V súčasnosti sa diagnostika dysgrafie vykonáva vyškolenými profesionálmi. Čo ak by zvládol stanoviť diagnózu počítačový algoritmus, ktorému by na to stačila iba vzorka písma? A ak by to zvládol, nakoľko by bola táto diagnostika presná?
Aj týmito otázkami sa vo svojom výskume zaoberajú doktor Marek Dobeš zo Spoločenského ústavu CSPV SAV a docent Peter Drotár z Fakulty elektrotechniky a informatiky Technickej univerzity v Košiciach.
„Dysgrafia je porucha písania, keď človek píše málo čitateľne, mýli si písmená alebo je jeho písomný prejav inak skreslený. Vzhľadom na to, že písanie je silnou súčasťou našej kultúry a v školách sa mu venuje mnoho pozornosti, deti s dysgrafiou môžu mať problémy v akademickom živote. Navyše tieto problémy sa môžu ďalej premietať do ich celkovej spokojnosti v škole i súkromnom živote,“ vysvetľuje v tlačovej správe SAV doktor Marek Dobeš.
Práve preto je včasná diagnostika dysgrafie podľa vedca veľmi dôležitá. V súčasnosti sa diagnostika dysgrafie vykonáva profesionálmi, ktorí boli v tejto oblasti vyškolení. Ich počet je však obmedzený, a tak nie je možné vyšetriť každé dieťa. Môže sa preto stať, že dieťa, ktoré trpí dysgrafiou, ju nemusí mať diagnostikovanú, kvôli čomu sa môže stretávať v školskej praxi s problémami. Často sú totiž deti, ktoré trpia dysgrafiou, ale nemajú ju diagnostikovanú, označované za lenivé.
„Tu prichádzajú na scénu počítačové algoritmy. Pokroky v počítačovej vede umožňujú, že počítače vedia spracovávať údaje z reálneho sveta a klasifikovať ich s podobnou, niekedy i vyššou presnosťou ako ľudia. Používajú sa napríklad pri diagnostike nádorov z rtg. snímok či analýze výstupov z magnetickej rezonancie. Počítaču sa prezentuje množstvo údajov a on sa z nich snaží vyextrahovať dôležité znaky, ktoré odlišujú jednotlivé kategórie údajov od seba,“ konštatoval doktor Dobeš.
Pri skríningu dysgrafie dieťa napíše niekoľko viet na papier, ktorý je položený na to prispôsobenom tablete. Tablet uloží nielen samotný grafický prejav. Sleduje, ako dlho dieťa píše, aké prestávky robí, ako silno tlačí na podložku, do akej výšky zdvíha pero a ďalšie desiatky údajov. Má tak výhodu oproti profesionálnemu vyšetreniu človekom, ktorý zvyčajne analyzuje iba niekoľko charakteristík písma.
„Následne algoritmus porovná hodnoty týchto parametrov s hodnotami, ktoré mu boli v minulosti prezentované. V priebehu niekoľkých sekúnd vyjadrí pravdepodobnosť, s akou môže mať dieťa dysgrafiu. Ak je táto pravdepodobnosť dosť vysoká, rodičom dieťaťa sa môže odporučiť návšteva odborníka. Takýmto spôsobom je možné vyšetriť oveľa viac detí a umožniť im včasnú liečbu tejto poruchy,“ dodal vedec.
Výskum je vo fáze testovania jednotlivých algoritmov a predbežné výsledky ukazujú, že ich predikčná sila sa pohybuje okolo hodnoty 80.
Zdroj: Tlačová správa SAV
(DK)