Ako usvedčiť vírus
Hosť: prof. Ing. Štefan Vilček, DrSc.
z Katedry epizootológie a parazitológie Univerzity veterinárneho lekárstva a farmácie v Košiciach
Dátum a čas: 25. október 2018 o 17.00 hod
Miesto: Konferenčná miestnosť CVTI SR na 2. poschodí.
Pozývame vás do októbrovej vedeckej kaviarne, v ktorej budeme diskutovať o tom, aké najnovšie metódy založené na genetických poznatkoch sa vyvíjajú pre odhaľovanie a identifikáciu nebezpečných vírusov u hospodárskych a voľne žijúcich zvieratách.
Našim hosťom bude významný vedec, molekulárny biológ a vedúci vedecký pracovník, prof. Ing. Štefan Vilček, DrSc., z Katedry epizootológie a parazitológie Univerzity veterinárneho lekárstva a farmácie v Košiciach. Je vedeckým garantom Centra excelentnosti INFEKTZOON a vedúcim špičkového tímu LACTOVIR. Vo svojej výskumnej práci sa orientuje na molekulovú virológiu, kde skúma vírusy infikujúce farmové a voľne žijúce zvieratá. Vyvíja metódy na detekciu vírusov na genetickej úrovni, rozvíja molekulovú epizootológiu a analyzuje vírusové genómy.
Vírusy sú agensy, ktoré vyvolávajú u ľudí a zvierat nebezpečné choroby, často s veľkými zdravotnými problémami a finančnými stratami. Preto vývoj rýchlych, citlivých a špecifických laboratórnych metód na detekciu vírusov je aktuálnou výzvou predovšetkým v medicínskej praxi. Donedávna metódy laboratórnej detekcie vírusov boli prevažne založené na detekcii špecifických protilátok, vírusových antigénov alebo kultivácii vírusov na bunkových kultúrach. Hoci tieto metódy boli a sú užitočné, ich citlivosť, špecificita alebo rýchle laboratórne vyhodnotenie nie vždy spĺňajú očakávania diagnostickej praxe. Rozvoj molekulovej biológie vírusov ako aj metodických postupov využívaných v dnešnom biologickom výskume výrazné prispeli aj do vývoja diagnostických metód na detekciu a identifikáciu vírusov na genetickej úrovni.
V prednáške náš hosť, prof. Vilček priblíži uvedené metódy založené na hybridizácii nukleových kyselín, rôzne in vitro amplifikačné techniky ale aj najmodernejšiu metódu rýchleho paralelného sekvenovania nukleových kyselín (NGS metóda). Zvláštnu pozornosť bude venovať štúdiu vzťahov medzi nebezpečnými ohniskami vírusových nákaz v súvislosti s rýchlym rozvojom molekulovej epidemiológie/epizootológie. V prednáške sa zmieni aj o svojich osobných skúsenostiach s vývojom techník, o dosiahnutých úspechoch ale aj problémoch pri vedeckej práci v uvedenej oblasti.
Vstup na podujatie je pre verejnosť voľný.
Stránka podujatia s (video) archívom predchádzajúcich podujatí.