Etnológ Juraj Zajonc už od roku 2000 podrobne skúma, ako Slováci vnímajú rôzne sviatky a predmetom jeho vedeckého štúdia sa stal aj Halloween. Tvrdí, že každá z krajín má svojský spôsob udomácňovania jeho prvkov vo svojich tradíciách a kultúre. Každý človek individuálne podľa toho, či sviatok prijíma, alebo odmieta, nachádza v domácej kultúre prvky, ktorými argumentuje pre prijatie, alebo pre odmietnutie tohto sviatku.
„Robil som výskum pozorovaním, to znamená, že som si napríklad vo verejnom priestore rôznych miest všímal, aké reklamné bannery sa objavujú, na čo všetko je Halloween schopný nadviazať, a potom som sledoval na internete debaty v diskusných skupinách. Tam som mal ako účastník skupín najlepšiu možnosť bezprostredne sledovať reakcie a veľmi dobrým prameňom boli napríklad komentáre k publikovaným textom. Čiže vždy som mal k dispozícií text a potom počas niekoľkých dní, alebo týždňov, ako ľudia reagovali, vymedzovali sa tie skupiny ľudí, a najmä tie argumentácie prečo prijať a prečo neprijať nový sviatok,“ povedal PhDr. Juraj Zajonc, CSc., z Ústavu etnológie SAV.
Najsilnejší argument proti hovorí, že z hľadiska kresťanstva ide o adorovanie negatívnych síl. Halloween je podľa jeho odporcov sviatkom, ktorý odráža kult smrti. Pozitívne argumenty sú podporované marketingom a pomerne masívnou reklamou, ktorá ovplyvňuje nákupné rozhodovanie.
„Pri výskume bolo mojou snahou spoznať čo najširšiu škálu názorov a zistiť aké postoje majú obyvatelia Slovenska k Haloweenu. Aj keď počúvame vyjadrenia, ktoré sú v médiách, vždy sú to predovšetkým vyjadrenia, ktoré vychádzajú z vlastnej praxe, z vlastného názoru. Mne sa podarilo tým, že som skutočne podrobne analyzoval názorovú škálu a že som zisťoval aj to, ako sa tu u nás tento sviatok šíril, zistiť, že Halloween sa u nás postupom času udomácnil,“ povedal etnológ.
Odborník tvrdí, že postupom času sa tieto jesenné sviatky v našich podmienkach prelínajú a Halloween bude zrejme v našej spoločnosti vždy prijímaný ambivalentne a istá skupina ľudí ho nikdy neprijme, pretože u nich nestratí význam nechceného, cudzieho či strašidelného sviatku.
„Pomerne intenzívne hovoríme o Halloweene, ale to neznamená, že by dva za ním v kalendári nasledujúce sviatky – Sviatok všetkých Svätých a Pamiatku zosnulých – prekryl. Aj tí, ktorí slávia Halloween, taktiež chodia na hroby, pretože spomienka na zosnulých je v našej, a vôbec v európskej kultúre, vlastne celosvetovo, stabilným kultúrnym prvkom. To, že u nás sú spomienkové sviatky postavené na kresťanskom základe, je historický fakt. Tieto sviatky však slávia nielen ľudia, ktorí sú aktívne praktizujúci kresťania. Je to podobne ako s Vianocami. Dušičkové obdobie je vymedzené práve pre spomienku na zosnulých. Obyvatelia Slovenska sa vtedy sťahujú za svojimi blízkymi podobne, ako je tomu aj na Vianoce,“ dodal Juraj Zajonc.
Spracovala: Monika Hucáková pre portál Veda na dosah
Ilustračné foto: Pixabay.com
Uverejnila: VČ