Periodická tabuľka – od hliníka až po fluór

13. máj. 2019 • Prírodné vedy

Periodická tabuľka – od hliníka až po fluór

Periodická sústava chemických prvkov sa pomaly napĺňa a rozrastá už 150 rokov. V prvej polovici 19. storočia ju veľmi výrazne ovplyvnila prebiehajúca priemyselná revolúcia. Tá dala obrovský priestor vede, ktorá sa rozvíjala v symbióze s priemyslom. Prejavilo sa to aj na tabuľke prvkov, ktorá sa v tomto období poriadne rozšírila.

„Objavili sa v nej prvé alkalické kovy, prvé kovy vzácnych zemín. Veľmi významný objav sa udial v roku 1825, keď dánsky chemik Hans Christian Orstedt objavil hliník. V čase objavu bol veľmi vzácny a používal sa výlučne na klenotnícke účely. Hliníkové šperky sú spájané s obdobím II. Impéria vo Francúzsku, teda vlády cisára Napoleona III. a jeho manželky cisárovnej Eugenie de Montijo,“ povedal jadrový fyzik Martin Venhart.

Podľa slov Martina Venharta sa cisárovná preslávila ako skutočná módna ikona, ktorá mala celosvetový vplyv. Spája sa s ňou vznik výrazu haute couture, alebo založenie módnych značiek ako napr. Louis Vuitton. Jej myšlienky a predstavy vplývajú na módu spoločenských a svadobných šiat dodnes. Bola preslávená obrovskými krinolínami, fialovou látkou a hliníkovými šperkami.

„Traduje sa, že na dvornej slávnosti jedli cisár a cisárovná hliníkovým príborom, kým ostatní hostia iba zlatým. To svedčí o vysokej cene hliníka,“ zdôraznil Martin Venhart.

Vzácnosť toho momentu však trvala len do roku 1888, keď bol v Spojených štátoch amerických objavený lacný spôsob výroby hliníka. V tej chvíli už hliník ako klenotnícky kov stráca na svojej dôležitosti a začína sa jeho „kariéra“ ako priemyselného kovu. Dnes si už nedokážeme predstaviť fungovanie spoločnosti bez výrobkov z hliníka.

Eugenie de Montijo; Zdroj foto: Wikipédia

V polovici 19. storočia vznikol princíp optickej spektroskopie. Fyzika a chémia tak dostali veľmi mocnú zbraň na identifikáciu nových prvkov. Pomocou tejto metodiky boli napríklad identifikované vzácne plyny.

„Vyznačujú sa vysokou chemickou inertnosťou, teda neochotou vytvárať zlúčeniny. Dnes sú už mnohé ich zlúčeniny známe, je však náročné ich vytvoriť. Vzácne plyny hélium, neón, kryptón a xenón objavil sir. William Ramsay. Jeho študentom bol Jaroslav Heyrovský, zakladateľ polarografie a jeho ašpirantom zase Dionýz Ilkovič, ktorý okrem iného založil Fyzikálny ústav SAV,“ povedal Martin Venhart.

Jaroslav Heyrovský bol prvým československým vedcom, ktorý získal Nobelovu cenu za chémiu. Venoval sa polarografií a v tejto oblasti preslávil československú vedu po celom svete.

V tomto období pôsobil aj Dmitrij Ivanovič Mendelejev, ktorý formuloval periodický zákon. Pomocou neho predpovedal existenciu chemických prvkov gálium, germánium, skandium a technécium. Práve germánium, objavené v roku 1886 nemeckým chemikom Clemensom Winklerom, poskytlo fantastický dôkaz platnosti periodického zákona. Predpovedané chemické vlastnosti veľmi presne súhlasili s tými nameranými. V roku 1875 francúzsky chemik Paul Emile Lecoq de Boisbaudran objavil gálium. Jeho hustota však nezodpovedala predpovediam na základe periodického zákona. Mendelejev sa o tom dozvedal a objaviteľa listom upozornil na možnú chybu. Boisbaudran zopakoval svoje experimenty a skutočne objavil chybu. Nová správna hodnota veľmi dobre súhlasila s predpoveďou. Gálium sa tak stalo ďalším veľkým triumfom periodického zákona.

Do konca 19. storočia boli postupne vyplnené ďalšie biele miesta tabuľky. Objav niektorých prvkov bol sprevádzaný enormnými ťažkosťami. Snáď žiaden iný prvok nezabil toľko chemikov ako fluór. V elementárnej podobe ho definitívne izoloval až v roku 1886 francúzsky chemik Henri Moissan. V roku 1906 dostal za svoj objav Nobelovu za chémiu.

Napriek veľkej snahe chemikov však ostávali mnohé miesta periodickej tabuľky prázdne. Na ich zaplnenie musel uzrieť svetlo sveta úplne nový vedný odbor: jadrová fyzika.

V Mendelejevovej periodickej tabuľke prvkov tak zostáva ešte viac ako 30 voľných miest, ktoré si zaslúžia samostatný priestor pre ďalší zaujímavý článok.

 

Spracovala: Monika Hucáková pre portál Veda na dosah

Zdroj foto: Wikipédia (Wikimedia Commons)

https://sk.wikipedia.org/wiki/Dmitrij_Ivanovi%C4%8D_Mendelejev 

https://en.wikipedia.org/wiki/Eug%C3%A9nie_de_Montijo 

Uverejnila: VČ

Súvisiace:

Články
Od medi až po hliník
13. mar. 2019
Hore
Quark_2019
Bratislavská vedecká cukráreň
Aurelium - centrum vedy
Veda v Centre
Publikácie Veda v CENTRE
kúpa časopisov jún 2016
TAG Slovenská veda
banner záhrady
Extrapolácie 2019
Zaujímavosti vo vede
Nedostatok pohybu je rizikom pre všetky vekové kategórie.
Zistite viac