Môžeme sa tešiť na čiastočné zatmenie Slnka, úplné zatmenie Mesiaca, Perzeidy a iné meteorické roje a možno aj na polárnu žiaru.
Májová Mliečna cesta, prelet Medzinárodnej vesmírnej stanice (vpravo hore) a roj Eta Akvaridy (vľavo od Mliečnej cesty) 8. mája 2021 nad Sečskou priehradou. Zdroj: Astrofyzikálne progresy z Opavy. Foto: Petr Horálek/Fyzikálny ústav v Opave
Rok 2024, ktorý sa pomaly chýli ku koncu, bol bohatý na nebeské úkazy. V máji očarila ľudí mimoriadne intenzívna polárna žiara, ktorú sme mohli pozorovať aj z územia Slovenska. V auguste potešili milovníkov astronómie a nočnej oblohy Perzeidy. Rok 2024 priniesol i ďalšie meteorické roje či čiastočné zatmenie Mesiaca. Hviezdou tohto roka bola nepochybne kométa Tsuchinshan-ATLAS, ktorá sa postarala o fascinujúce vesmírne divadlo.
Ktoré nebeské úkazy si pre nás pripravil vesmír v roku 2025? Opäť sa máme na čo tešiť. Slnko je na vrchole svojej aktivity, takže môžeme očakávať polárne žiary viditeľné aj z nášho územia. Taktiež budeme môcť pozorovať meteorické roje, viaceré planetárne konštelácie, dva vzácne zákryty planét Mesiacom. V roku 2025 nás čaká i čiastočné zatmenie Slnka a po dlhšom čase aj úplné zatmenie Mesiaca. V roku 2025 by sme mohli pozorovať tiež jasnejšiu kométu, priebežné informácie prináša stránka Gideona van Buitenena.
Kráľovná noci – polárna žiara
Slnečná aktivita (25. pozorovaný slnečný cyklus) dosahuje v roku 2025 maximum, takže i naďalej máme šancu uvidieť polárne žiary aj z nášho územia, rovnako ako počas roka 2024. Najväčšia pravdepodobnosť ich výskytu je na jar a na jeseň, ale aj v ostatných mesiacoch je dobré byť v strehu.
Polárna žiara odfotografovaná zo Záhorskej Bystrice pri Bratislave. Autor: Kamila Paulíny
Pre záujemcov o pozorovanie polárnych žiar sú cennou pomôckou aurorálne monitory na stránkach SolarHam alebo SpaceWeatherLive.com. V teréne sú praktické mobilné aplikácie, napríklad Aurora Alerts.
Ako sa orientovať v aurorálnych monitoroch? Medzi dôležité ukazovatele patrí ukazovateľ Bz (kolmá zložka IMF, čiže magnetického poľa oblaku zo Slnka). Aby bolo možné žiaru odfotografovať, stačia už hodnoty od Bz -10 nT. Dôležité je, aby bola hodnota Bz stabilná dostatočne dlho a nekolísala.
Ďalšími smerodajnými ukazovateľmi sú rýchlosť slnečného vetra (všeobecne platí, že čím vyššia rýchlosť solárneho vetra a zápornejšia hodnota Bz, tým lepšie) a hustota častíc na meter štvorcový (viac ako 15 častíc je silná hodnota). Aplikácie využívajú družicami namerané hodnoty slnečného vetra v reálnom čase, ktoré možno sledovať na stránke: https://www.swpc.noaa.gov/products/real-time-solar-wind.
Stretnutia s Večernicou i so Zorničkou po celý rok
Rok 2025 sa bude niesť tiež v znamení konjunkcií (stretnutí) a nebeských konštelácií s Venušou. Pôjde najmä o stretnutia s Mesiacom (spravidla vo fáze úzkeho kosáka), ale aj s jasnými planétami. Venušu budeme môcť v prvých mesiacoch roka (od januára až do konca marca) pozorovať ako jasnú Večernicu za súmraku a neskoro večer nad západným obzorom.
Už 10. januára 2025 dosiahne najväčšiu východnú elongáciu (ocitne sa uhlovo najďalej od Slnka na večernej oblohe) a o mesiac neskôr bude na večernom nebi najvyššie pozorovateľná nad stredoeurópskym obzorom.
