Štúdiu zahŕňajúcu desiatky videí a fotografií rôznych pohľadov na svet zverejnili v odbornom časopise PLOS Biology.
Vedci prinášajú v novej štúdii viacero videí zobrazujúcich, ako vnímajú rôzne druhy živočíchov svet vôkol seba. Zdroj: PLOS Biology, 2024
Vedcom z Univerzity Georga Masona vo Virgínii sa v novej štúdii podarilo s takmer stopercentnou presnosťou odhaliť, ako vidia zvieratá svoje okolie. Jedinečné obrazové snímky a videá vytvorili pomocou upraveného kamerového systému a počítačového softvéru.
Pozrite si
Štúdiu s desiatkami videí a fotografií rôznych pohľadov na svet vedci zverejnili v odbornom časopise PLOS Biology. Prostredníctvom jedinečnej technológie sa môžete vcítiť do rôznych druhov zvierat. Každé z nich, či už je to vták, včela, myš, alebo pes, vidí podľa odborníkov svet celkom inak.
Ako vidí dúhu a) myš, b) včela medonosná, c) vták, d) človek. Zdroj: Daniel Hanley/PLOS Biology
Na záberoch sú zachytené i prostredia, v ktorých sa živočíchy bežne vyskytujú. Vedci ich však v snahe napodobniť videnie jednotlivých zvierat farebne odlíšili, preto na niektorých videách figuruje intenzívna červená a inde sa objavujú len ultrafialové pruhy na šedom pozadí. Urobili to pomocou špeciálneho softvéru.
Presná na 92 percent
Metóda by podľa nich mala byť presná až na 92 percent. „Moderné techniky zmyslovej ekológie nám umožnia odvodiť, ako sa môžu zvieraťu javiť statické scény,“ priblížil hlavný autor štúdie Daniel Hanley.
Surrealisticky ružová obloha či ultrafialové svetlo
Ružová obloha a tmavozelené až čierne listnaté stromy, medzi ktorými sa pohybuje silueta speváka mnohohlasého. Vtáčí pohľad na svet sa zdá byť celkom surrealistický.
Vtáky vidia svet naružovo. Zdroj: Daniel Hanley/PLOS Biology
Podľa Hanleyho vidia živočíšne druhy svet odlišne pre fotoreceptory v očiach a v nervovej architektúre mozgu. „Oči psov majú napríklad podobnú štruktúru ako ľudské, avšak s červeno-zelenou farbosleposťou. Včely medonosné zasa vidia ultrafialové svetlo,“ vymenúva vedec.
Pohľad včely medonosnej na svoje družky hľadajúce potravu (prvé dve videá) a na včely počas súboja (3. video). Zdroj: Daniel Hanley/PLOS Biology
Mali svoje limity
Vedci sa podľa Hanleyho snažili už v minulosti rôznymi spôsobmi zistiť, ako vnímajú zvieratá svoje okolie. Avšak podľa odborníka mali predchádzajúce metódy isté limity.
„Spektrofotometria pomocou svetla odrazeného od objektu odhaduje, čo zachytávajú fotoreceptory zvierat. Tieto metódy však zatiaľ poskytujú iba statické snímky, nedokážu odvodiť priestorovú informáciu a sú časovo veľmi náročné,“ vysvetlil Hanley.
Problém je podľa neho aj v multispektrálnej fotografii, ktorá spočíva v sérii snímok v niekoľkých vlnových dĺžkach. Multispektrálna fotografia dokáže síce poskytnúť viac priestorových informácií, no nie je taká presná a funguje len na nehybných objektoch.
Aby výskumníci dané obmedzenia obišli, vytvorili celkom nový systém skladajúci sa z komerčne dostupných fotoaparátov a rôzneho fotografického zariadenia pre vhodné nasvietenie scény. Zariadenia potom nakonfigurovali tak, aby zaznamenávali snímky súčasne v štyroch farebných kanáloch – červenom, zelenom, modrom a ultrafialovom.
Videá ilustrujúce pohľad včely medonosnej na dvojicu pavúkov. Zdroj: Daniel Hanley/PLOS Biology
Surové zábery následne upravili patričnými filtrami a pomocou softvéru na úpravu videí a doladili ich na základe doterajších znalostí o fotoreceptoroch príslušných druhov, aby presne predpovedali, čo by mohli konkrétne zvieratá vidieť.
Experti veria, že im tento výskum pomôže pochopiť, ako interagujú jednotlivé druhy zvierat so svojím prostredím a ako reagujú na podnety.
Zdroje: deník.cz, DOI: 10.1371/journal.pbio.3002444
(af)
