Citlivosť na emocionálne zafarbenie ľudského hlasu si podľa vedcov vyvinuli vďaka dlhodobému spojeniu s ľuďmi.
Kozy dokážu rozpoznať rozdiel medzi šťastne a nahnevane znejúcim hlasom, odhalil nový výskum profesora Alana McElligotta z hongkonskej City University.
Na štúdii spolupracoval vedec s odborníkmi zo School of Life and Health Sciences Roehamptonskej univerzity vo Veľkej Británii a z cambridgeského RSPB Centre for Conservation Science. Uskutočnili ju v charitatívnej organizácii Buttercups Sanctuary for Goats v juhovýchodnom Anglicku, založenej v roku 1989 pre kozy, ktoré potrebujú naliehavú starostlivosť.
Štúdia, ktorú vedci publikovali v odbornom časopise Animal Behaviour, ponúka celkom prvý dôkaz, že kozy dokážu rozlišovať jednotlivé hlasové podnety spojené s určitou silou hlasu. „Naše zistenia prispievajú k zatiaľ obmedzenej dostupnej literatúre, ktorá naznačuje, že hospodárske zvieratá sú rovnako ako tie spoločenské citlivé na emocionálne podnety ľudí,“ uvádza McElligott, ktorý už v predchádzajúcom experimente prišiel na to, že kozy dokážu čítať ľudské emocionálne prejavy. Citlivosť na ľudský hlas si pritom podľa vedca vyvinuli vďaka dlhému spojeniu s ľuďmi.
Vo svojom bľačaní kozy zároveň kódujú tiež informácie súvisiace s ich individuálnou identitou a emocionálnymi zážitkami. Dokážu však rozlíšiť jednotlivé emócie aj z hlasu človeka?
Počúvali sériu hlasov
Počas experimentu počúvali kozy sériu hlasov vyjadrujúcich rôzne emócie. Keď si zvykli na jeden typ emocionálne zafarbeného hlasu a už naň reagovali menej, nahrávka sa zmenila. „Predpokladali sme, že ak by kozy dokázali rozlíšiť emocionálny obsah prenášaný ľudským hlasom, obrátili by pri zmene hlasu pozornosť na zdroj zvuku,“ povedala Marianne Masonová z Roehamptonskej univerzity.
Predpoklad potvrdený, reakcie sa však líšili
Výsledky napokon predpoklad vedcov potvrdili. Až 75 percent kôz sa po zmene valencie hlasu dlho pozeralo na rečníka. Nie všetky kozy však reagovali na hlasové podnety rovnako. Mnohé z nich na zmeny hlasového podnetu nedali žiadnu odozvu, čo naznačuje, že i kognitívne schopnosti jednotlivých kôz sú veľmi rôzne.
Vedci zároveň na kozách pri zmene hlasu hovoriaceho nezaznamenali žiadne významné fyziologické zmeny, napríklad zvýšený srdcový tep a podobne.
Výsledky testov ponúkli zatiaľ len čiastkové informácie, podľa vedcov nás však pomaly, ale isto približujú k pochopeniu správania a emocionálneho fungovania zvierat, ktoré sú v blízkom kontakte s človekom, čo môže byť v budúcnosti veľmi prínosné.
Na to, aby sme dokázali domestikovaným zvieratám zabezpečiť optimálne životné podmienky, je však podľa McElligotta potrebný ešte ďalší výskum.
Zdroj: EurekAlert!
(af)