nikdy nevedia, kedy ovulujú. V dôsledku toho sa samice šimpanzov bonobo môžu oveľa ľahšie páriť s ktorýmkoľvek samcom a vtedy, keď chcú,“ povedala Huchardová. Dominancia samíc je bežnejšia, keď samice medzi sebou súťažia a keď sa samce viac starajú o mláďatá.
Pri tomto druhu sú samice často samotárske alebo žijú iba v jednom páre. To znamená, že monogamia je úzko spojená s dominanciou samíc.
Môžu sa tieto výsledky premietať na ľudí?
Medzi ľuďmi a našimi primátmi existuje veľa rozdielov, zdôraznila Huchardová. Vo všeobecnosti by sme však spadali do strednej kategórie, v ktorej ani samce, ani samice nemajú vždy striktnú dominanciu nad druhými.
„Tieto výsledky celkom dobre potvrdzujú to, čo vieme o vzťahoch medzi mužmi a ženami z obdobia lovcov a zberačov, ktoré boli rovnostárskejšie než v poľnohospodárskych spoločnostiach, ktoré vznikli neskôr v ľudskej histórii,“ uzavrela Huchardová.
Zdroj: PNAS, Live Science