Téma: Zemetrasenia – nezastaviteľné časované bomby
Prednášajúci: slovenský vedec, fyzik a seizmológ, prof. RNDr. Peter Moczo, DrSc., vedúci Katedry astronómie, fyziky Zeme a meteorológie FMFI UK v Bratislave, prorektor UK pre vedecko-výskumnú činnosť a doktorandské štúdium a člen Učenej spoločnosti SAV. Svojím výskumom a vedeckou prácou prispel v celosvetovom meradle k rozvoju numerického modelovania šírenia seizmických vĺn.
Anotácia:
Vo vedeckej kaviarni budeme diskutovať o prírodných časovaných bombách, ktoré predstavujú budúce silné zemetrasenia. Aké máme šance zmierniť dôsledky neodvratných zemetrasení? Ktoré územia na svete sú najviac ohrozené a ako je to so Slovenskom?
Významná časť ľudskej populácie žije v oblastiach najviac ohrozených zemetraseniami – blízko seizmoaktívnych zlomov a na povrchu sedimentmi vyplnených bazénov a údolí. Príčiny takého zdanlivo prekvapujúceho osídlenia súvisia s geológiou, hydrológiou, klímou a geografiou týchto oblastí. Počet zemetrasení v budúcnosti neklesne (napríklad, ročne vznikne priemerne 130 zemetrasení s magnitúdom väčším ako 6). Počet ľudí a hustota osídlenia v týchto oblastiach však dramaticky rastie. V hospodársky vyspelých krajinách sa zvyšuje aj technická zložitosť osídlenia. V týchto krajinách výrazne rastie zraniteľnosť, ak sa nestavia v súlade s najnovšími poznatkami o zemetrasnom ohrození. V rozvojových krajinách znamená súčasný populačný vývoj veľké a dramaticky sa zväčšujúce zemetrasné riziko.
Budúce silné zemetrasenia sú skutočne nezastaviteľné prírodné časované bomby. Ktoré mestá sveta sú najviac ohrozené? V ktorých reálne hrozí katastrofa s dlhodobými tragickými dôsledkami? Kedy a kam necestovať? Čo môžu a musia robiť seizmológovia, politici, developeri a projektanti? Ako môžu pomôcť dlhodobé pravdepodobnostné prognózy, operačné prognózy a deterministické prognózy zemetrasení?