Maximálnu jasnosť (-4,6 magnitúdy) dosiahne na večernej oblohe 16. februára 2025. V tom čase bude v malých ďalekohľadoch viditeľná jej fáza podobná Mesiacu pred prvou štvrtinou. O mesiac a pol neskôr sa dostane na svojej dráhe medzi Zem a Slnko a na dennej oblohe nebude viditeľná (23. marca 2025 prejde takzvanou dolnou konjunkciou so Slnkom).
Po tomto okamihu sa začne na oblohe objavovať ešte pred východom Slnka za svitania ako Zornička. Maximum jasnosti dosiahne 24. apríla 2025. Vtedy začne byť na rannom nebi viditeľná dlhší čas a ako Zornička ju bude možné vidieť takmer do konca roka 2025. Najvyššie nad stredoeurópskym obzorom sa ocitne 14. augusta 2024.
Január a meteorický roj Kvadrantíd
Aktivita Kvadrantíd, jedného z troch najsilnejších meteorických rojov, otvára rok 2025. Roj je aktívny v období približne od 1. do 10. januára. Vrchol jeho aktivity nastane v noci z piatka 3. na sobotu 4. januára 2025. Maximum dosiahne už 3. januára o 16.00 hod. SEČ. Jeho aktivita bude po maxime klesať, ale spolu s vychádzajúcim radiantom roja pred svitaním sa udrží na vyšších hodnotách.
Radiant v súhvezdí Pastier sa bude nachádzať vysoko nad severovýchodným obzorom až v druhej polovici noci (teda 4. januára medzi polnocou a 6. hodinou rannou), keď zároveň nebude pozorovanie rušiť svit Mesiaca. Ten bude zapadať neskôr večer vo fáze úzkeho kosáka (a rovnako v krásnej konjunkcii s Venušou). V prípade priaznivého počasia možno reálne počítať s približne 60 až 80 meteormi za hodinu, a to najmä v skorých ranných hodinách a na miestach, ktoré sa nachádzajú dostatočne ďaleko od svetelného smogu.
Maximum meteorického roja Kvadrantíd v januári roku 2020 nad Oravskou Lesnou na Slovensku. Foto: Petr Horálek/Fyzikálny ústav v Opave.
Saturn sa schová za Mesiac
V sobotu 4. januára 2025 sa na večernej oblohe schýli k naozaj pozoruhodnému a pomerne vzácnemu úkazu, keď Mesiac zakryje planétu Saturn. Úkaz nastáva vtedy, keď sa Mesiac na svojej dráhe nachádza v blízkosti roviny zemskej dráhy (takzvanej roviny ekliptiky) a prejde priamo pred planétou. Nemusí ísť pritom len o Saturn, v blízkosti roviny ekliptiky okolo Slnka obiehajú všetky planéty. Kandidátom na zákryt Mesiacom je tak každá z nich.
Obe telesá sa k sebe začnú na nebi približovať 4. januára 2025. Zákryt Saturna nastane nad juhozápadným obzorom o približne 18.36 hod. SEČ. Saturn v priebehu minúty a pol postupne zmizne za časťou Mesiaca, ktorá nie je priamo osvetlená Slnkom.
Približne o hodinu neskôr, presnejšie okolo 19.36 hod. SEČ, Saturn vystúpi spoza osvetlenej časti mesačného kotúča. Ak bude dobrá viditeľnosť, úkaz bude pozorovateľný aj voľným okom.
Ide o naozaj pozoruhodný a vzácny úkaz. Znova ho budeme môcť pozorovať až 9. decembra 2036.
Zákryt Saturna Mesiacom v roku 2025. Zdroj: Astrofyzikálne progresy z Opavy. Foto: Petr Horálek/Fyzikálny ústav v Opave
Pozrite si
Nebeské „rande“ Venuše so Saturnom
Ďalšia zaujímavá konjunkcia dvoch planét slnečnej sústavy nás čaká v sobotu večer 18. januára 2025 vysoko nad juhozápadným obzorom. Jasná Venuša (Večernica) sa na oblohe objaví v konjunkcii so Saturnom, ktorý sa bude nachádzať vľavo dole od nej. Stretnutie oboch planét bude pozorovateľné voľným okom i z miest, pričom jasnejšia Venuša sa bude dať nájsť už za súmraku.
