Čerství maturanti Tadeáš Fecko a Samuel Huňady zo Strednej priemyselnej školy stavebnej v Prešove prispeli v obci Brezovica nad Torysou k záchrane historickej kultúrnej pamiatky. So svojou štúdiou Z architektonického dedičstva Brezovice nad Torysou sa v 38. ročníku Stredoškolskej odbornej činnosti (SOČ) umiestnili v kategórii Stavebníctvo, geodézia, kartografia na 1. mieste. S čím všetkým sa pri svojej práci museli popasovať, ale aj o ich vzťahu k rodnému kraju a pamiatkam nám porozprávali v krátkom rozhovore.
KATARÍNA SLÁDEČKOVÁ.: Obaja pochádzate priamo z Brezovice nad Torysou, a práve tam ste našli aj predmet vášho výskumu k SOČ. Máte nejaký špeciálny vzťah k budove, ktorú ste sa rozhodli zachrániť?
T. FECKO: „Obidvaja sme pri tejto budove (kaštieli) vyrastali, keďže sme bratranci a naša babka býva hneď vedľa. Už ako malí sme sa rodičov pýtali‚ prečo v tom kaštieli nikto nebýva, prečo je budova taká rozbitá… K tej budove máme preto istý vzťah a veľmi nás mrzí, v akom stave momentálne je.“
K. S.: Je naozaj úctyhodné, že dvaja mladí ľudia si uvedomujú problematiku záchrany kultúrnych pamiatok a chcú prispieť k jej riešeniu.
S. HUŇADY: „Každý deň sa pozeráme na túto kúriu ako chátra a nikto s tým nič nerobí. Preto sme sa rozhodli, že aspoň trocha prispejeme k jej záchrane. Pri vytváraní štúdie sme sa dozvedeli o súťaži SOČ, do ktorej sme sa s týmto projektom prihlásili.“
K. S.: Kúria slúžila ako letné sídlo, no mala v minulosti aj iné využitie?
S. HUŇADY: „Kúriu dal v 17. storočí postaviť rod Berzeviczyovcov ako svoje letné sídlo. Poslední známi vlastníci ju využívali do roku 1945 a odvtedy o nich nie sú žiadne hodnoverné správy.“
T. FECKO: „V 50. rokoch 20. storočia bola kúria využívaná ako škola, boli tu tri triedy a jedáleň pre deti. V 80. rokoch kaštieľ slúžil ako knižnica a zároveň byt pre veterinára. Zo západného krídla sa stal v 90. rokoch obchod (potraviny). V posledných rokoch je časť kaštieľa využívaná ako sklad a tiež ju využívajú holubári.“
K. S.: Bola niekedy budova rekonštruovaná? V akom stave ste ju, takpovediac, našli?
T. FECKO: „Pôvodne bola kúria obdĺžnikového tvaru, neskôr bola pristavaná oválna veža a začiatkom 19. storočia pristavali západnú časť. V roku 2000 bola kúria významne poškodená požiarom, ktorý bol založený nezodpovednou mládežou, pretože do objektu bol voľný prístup. Požiar zničil strechu s pôvodným drevených krovom a prevažnú časť historických drevených trámových stropov. Obec získala od ministerstva kultúry dotáciu vo výške 900 000,00 Sk (29 874, 53 eura) a zobrala si pôžičku vo výške 1 500 000,00 Sk (49 790,88 eura). Za tieto peniaze sa nahradili zhorené stropy replikami, postavilo sa železobetónové schodisko a stužujúci veniec a taktiež nový krov s vikiermi. Terajší stav pamiatky je veľmi zlý, omietky opadávajú, steny sú popraskané.“
S. HUŇADY: „Bývalé vedenie obce tiež začalo prestavbu na penzión, tá sa však pre nedostatok financií nedokončila a budova opäť chátra.“
K. S.: Návrh vášho nového riešenia kúrie ste museli určite prekonzultovať aj so starostom obce. Našli ste spoločnú cestu?
S. HUŇADY: „Už keď sme za ním prišli prvýkrát, bol rád, že sa o túto kúriu niekto zaujíma a poskytol nám podklady, ktoré boli vytvorené pri navrhovanej prestavbe na penzión, ktorá sa nezrealizovala. Počas celej našej práce sme s ním boli v kontakte a spolu sme riešili aj návrh nového využitia kúrie.“
T. FECKO: „S novými znalosťami a možnými úpravami sme zašli na Krajský pamiatkový úrad v Prešove, kde sme tieto zmeny konzultovali s pánom Ing. Suchým. Po tejto konzultácii sme vytvorili konečný návrh s požadovanými zmenami. Konečné podklady sme mu po súťaži odovzdali a návrh prezentovali na obecnom zastupiteľstve.“
K. S.: Akým spôsobom ste pracovali na návrhu?
T. FECKO: „Po získaní podkladov sme sa pustili do vytvárania pôdorysov. Prácu sme si rovnomerne rozdelili, čoho výsledkom sú pôdorysy a pohľady skutočného stavu kúrie, pôdorysy a pohľady nedokončenej prestavby na penzión (obe podlažia) a tiež pôdorysy a pohľady navrhovaného stavu kúrie. Pri našej prezentácii sme použili vytvorené vizualizácie z týchto návrhov. Pracovali sme v programe Allplan 2015.“
S. HUŇADY: „Náš návrh nového využitia kúrie obsahuje taktiež podrobnú technickú správu. Počas práce sme všetko konzultovali s krajským pamiatkovým úradom, s pánom starostom a samozrejme, aj s našou konzultantkou Ing. Svetlanou Filipovou.“
K. S.: Takže vaša štúdia môže poslúžiť ako podklad pre projektanta i pamiatkarov. Črtá sa konečne realizácia záchrany kúrie?
