Smutnú skutočnosť odhalili nedávno britskí vedci. Mezofotické koralové útesy sú podľa nich rovnako zraniteľné ako tie v plytších vodách.
Dôkazy o poškodení koralov pozorovali vedci z Plymouthskej univerzity už počas výskumnej plavby v novembri 2019. Zdroj: Plymouthská univerzita
Vedci z Plymouthskej univerzity predložili dôkazy o bielení koralových útesov v hĺbke väčšej ako 90 metrov pod hladinou Indického oceánu. Tridsaťpercentný nárast teploty mora poškodil až 80 percent útesov v určitých častiach morského dna, v hĺbkach, v ktorých sa predpokladalo, že budú koraly voči otepľovaniu oceánov odolné.
Podľa vedcov je to významné varovanie pred škodami, ktoré môžu so stúpajúcimi teplotami oceánov a morí nastať. Zdôrazňujú to v článku, ktorý nedávno publikovali v odbornom časopise Nature Communications.
Podľa doktora Phila Hosegooda, docenta fyzikálnej oceánografie na Plymouthskej univerzite a vedúceho predmetnej štúdie, je to však obrovské prekvapenie. Koraly vo väčšej hĺbke boli totiž vždy považované za odolné voči otepľovaniu, keďže sú spravidla obklopené chladnejšou vodou ako koraly v plytších lokalitách.
Indický oceán študujú viac než desaťročie
Výskumníci z univerzity študujú centrálny Indický oceán už viac ako desať rokov. Ich výskum podporujú nadácie Garfield Weston Foundation a Bertarelli Foundation.
V rámci svojich výskumných plavieb kombinujú monitoring in situ, podvodné roboty a pracujú s oceánografickými údajmi, ktoré generujú satelity, aby lepšie pochopili jedinečnú oceánografiu tamojšieho regiónu a život v ňom.
Prvé dôkazy o poškodení koralov pochádzajú z roku 2019
Prvé dôkazy o poškodení koralov pozorovali britskí vedci už počas výskumnej plavby v novembri 2019. Na svoj prieskum použili diaľkovo ovládané podvodné vozidlá vybavené kamerami na monitorovanie zdravia koralov pod hladinou oceánov.
Obrázky z podvodných kamier boli vo výskumnom plavidle premietané naživo, a tak poskytli výskumnému tímu okamžitý pohľad na vyblednuté koraly. Paradoxne v čase, keď vedci pozorovali biele koraly vo veľkých hĺbkach, koraly v plytkých morských útesoch nevykazovali žiadne známky poškodenia.
V priebehu nasledujúcich mesiacov výskumníci hodnotili celý súbor ďalších údajov zozbieraných počas výskumnej plavby a informácie zo satelitov monitorujúcich teplotu oceánov a podmienky v nich.
Zatiaľ čo sa teploty vody pri hladine oceánu v priebehu tohto obdobia sotva zmenili, teploty v hlbších lokalitách sa v dôsledku prehlbovania termoklíny vyšplhali z 22 na až 29 stupňov Celzia.
Termoklína je okom neviditeľná prechodová vrstva medzi dvomi vrstvami s rozdielnymi teplotami vo veľkom množstve tekutiny.
„To, čo sme zaznamenali, kategoricky dokazuje, že bielenie koralov bolo spôsobené prehĺbením termoklíny. Ide o regionálny ekvivalent javu El Niňo, pričom v dôsledku zmeny klímy tieto cykly variability zosilňujú. Bielenie koralov v hlbších vodách oceánov sa pravdepodobne stane pravidelnou záležitosťou,“ poznamenala hlavná autorka štúdie Clara Diazová.
Podľa vedcov je zároveň viac než pravdepodobné, že budú klimatickými zmenami ohrozené aj ďalšie koraly nachádzajúce sa vo väčších hĺbkach.
„Naše výsledky poukazujú na zraniteľnosť mezofotických koralových ekosystémov (takých, ktoré sa nachádzajú v hĺbke 35 až 150 metrov pod hladinou oceánu, pozn. red.), pokiaľ sú vystavené teplotnému stresu,“ uviedla morská biologička a spoluautorka štúdie Nicola Fosterová.
Zvýšené blednutie mezofotických koralov napokon povedie k ich odumretiu a zníženiu štrukturálnej zložitosti týchto útesov. „Nasledovať bude pravdepodobne strata biodiverzity. Takéto koraly už nedokážu udržiavať a podporovať zdravý vodný ekosystém v takej miere ako doposiaľ,“ dodala odborníčka.
Veľké prekvapenie
V rokoch 2020 a 2022 sa výskumný tím vrátil do tých istých oblastí, kde robil počiatočný monitoring v roku 2019. Odborníci v úžase zistili, že sa veľké časti útesu zotavili. Napriek tomu je však podľa nich mimoriadne dôležité zintenzívniť monitoring morského dna v hlbokom oceáne, aj keď je to nesmierne náročná a komplikovaná úloha.
Vedci sprvu dúfali, že mezofotické koraly vyplnia medzery v ekosystémoch, ktoré po sebe zanechali poškodené koraly v plytších vodách. Nový výskum však naznačuje, že to tak vôbec nemusí byť – môžu totiž degradovať podobne ako tie v menších hĺbkach.
Navyše keďže hlbokomorské koraly po celej planéte zostávajú i dnes do veľkej miery nepreskúmané, škodlivý výskyt ich blednutia by odborníci nemuseli vôbec zaznamenať.
Prirodzene sa vyskytujúce cykly
Podľa doktora Hosegooda je oceánografia skúmaného regiónu ovplyvnená prirodzene sa vyskytujúcimi cyklami, ktoré v dôsledku zmeny klímy silnejú. V súčasnosti skúmaný región trpí negatívnymi dôsledkami vplyvu fenoménu El Niňo a dipólu v Indickom oceáne.
„No aj keď neexistuje spôsob, ako zastaviť prehlbovanie termoklíny, môžeme si aspoň rozšíriť poznatky o týchto vplyvoch v prostrediach, o ktorých vieme zatiaľ len málo. Tvárou v tvár rýchlym globálnym zmenám je to veľmi naliehavá úloha,“ konštatuje Hosegood.
Zdroje: Eurekalert!, Wikipedia
(af)