Maximálne uhlové priblíženie nastane o 18.30 hod. SEČ. V tom čase bude obe planéty deliť uhlová vzdialenosť 2° 10’ (približne štyri mesačné splny vedľa seba). Po zotmení sa potom pomocou malého ďalekohľadu bude dať nájsť aj planéta Neptún, ktorá bude ležať asi 11,5° východne od spomínanej dvojice planét.
Svetlo zverokruhu
Vo štvrtok 20. marca 2025 o 10.01 hod. SEČ sa Slnko na oblohe ocitne v takzvanom jarnom bode a na severnej pologuli nastane jarná rovnodennosť. Práve vtedy bude možné za vhodných podmienok pozorovať takzvané svetlo zverokruhu, ktoré sa tiahne pozdĺž ekliptiky (roviny zemskej dráhy, ktorá sa na oblohe pomyselne premieta do súhvezdí zverokruhu). Svetlo zverokruhu je vlastne prach v okolí Slnka sústredený do rozsiahleho disku, na ktorý sa zo Zeme pozeráme zboku a ktorý rozptyľuje slnečné žiarenie.
V roku 2025 budú na jeho pozorovanie ideálne podmienky, lebo v druhej polovici marca – teda okolo dátumu rovnodennosti – nebude na večernej oblohe rušiť svit Mesiaca. Ďaleko od miest bude teda výhľad na svetlo zverokruhu dobrý. Najlepšie jarné obdobie v roku 2025 na pozorovanie svetla zverokruhu nastane medzi 17. a 31. marcom 2025. V tom čase ho môžeme pozorovať po súmraku nad západným obzorom ďaleko od miest.
V roku 2025 doplnia pohľad na svetlo spočiatku planéty Venuša a Merkúr nízko nad obzorom za súmraku. Po celé obdobie bude vysoko v súhvezdí Býk (neďaleko hviezdokôp Hyády a Plejády) tiež jasná planéta Jupiter. Na naozaj tmavej oblohe bude kužeľ zvieratníkového svetla dosahovať až k tejto jasnej planéte.
Čiastočné zatmenie Slnka
Po roku a pol nastane nad Českom a Slovenskom čiastočné zatmenie Slnka. Naposledy sme ho z nášho územia mohli pozorovať 25. októbra 2022. Zatmenie Slnka nastáva v okamihu, keď sa medzi pozorovateľa a Slnko premietne Mesiac v nove a čiastočne alebo úplne zakryje slnečný disk.
Čiastočné zatmenie Slnka sa v roku 2025 uskutoční v sobotu 29. marca. Slovensko sa bude nachádzať na okraji zóny úkazu. Podmienky na pozorovanie budú priaznivé.
Čiastočné zatmenie Slnka 2025 na Slovensku
V utorok 29. marca 2025 sa Slnko, Mesiac a Zem dostanú na jednu priamku a na Zemi budeme môcť pozorovať...
Na území Slovenska bude viditeľné okolo poludnia vo výške viac ako 40° nad obzorom. Pri najväčšom zákryte bude Mesiac zakrývať až 22 percent slnečného disku (severozápad Čiech).
Celý úkaz potrvá približne jeden a pol hodiny (na východe Slovenska kratšie) a pozorovať ho budeme môcť voľným okom, samozrejme, s použitím bezpečného filtra, aby nedošlo k poškodeniu zraku.
Maximálne fázy zatmenia Slnka 29. marca 2025 vo vybraných mestách v Česku a na Slovensku. Autor: Petr Horálek/FÚ v Opave/Stellarium
Meteorický roj Lyridy
Meteorický roj Lyridy, ktorého materskou kométou je C/1861 G1 (Thatcher), každoročne vrcholí okolo 22. apríla. Rok 2025 prinesie pomerne dobré podmienky na jeho pozorovanie, keďže nebude rušiť svit mesiaca, ktorý by inak slabšie meteory svojím svetlom zatienil. Roj nemá príliš vysokú aktivitu, obvykle okolo 18 meteorov za hodinu (vzácne môže ale krátkodobo dosiahnuť intenzitu až 90 meteorov za hodinu).
Pozorovať ho budeme môcť v noci z 21. na 22. a z 22. na 23. apríla 2025. Vrchol dosiahne v popoludňajších hodinách 22. apríla (predpoveď je stanovená na 15.30 hod. SELČ). Roj sa najviac oplatí sledovať od 2. hodiny rannej až do svitania, a to ďaleko od miest. Ideálne miesta na pozorovanie sú hory alebo vyvýšeniny s dokonalým výhľadom, pretože meteory vylietajú v smere od súhvezdia Lýra prakticky kdekoľvek na oblohe.
Prach z Halleyho kométy
Zem prechádza dvakrát do roka prúdom ľadovo-prachových častíc, ktoré pri svojom prelete okolo Slnka za sebou zanechala Halleyho kométa. Meteorický roj Eta Akvaridy, ktorý vzniká z ľadovo-prachových zrniek periodickej kométy 1P/Halley, budeme môcť pozorovať v noci z 5. na 6. mája 2025 skoro ráno. Maximum nastane 6. mája 2025 okolo 5.00 hod. SELČ. Podmienky budú dobré, Mesiac bude vo fáze len šesť dní pred splnom, zapadať teda bude okolo tretej hodiny rannej. Meteory má zmysel sledovať od tretej hodiny ráno až do svitania.
Meteorický roj Orionidy v čase svojej najvyššej aktivity v roku 2020 nad východným Slovenskom. Orión je na fotografii vľavo od stredu obklopený farebnými hmlovinami (ktoré však nie je vidno očami). Foto: P. Horálek/FÚ v Opave
Druhýkrát sa úkaz zopakuje v októbri, keď kométa zanechá meteorický roj Orioníd. Aktivita meteorického roja Orioníd vyvrcholí na jeseň 21. októbra 2025. Počas októbrového maxima sa bude Mesiac nachádzať v nove, podmienky na pozorovanie by tak mali byť ideálne. Aktivita roja je navyše pozvoľná, trvá dlhšie než mesiac, konkrétne od 2. októbra až do 7. novembra, takže maximum nie je veľmi ostré. Orionidy má teda zmysel pozorovať aj niekoľko nocí pred maximom a po ňom.
Svietiace oblaky na nočnej oblohe
V júni a júli môžu na tmavej oblohe zažiariť nočné svietiace oblaky (NLC). Súvisia s meteorickým prachom a tiež s kolísaním slnečnej aktivity. Vysoké vrstvy zemskej atmosféry budú mať menej stabilné podmienky, čo môže zapríčiniť menší výskyt NLC ako v minulých rokoch.
NLC sa tvoria vo výške okolo 85 kilometrov nad zemským povrchom. Nesvietia vlastným svetlom, ale rozptyľujú svetlo Slnka, ktoré ich osvetľuje odspodu.
V roku 2024 bola slnečná aktivita vysoká, napriek tomu sa však NLC na oblohe vyskytli často. Pravdepodobne to bolo zapríčinené materiálom zo sopky Tonga, ktorý sa uvoľnil do vysokých polôh atmosféry 15. januára 2022. Je teda možné, že aj v roku 2025 bude výskyt NLC častejší, a to i napriek vysokej slnečnej aktivite.
Oblaky môžeme pozorovať v spomínaných mesiacoch medzi 22. hodinou a polnocou alebo ráno medzi 2. a 4. hodinou, a to vždy na severe, resp. medzi severozápadným a severovýchodným obzorom. Ich žiara je spôsobená Slnkom, ktoré ich v spomínanom čase osvetľuje odspodu. Pokiaľ si nechcete nechať ujsť nočné oblaky, sledujte webové kamery alebo sa prihláste k odberu upozornení na http://ukazy.astro.cz/nlc.php.
Nočné svietiace oblaky nad hladinou rybníka Hrádek z 5. júla 2020. Foto: Petr Horálek Zdroj: Fyzikálny ústav Sliezskej univerzity v Opave
Augustové Perzeidy
V auguste nás opäť čakajú Perzeidy, ktoré neodmysliteľne patria k letu. V roku 2025 nebudú také dobré podmienky na pozorovanie ako v roku 2024. Maximum pripadá na 12. a 13. augusta 2025. Mesiac bude v tom čase tri dni po splne, bude teda jasný a jeho svit bude pôsobiť rušivo.
