Kresťania v tento deň navštevovali kostoly.
Prestretý sviatočný stôl. Zdroj: iStockphoto.com
Deň Božieho narodenia (25. december) je v kresťanskom kalendári prvým sviatkom vianočným. Predkresťanské predstavy o znovuzrodení slnka sa prekrývali so stredovekým kresťanským cirkevným kalendárom, podľa ktorého bol v tento deň Nový rok. Po tom, ako bol Nový rok ustanovený na 1. január, sa novoročné zvyky z 25. decembra zopakovali 1. januára.
V tradičnej kultúre sa k prvému sviatku vianočnému viažu rôzne praktiky mágie počiatku, aby sa tak zaistil úspešný nasledujúci rok. Kresťania v tento deň navštevovali kostoly a trávili deň v pokoji doma.
Predkresťanské zvyky
Významnú úlohu v tento deň zohrávala voda. Hneď včas ráno alebo ešte cestou z polnočnej omše priniesol gazda do domu vodu. Pri príchode do domu takto pozdravil: „Daj, bože, dobrý deň, prvšia voda ako oheň.“ Vodou sa podľa etnologičky Emílie Horváthovej kropil dom a ľudia sa v nej umývali. Do vody sa často vkladalo jabĺčko alebo peniaz, alebo chren, aby sa zaistilo zdravie, bohatstvo a sila.
V Honte vodou napojili dobytok, v Turci ňou pokropili ovce, aby mali veľa jahniat. V okolí Žiaru nad Hronom vylievali vodu pod jablone, aby dobre rodili.
Zvykom, ktorý nadväzoval na predkresťanské obyčaje spojené so zimným slnovratom a znovuzrodením slnka, bolo roznietenie nového ohňa. V dome sa musel založiť nový oheň v ohnisku použitím kresadla alebo trením. Pri zakladaní ohňa sa nesmel použiť uhlík či požičané žeravé polienko od susedov. Gazda na tento účel špeciálne vopred pripravil drevo a slamu.
Strava sa v tento deň podobala štedrovečernej večeri. V lokalitách, kde sa na Štedrý deň dodržiaval pôst, pribudlo na stole bravčové mäso a jaternice pripravené v predchádzajúci deň. Bravčové malo podľa ľudových predstáv gazdovstvu priniesť hojnosť a bohatstvo.
Na strednom Slovensku sa neodporúčali jesť jedlá s makom, aby sa v dome nezdržiaval hmyz. V okolí Nitry, Topoľčian a Bánoviec sa zase nejedli orechy, lebo sa verilo, že sa bude v domácnosti rozbíjať riad.
Pozrite si
Do domov vodili aj ovcu
Podľa ľudových predstáv mal prvý návštevník ovplyvniť život v rodine a na hospodárstve na nasledujúci rok.
Podobne ako počas stridžích dní ani teraz nemala prísť ako prvá na návštevu žena. Ak by sa tak stalo, domáci by ju považovali za strigu a vyhnali by ju. Rozšírené boli preto pochôdzky chlapcov a zdravých mladých mužov, polazníkov, ktorí zavčas rána prichádzali do domov s vinšmi. Vinše polazníkov boli zamerané na zaistenie úspešného nového roku, no niektoré mali aj žartovný či náboženský charakter.
Zaujímavosťou je, že v niektorých obciach na Kysuciach a v podhorských oblastiach severovýchodného Slovenska vodil gazda do domu ako polazníka ovcu, ktorej potom dali najesť z jedál na stole. Ovca symbolizovala zdravie, bohatstvo a množenie. Tento zvyk sa podľa etnologičky Horváthovej miestami udržiaval až do 70. rokov 20. storočia.
Zdroje: Zuzana Beňušková: Prečo sú Vianoce tradičné aj nové?, Emília Horváthová: Rok vo zvykoch nášho ľudu, Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru
