Podľa novej štúdie sa do hudby dokonca intuitívne pohybujú.
Podľa novej štúdie publikovanej v odbornom časopise Science Advances potkany považujú rovnako ako ľudia rytmické beaty za neodolateľné.
Japonskí vedci vybavili skupinu potkanov miniatúrnymi bezdrôtovými akcelerometrami na meranie najmenších pohybov hlavy a pustili im Mozartovu Sonátu D dur pre dva klavíry v štyroch rôznych tempách – o 25 percent pomalšom, presnom a dva- a štyrikrát rýchlejšom. Následne skúmali ich reakcie.
Hlodavce sa na hudbu inštinktívne pohybovali, čo dokazuje, aký silný vplyv na mozog a emócie hudba má. Čerstvý objav podľa odborníkov zároveň poskytuje celkom nový pohľad na zvieraciu myseľ a pôvod hudby a tanca. Túto schopnosť totiž doteraz považovali za výsostne ľudskú.
„Potkany vykazovali vrodenú synchronizáciu s rytmom bez akéhokoľvek tréningu alebo predchádzajúceho vystavenia sa hudbe,“ povedal Hirokazu Takahaši z Tokijskej univerzity. „Ukazuje to, aký má hudba významný vplyv na mozog, emócie a poznanie,“ dodal.
Internet je síce plný videí rôznych zvierat tancujúcich na hudbu, no Takahašiho štúdia je v skutočnosti jedným z prvých vedeckých výskumov tohto fenoménu.
Hlodavce vnímajú čas podobne ako my
Vedci sa spočiatku domnievali, že potkany budú preferovať rýchlejšiu hudbu, pretože ich telá pracujú rýchlejšie ako ľudské, napokon majú i rýchlejší srdcový tep. Čas ako taký však jednotlivé druhy vnímajú podobne, a to napriek odchýlkam vo fungovaní ich tiel.
Do štúdie vedci pre porovnanie zapojili aj dvadsať ľudí a zistili, že potkaní aj ľudskí účastníci mali optimálnu synchronizáciu úderov, keď im púšťali hudbu v rozsahu 120 až 140 úderov za minútu. Mozartova kompozícia má 132 úderov za minútu. Práve vďaka tomu si môžeme s potešením klopkať do rytmu – Mozartova Sonáta D dur je totiž skomponovaná v rytme, ktorý je pre nás prirodzený.
Kývali hlavami takmer rovnako
Ľudia a potkany na Mozartovu skladbu kývali hlavami do rytmu takmer synchrónne – so zrýchľujúcim sa tempom sa však pohyby ich hláv redukovali. „Optimálne tempo pre našu synchronizáciu s rytmom skladby totiž závisí do veľkej miery od časovej konštanty v mozgu,“ vysvetlil Takahaši.
Vedci potkanom prehrali aj skladby Lady Gaga, Michaela Jacksona či skupiny Queen. Z ich reakcií na popové piesne však zatiaľ nerobili žiadne závery.
Takahaši so svojím tímom plánuje v blízkej dobe preskúmať, ako súvisia s dynamikou našich mozgov ďalšie hudobné parametre ako melódia či harmónia, a zaujíma ho aj využitie hudby pre šťastný život.
Zdroje: The Guardian, Science Advances
(af)