Ideálny čas na pozorovanie je medzi polnocou a 4. hodinou ráno. Vtedy by mohla frekvencia dosiahnuť 20 až 30 meteorov za hodinu. Perzeidy však nie sú aktívne len počas maxima, ich aktivita sa začína už v tretej dekáde júla a trvá až do konca augusta. Oplatí sa ich preto pozorovať už v týždňoch pred maximom, teda približne od 1. augusta 2025, a to vždy v skorých ranných hodinách.
Úplné zatmenie Mesiaca v septembri
V nedeľu 7. septembra 2025 nás po 6 rokoch a 8 mesiacoch čaká úplné zatmenie Mesiaca. Ďalšie nastane až v roku 2028.
Úplné zatmenie Mesiaca 2025
V roku 2025 budeme mať možnosť vidieť zo Slovenska úplné zatmenie Mesiaca.
Zatmenie nastane v nedeľu večer hneď po západe Slnka. Podmienky na jeho pozorovanie sa budú líšiť v závislosti od polohy pozorovateľa na území Česka aj Slovenska. Čím ďalej na východ, tým budú podmienky na pozorovanie lepšie, lebo pokročilá fáza zatmenia bude prebiehať v čase, keď bude Mesiac vychádzať nad obzor.
Čiastočné zatmenie sa začne o 18.27 hod. SELČ, keď bude Mesiac v Česku i na Slovensku pod obzorom. Budeme tak pozorovať východ Mesiaca ponoreného výraznou časťou svojho disku v zemskom tieni krátko pred úplným zatmením.
Úplné zatmenie Mesiaca sa začne o 19.30 hod. SELČ veľmi nízko nad východným obzorom. Táto fáza bude z dôvodu jasnej oblohy za súmraku veľmi ťažko pozorovateľná. Najlepšie podmienky budú na východe Slovenska. Maximálna fáza zatmenia by mala byť o 20.11 hod. SELČ a záver by mal nastať o 20.52 hod. SELČ.
Pri maximálnej fáze zatmenia sa Mesiac svojím severným okrajom „dotkne“ stredu zemského tieňa, a tak bude zatmenie pomerne tmavé a celkovo fáza úplného zatmenia potrvá hodinu, 22 minút a 6 sekúnd. Pôjde tak o jedno z najdlhších úplných zatmení v tomto desaťročí.
Venuša zmizne za Mesiacom
V skorých ranných hodinách vo štvrtok 9. novembra uvidíme už pred svitaním Mesiac vo fáze úzkeho kosáka (4 dni po poslednej štvrti) a jeho vydutá osvetlená časť bude smerovať k jasnej planéte Venuša. Pre majiteľov ďalekohľadov sa ale týmto divadlo nekončí – Mesiac v dopoludňajších hodinách planétu zakryje. Hoci ide o denný úkaz, na čistom nebi ho by ho malo byť vidno aj voľným okom, pretože Venuša sa dá nájsť i za denného svetla.
Celý úkaz síce potrvá viac ako hodinu, ale samotný vstup Venuše za mesačný okraj (viditeľný) a jej výstup spoza neosvetleného okraja bude trvať len desiatky sekúnd. V Bratislave začne vstupovať Venuša poza Mesiac okolo 11.04 hod. SEČ a vystúpi okolo 12.20 hod. Na iných miestach Česka a Slovenska sa budú časy javu líšiť v minútach.
Zimné meteorické roje Geminidy
Posledným skutočne excelentným pravidelným meteorickým rojom budú v roku 2025 Geminidy, ktoré majú ideálne pozorovacie podmienky. Materským telesom roja je planétka (3200) Phaeton, pravdepodobne bývalá a dnes už vyhasnutá kométa.
Radiant roja sa nachádza východne od dvoch najjasnejších hviezd súhvezdia Blíženci, hviezd Castor a Pollux. Na decembrovej oblohe vychádzajú už za večerného súmraku a počas noci stúpajú vysoko nad južný obzor, kde vrcholia po polnoci. Najviac meteorov možno teda vždy očakávať medzi polnocou a 4. hodinou ráno. Maximum nastáva v noci zo 14. na 15. decembra, konkrétne o 21.00 hod. večer. Za ideálnych podmienok je možné v priebehu maxima roja zachytiť aj viac ako 400 meteorov.
Zdroj: Sliezska univerzita Fyzikálny ústav SU v Opave
(zh)
