Menej ohrození sa cítia byť ľudia so základným vzdelaním a muži.
Obavy z ohrozenia epidémiou koronavírusu sú na najnižšej úrovni od mája 2020. Dlhodobo platí, že respondenti, ktorí sa epidémie obávajú menej, sú menej ochotní dať sa zaočkovať. Dôvera vo vládu v súvislosti s koronakrízou ostáva aj po výmene premiéra a ministra zdravotníctva na veľmi nízkej úrovni. Postoj politikov k očkovaniu je dôležitý pre pätinu respondentov.
To sú zistenia kontinuálneho prieskumu Ako sa máte, Slovensko?, ktorý iniciuje Slovenská akadémia vied, MNFORCE a Seesame.
Nízky pocit ohrozenia
Pocit ohrozenia epidémiou koronavírusu od svojho vrcholu na začiatku tohto roku naďalej klesal. V súčasnosti je na najnižšej úrovni od mája 2020. Epidémiou koronavírusu sa dlhodobo cítia byť menej ohrození ľudia, ktorí neplánujú dať sa zaočkovať. Menej ohrození sa cítia byť aj respondenti so základným vzdelaním a muži. Opýtaní, ktorí sa cítia byť menej ohrození epidémiou, tiež výrazne menej obmedzujú kontakty s ľuďmi mimo ich domácnosti a zároveň výrazne menej dodržiavajú aktuálne platné opatrenia na zamedzenie šírenia koronavírusu.
Po jesennom výraznom poklese dôvery vo vládu v súvislosti s koronakrízou spadla dôvera na doteraz najnižšiu úroveň v marci 2021. Po odstúpení premiéra Igora Matoviča a ministra zdravotníctva Mareka Krajčího a nástupe novej vlády premiéra Eduarda Hegera dôvera veľmi mierne stúpla. Kým v marci bola na úrovni vyše štrnástich percent, v máji už viac ako sedemnástich. Trend rastu sa v najnovšom výskume nepotvrdil a dôvera vo vládu v súvislosti s koronakrízou stagnuje na úrovni 16,7 percenta.
Oproti máju tiež mierne poklesla dôvera v zdravotníctvo z vyše päťdesiatich percent na takmer štyridsaťtri a v slovenské vedecké inštitúcie zo 46,6 percenta na 43,4 percenta.
Vplyv politikov
Dôvera vo vládu naďalej veľmi výrazne súvisí s ochotou dať sa zaočkovať. Takmer štvrtina už zaočkovaných respondentov a vyše 26 percent tých, ktorí sa chcú dať zaočkovať, vláde v súvislosti s koronakrízou dôveruje. Medzi ľuďmi, ktorí sa nechcú dať zaočkovať, vláde dôveruje takmer šesť percent opýtaných. Podobné je to i so zdravotníctvom, ktorému dôveruje 57 percent už zaočkovaných, ale iba viac ako štvrtina tých, ktorí sa nechcú dať zaočkovať. Situácia je rovnaká, aj čo sa týka vedeckých inštitúcií, ktorým dôveruje vyše 63 percent už zaočkovaných a iba zhruba pätina ľudí, ktorí sa nechcú zaočkovať.
„Malý pocit ohrozenia epidémiou a mimoriadne nízka dôvera vo vládu v súvislosti s koronakrízou môžu prispievať k nízkej ochote dať sa zaočkovať. Ďalším faktorom môže byť odmietavé či nejednoznačné stanovisko niektorých politikov k vakcinácii, pretože pre približne pätinu respondentov je postoj ich obľúbeného politika k očkovaniu dôležitý,“ sumarizuje Robert Klobucký zo Sociologického ústavu SAV.
Dôležitý postoj politikov k očkovaniu
Necelá pätina respondentov uvádza, že je pre nich v súvislosti s touto otázkou dôležitý postoj politikov, ktorí sú im blízki. Pre takmer štyridsať percent opýtaných postoj ich obľúbených politikov k očkovaniu nie je dôležitý. Zhruba rovnaký počet nemá žiadnych politikov, ktorí sú im blízki. Spomedzi opýtaných, ktorí sa plánujú dať zaočkovať, je postoj im blízkych politikov k očkovaniu dôležitý až pre 37,4 percenta.
„Dôvera v inštitúcie je faktor, ktorý výrazne rozdeľuje už zaočkovaných a nezaočkovaných. S blížiacim sa návratom detí do škôl a začínajúcim nástupom tretej vlny je preto kľúčové, aby verejné autority komunikovali témy spojené s manažmentom pandémie tak, aby spoločnosť ešte viac nerozdeľovali,“ hovorí Barbara Lášticová z Ústavu výskumu sociálnej komunikácie SAV.
„Na druhej strane musia oveľa presvedčivejšie a jednotnejšie vysvetľovať výhody vakcín pre celú spoločnosť. Keďže nízka ochota dať sa zaočkovať aj dodržiavať protipandemické opatrenia súvisí s nízkym pocitom vlastného ohrozenia koronavírusom, je naďalej potrebné pripomínať, že zodpovedným správaním chránime tých zraniteľnejších vrátane našich detí. Školopovinné deti, ktoré sa ešte nemôžu dať zaočkovať, si nezaslúžia stráviť väčšinu ďalšieho školského roka online a bez kontaktu s učiteľmi a rovesníkmi, a seniori v DSS zas bez kontaktu s najbližšími,“ pripomína výskumníčka.
Projekt Ako sa máte, Slovensko? dlhodobo sleduje postoje obyvateľov na Slovensku od začiatku prísnych karanténnych opatrení v marci 2020. Prieskumy iniciovali prieskumná spoločnosť MNFORCE, komunikačná agentúra Seesame v spolupráci so Sociologickým ústavom SAV a s Ústavom výskumu sociálnej komunikácie SAV. Doteraz sa zrealizovali rozsiahle zisťovania šesťkrát v roku 2020 a štyrikrát v roku 2021. Dáta zo série výskumov Ako sa máte, Slovensko? budú dlhodobo k dispozícii odbornej verejnosti v Slovenskom archíve sociálnych dát. Kľúčové zistenia sú tiež k dispozícii na stránke Ako sa máte, Slovensko.
Desiata vlna výskumu Ako sa máte, Slovensko? prebehla v období 15. 7. až 20. 7. 2021. V tomto období bola na Slovensku priaznivá epidemiologická situácia a naďalej klesali počty hospitalizovaných. Očkovanie bolo otvorené pre všetkých nad 12 rokov a počet čakajúcich na vakcínu v čakárni klesal. Viaceré očkovacie centrá začali očkovať bez registrácie.
Zdroj: Tlačová správa Seesame
(MAT)