S. HUŇADY: „Po celoslovenskom kole SOČ sme podklady odovzdali pánovi starostovi, ktorý nám poďakoval, že sme sa do niečoho takého pustili a povedal, že by rád uskutočnil túto rekonštrukciu.“
T. FECKO: „Starosta posunie tieto podklady projektantovi, zároveň požiada o vydanie záväzného rozhodnutia krajského pamiatkového úradu (KPÚ). Potom vydá KPÚ záväzné stanovisko s požiadavkami a nariadi vykonať historicko-architektonický výskum. Ak sa toto všetko uskutoční, tak sa začne dlho očakávaná obnova tohto kaštieľa.“
K. S.: Rozhodne by to bolo úžasné. Sú v obci aj ďalšie kultúrne pamiatky, ktoré by stálo za to zrekonštruovať?
T. FECKO: „Brezovica nad Torysou bola v histórii veľmi významná obec, preto sa tu stavali kúrie pre bohatých pánov, dodnes sa však zachovalo už len zopár. Za zmienku určite stojí kaštieľ na dolnom konci, ktorý je ešte v horšom stave ako táto spomínaná kúria. Zaujímavá je tiež kúria pri kostole, ktorá bola jeden čas využívaná ako stolárska dielňa a tiež by už potrebovala opravu.“
K. S.: Ste čerství maturanti, vysokú školu máte pred dvermi. Chystáte sa pokračovať v stavebníctve?
S. HUŇADY: „Áno, obaja sme prijatí na vysoké školy. Ja budem v štúdiu pokračovať na Technickej univerzite v Košiciach, na Stavebnej fakulte v odbore Pozemné stavby a architektúra. Ak sa mi všetko podarí, tak o šesť rokov zo mňa bude inžinier.“
T. FECKO: „Ja som prijatý a pripravujem sa na Slovenskú technickú univerzitu v Bratislave – na Stavebnú fakultu, odbor Pozemné stavby a architektúra. Po inžiniersky titul ma čaká šesť rokov tvrdej driny, avšak projektovanie ma veľmi baví a dúfam, že raz sa tým budem živiť. Získané znalosti určite využijem práve pri štúdiu na vysokej škole.“
K. S.: Aký najväčší prínos mala pre vás SOČ? Odporučili by ste ju svojim mladším spolužiakom?
S. HUŇADY: „Počas práce na projekte na súťaž SOČ sme získali nové poznatky o histórii, historických stavbách a ich ochrane. Taktiež sme získali skúsenosti s prezentovaním vlastného projektu a v neposlednom rade sme sa naučili pracovať s grafickým programom a 3D modelovaním konštrukcií. Určite by som odporučil túto súťaž aj mladším spolužiakom, pretože je to veľmi zaujímavá skúsenosť, ktorá im v živote určite pomôže.“
T. FECKO: „V školskom kole bolo zvláštne ‚súperiť‘ so spolužiakmi, no oni náš postup pochopili a tiež odporučili. Už v krajskom kole bolo vidieť, že je súťaž SOČ na vysokej úrovni a organizátori k nej pristupujú naozaj svedomite. Víťazstvom v krajskom kole sme boli trochu zaskočení, avšak je to nič v porovnaní s eufóriou pri víťazstve v celoštátnom kole v Bratislave. Toto víťazstvo nás neskutočne prekvapilo, keďže sme mali naozaj veľmi silnú konkurenciu. Každému prajem aspoň raz v živote zažiť taký pocit z víťazstva a dobre odvedenej práce. Najväčším prínosom pre nás bola asi možnosť vyskúšať si aj iné ako len športové súťaže, zvlášť súťaž SOČ, ktorá je medzi študentmi stredných škôl dosť známa. Pri tejto súťaži som získal dôležité skúsenosti a zároveň som sa dozvedel zaujímavé vedomosti z legislatívy o ochrane pamiatok, taktiež som sa veľmi zlepšil pri projektovaní 3D stavebných konštrukcií. Na záver by som chcel poďakovať našej konzultantke Ing. Svetlane Filipovej, pánovi starostovi Ing. Hodošimu, pánovi Ing. Suchému a tiež všetkým, ktorí nám s prácou akokoľvek pomáhali a podporovali nás.“
K. S.: Ďakujeme vám za rozhovor.
Rozhovor pripravila: Katarína Sládečková pre redakciu Veda na dosah
Foto: z archívu Tadeáša Fecka a Samuela Huňadyho
Uverejnila: ZVČ
Vedecko-popularizačný portál VEDA NA DOSAH Vám v nasledujúcom období prinesie rozhovory s víťazmi jednotlivých kategóriách Stredoškolskej odbornej činnosti v školskom roku 2015/2016