Vedci objavili doposiaľ neznámu funkciu mliečneho proteínu Laktoferín. Ten sa nachádza najmä v materskom mlieku, avšak prítomný je aj v slinách, slzách a moči. Podľa článku, ktorý opublikovali vo vedeckom časopise Journal of Biological Chemistry, by ich objav mohol byť užitočný pre vývin nových terapeutických postupov pri nádorových ochoreniach, ale aj pri liečbe lymskej boreliózy. Na výskume spolupracujú vedci z Ústavu molekulárnej biológie SAV a Viedenskej lekárskej univerzity.
Mliečny protein Laktoferín sa viaže na ľudský plazminogén a dokáže ho blokovať.
„Plazminogén je neaktívna forma proteázy plazmín. Tá zohráva kľúčovú úlohu pri rozpúšťaní krvných zrazenín, ale aj pri imunitných odpovediach. Ak aktivácia plazminogénu na plazmín nie je správne regulovaná, môže to viesť k patologickým procesom,“ povedal vedúci výskumu Vladimír Leksa z Ústavu molekulárnej biológie SAV.
Zhubné nádorové bunky alebo baktérie, ktoré spôsobujú infekčnú boreliózu, dokážu na seba naviazať ľudský plazminogén a zneužiť ho na preniknutie cez tkanivové bariéry hostiteľa.
„Aj preto je plazminogénový systém vhodným cieľom diagnostických a terapeutických stratégií pri rakovine a zápalových ochoreniach,“ povedal vedúci výskumu Vladimír Leksa.
Proteáza nazývaná plazminogén je jedným zo základných proteolytických enzýmov v našom tele. Má zásadný význam pri rozpúšťaní krvných zrazenín. Okrem toho sa podieľa na mnohých ďalších fyziologických procesoch, napríklad na vývine tkanív a orgánov, imunitné odpovede, hojenie rán či udržiavanie homeostázy.
Laktoferín je glykoproteín, ktorý viaže železo z rodiny transferínov. Hlavným zdrojom ľudského laktoferínu je ľudské mlieko, ale prítomný je aj v sére, exokrinných sekrétoch, ako sú slzy, sliny alebo moč, a aj v sekundárnych granulách neutrofilov pri zápalových reakciách. Výskumníci zo Slovenskej akadémie vied a Viedenskej lekárskej univerzity demonštrovali doteraz neznámu funkciu laktoferínu v negatívnej regulácii aktivácie plazminogénu.
„Zároveň sme popísali molekulové faktory a mechanizmy, pomocou ktorých laktoferín blokuje aktiváciu plazminogénu. Naše in vitro experimenty dokazujú, že laktoferín blokuje inváziu nádorových buniek a aktiváciu plazminogénu virulentnou Borrelia, ktorá je pôvodcom infekčnej lymskej boreliózy,“ povedal Vladimír Leksa.
Autori venovali vedeckú prácu profesorovi Ottovi Majdicovi, jednému z jej spoluautorov, ktorý 9. februára 2018 zomrel počas finalizácie rukopisu.
Vladimir Leksa na záver dodáva: „Naše výsledky prispievajú nielen k pochopeniu mnohých antimikrobiálnych, protinádorových a imunomodulačných aktivít pripisovaných laktoferínu, ale tiež naznačujú, že laktoferín môže byť užitočný ako potenciálny nástroj pre terapeutické zásahy na potlačenie migrácie tak invazívnych malígnych buniek, ako aj virulentných baktérií skrze hostiteľské tkanivá.“
Spracovala: Monika Hucáková pre portál Veda na dosah
Foto: SAV
Uverejnila: VČ