Eugénia Ficková vo svojej eseji zdôrazňuje, že odvaha a trpezlivosť sú kľúčom k pravde. Víťazný text nesie názov Dezinformovaná.
„Čítam veľa a všetko, čo aj ovplyvnilo môj projekt v súťaži Junior Internet.“ Takto začala náš rozhovor Eugénia Ficková z Vranova nad Topľou, ktorá sa v tomto roku zaradila medzi víťazov v súťaži Junior text. Požiadali sme ju, aby nám o svojom projekte povedala viac.
Ako sa rodil text s týmto zaujímavým názvom?
Sedela som za notebookom dlho do noci, než sa mi v hlave začal rodiť nápad, trochu bláznivý. Začala som písať a na konci mi už bolo jedno, či som úplne „opustila“ tému a aj to, že to nie je odborná esej. Keď som výsledok posielala učiteľovi, smiala som sa, že som nechtiac napísala detektívny román. Ale bola som na seba hrdá. Napísať takúto vec bola pre mňa nová skúsenosť. Musela som rozmýšľať nad príčinami a následkami, aby mal dej logiku a vysvetlenie dávalo zmysel. Keď som text nakoniec čítala, všimla som, ako veľmi ma ovplyvnilo dianie okolo. Bolo obdobie volieb, krátko predtým sa veľa hovorilo o osemdesiatom deviatom, v škole sme robili viacero projektov spojených s Európskou úniou. Myslím, že som sa do mojej práce snažila vložiť veľa nádeje, že budúcnosť bude dobrá.
Pozrime sa bližšie na samotný príbeh. Je o niekom konkrétnom?
Hrdinka poviedky pracuje v štátnej agentúre. V jeden deň sa v práci dozvie o útoku Hnutia na parlament, ktorý jej vôbec nedáva zmysel. Jedna náhoda a to, že už dlhšie stráca dôveru v konanie štátnej agentúry, spôsobia, že sa sama pustí do pátrania po pravde a dôkazoch. Samozrejme, zisťuje, že to nie je jednoduché. Ale je to možné. Viac nechcem prezrádzať. Budem rada, ak si čitatelia esej prečítajú, je dostupná online.
Písanie na papier. Zdroj: iStockphoto.com
Téma dezinformácií je v tejto dobe nesmierne aktuálna. Bojuješ v príbehu tiež s týmto fenoménom?
Okolo nás sa nachádza obrovské množstvo informácií, ktoré sú v podstate nekontrolovateľné. Ak by ich niekto kontrolovať chcel, stále je tu otázka, či je vhodné cenzurovať informácie a či nemáme právo na slobodu prejavu, ktoré znamená aj možnosť klamať a vymýšľať si. Nehovoriac o tom, že je v ľudskej prirodzenosti veriť nezmyslom. Pri písaní som chcela ukázať na to, že odvaha a trpezlivosť sú kľúčom k pravde. Rovnako ako hlavná hrdinka aj ja som si uvedomila, že práve dôkaz robí rozdiel medzi pravdou a klamstvom. Chcela som, aby pointou bolo ponaučenie, ktoré by vyjadrovalo nielen význam textu, ale tiež význam tohtoročnej témy súťaže: Správať sa k informáciám tak, ako si to zaslúžia: premýšľať nad nimi, nájsť si čas skúmať ich a neveriť hneď všetkému, a najmä nebáť sa ísť proti prúdu.
Súťaž Junior Internet prináša väčšinou rôzne praktické aplikácie či hry v online priestore. V čom je prínos tvojho projektu?
Na rozdiel od ostatných kategórií, v rámci ktorých nepochybne veľmi talentovaná budúcnosť Slovenska tvorila produkty s praktickým úžitkom pre ľudí, prínos mojej kategórie by mal byť vo vzdelávaní verejnosti, inšpirovaní ľudí a zanechaní istého umeleckého dojmu. Čítať môže každý. Vziať si niečo, hoci len jednu malú myšlienku, pointu. Verím, že aj to môže meniť svet. V konečnom dôsledku sú knihy teoretickým podkladom pre praktický prínos.
Potešilo ťa, že si vyhrala celoslovenskú súťaž? Čakala si, že porota vyberie práve teba?
Už pozvanie do finále ma prekvapilo. To, že som vyhrala, bolo pre mňa úplne šokujúce. Som rada, že vyhodnotenie prebehlo pri vypnutých kamerách a nikto nevidel moju reakciu. Výhru si veľmi cením, je to pre mňa povzbudenie do budúcnosti. Dalo mi to vedomie, že som sa vybrala správnym smerom. Avšak najväčšia vďaka patrí Bohu. Viem, že bez neho by to nešlo.
Ako ťa táto cenná skúsenosť ovplyvňuje pri rozmýšľaní o budúcnosti?
Nie som si istá, ako sa zvrtnú moje plány, či budem programátorkou, vedkyňou alebo biznismenkou, ale nepochybujem, že neprestanem s písaním, nech už budem robiť čokoľvek. Písať o dezinformáciách, hoaxoch, rovnako ako o bezpečnosti na internete či cenzúre je podľa mňa v súčasnosti veľmi dôležité. Žijeme v informačnej dobe. Informácie predstavujú moc, dokážu hýbať svetom a ovládať masy. Vojny dnešnej doby už nie sú v zákopoch, ale na papieri. Je potrebné ľudí upozorňovať na nebezpečenstvo. Starší mnoho nových vecí nepoznajú a mladí často nedokážu byť dosť kritickí, nemajú všeobecné poznatky. Vzdelávať spoločnosť je spôsob, ako vytvoriť dobrú budúcnosť. A môjmu projektu prajem, aby bol ľuďom k úžitku. Verím, že aj drobnosti môžu zmeniť svet.
Na záver tohto rozhovoru by som ešte chcela vyzdvihnúť svojich učiteľov, pri ktorých ma matematika a informatika začali baviť, nielen preto, že ich vedia skvelo naučiť, ale aj preto, že ma podporujú a pomáhajú mi, kedykoľvek niečo potrebujem. Práve môj učiteľ Jozef Varga ma dostal na súťaž Junior Internet. Povedal mi, že mi verí, mám sa pozrieť, či to nechcem skúsiť.
Foto: Eugénia Ficková, iSTOCK
