Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Ako koreň jačmeňa reaguje na vplyv ťažkých kovov

VEDA NA DOSAH

ilustračné foto /jačmeň/

Odpoveďami koreňa jačmeňa na vplyv ťažkých kovov sa zaoberajú pracovníci Botanického ústavu SAV. Od začiatku roka 2016 až do konca roka 2019 majú na stole projekt Interakcie oxidu dusnatého, fytohormónov a aktívnych foriem kyslíka v odpovedi koreňa jačmeňa na ťažké kovy (Nitric oxide, phytohormones and reactive oxygen species interactions in barley root responses to heavy metals). Zodpovedným riešiteľom je Ladislav Tamás.

„V jačmeni už aj niekoľkominútové ovplyvnenie koreňov koncentráciou kadmia (Cd) vyššou než 10 µM vyvolalo silnú produkciu superoxidu v prechodnej zóne koreňa. Táto produkcia superoxidu bola výrazne potlačená prostredníctvom zamedzenia toku elektrónov do mitochondrálneho komplexu III v prítomnosti rotenónu, čo je inhibítor mitochondriálneho komplexu I. Podobne aj produkcia superoxidu indukovaná antimycínom A (inhibítor mitochondriálneho komplexu III) bola značne redukovaná rotenómom, čo naznačuje, že komplex III sa tiež podieľa na silnej produkcii superoxidu počas stresu z Cd,“ uvádzajú riešitelia projektu.

Táto vysoká produkcia superoxidu indukovaná stresom z Cd viedla podľa odborníkov v tejto časti koreňového apexu k rozsiahlej bunkovej smrti, ktorá bola, podobne ako produkcia superoxidu, eliminovaná prostredníctvom rotenónu. „Na druhej strane, produkcia superoxidu citlivá na difenylénjodónium indukovaná miernym stresom z Cd bola pozorovaná len v koreňoch počas regeneračnej fázy, čo naznačuje, že nie je priamo spojená s toxicitou Cd. Difenylénjodónium, inhibítor NADPH oxidázy, značne inhiboval radiálnu expanziu buniek koreňového apexu indukovanú miernym stresom z Cd, čo naznačuje, že zvýšená produkcia superoxidu citlivá na difenylénjodónium je potrebná pre rýchly izotropný rast buniek. Silný stres z Cd, pravdepodobne prostredníctvom inhibície komplexu III, spôsobil rýchlu a masívnu produkciu superoxidu vedúcu k smrti bunky a/alebo koreňa. Avšak, mierny stres z Cd nespôsobil oxidačný stres a zvýšená produkcia superoxidu citlivá na difenylénjodónium je zužitkovaná v adaptívnych morfogénnych odpovediach.“     

Laboratórium Botanického ústavu SAV

Manažment, obnova a diverzita travinno-bylinnej vegetácie (Management, restoration and diversity of grassland vegetation) je projekt, ktorým sa zaoberali botanici pod vedením Kataríny Hegedüšovej. V poslednom roku trvania projektu (2016) pokračovali v zbere vegetačných a ekologických dát prostredníctvom opakovaných zápisov na trvalých plochách, založených na sledovanie vplyvu rôznych spôsobov manažmentu na študované vegetačné typy (Poľana, Biele Karpaty). Na území Poľany sa tiež opakovali fytocenologické zápisy (spolu cca. 40) na miestach zápisov spred približne 20 rokov s cieľom porovnať zmeny vo vývoji vegetácie v rôznych fytocenologických jednotkách pod vplyvom rôzneho využívania či naopak, ukončenia využívania krajiny. Rovnako aj v tejto vegetačnej sezóne sa monitorovalo 17 zemných sond na meranie pohybu hladiny podzemnej vody v inundačnom území rieky Morava, ktoré boli založené v roku 1992. Metodika meraní zostala nezmenená.

Výsledkom sledovania bola príprava článku, ktorý je podaný do medzinárodného časopisu Phyton. V roku 2016 sa pokračovalo v sledovaní vývoja vegetačného krytu na ortuťovej halde Malachov pri Banskej Bystrici a halde Podlipa pri Ľubietovej v závislosti od rôznych abiotických faktorov ako vlhkostné pomery, hĺbka pôdneho krytu, pH pôdy, obsah ťažkých kovov. „V dvoch expedíciách sme pokračovali vo výskume Ukrajinských Karpát, oblasť polonín Svidovec, Čornohora a Čivčiny. Spolu sme zozbierali 69 fytocenologických zápisov. Všetky údaje sú uložené v Centrálnej databáze fytocenologických zápisov. Výsledky výskumu budú publikované v článkoch a abstraktoch z domácich a zahraničných konferencií. Na základe zozbieraných dát a dát použitých z databáz viacerých krajín bola vypracovaná a publikovaná nadnárodná klasifikácia mezofilnej travinno-bylinnej vegetácie Ukrajinských Karpát,“ uviedli realizátori projektu.

 

Foto a informačný zdroj: vybrané časti zo Správy o činnosti organizácie SAV – Botanický ústav

Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR

Ilustračné foto: Pixabay.com

Uverejnila: VČ

 

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky