Hospodárska situácia na Slovensku sa zlepšuje a klesá aj počet osôb v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia. Napriek tomu podľa výskumu, ktorý realizovala Slovenská akadémia vied (SAV), situácia detí zostáva naďalej menej priaznivá. Z demografických skupín sú to práve deti, ktoré na Slovensku najviac ohrozuje príjmová chudoba (19,9 %, celá populácia 12, 4 %). Pretrvávajúca chudoba je u detí do 18 rokov dvakrát vyššia ako v celej populácii (15 % a 7,7 % v roku 2016). Zároveň v roku 2017 vzrástlo (35,4 %) riziko chudoby domácností s tromi a viac deťmi a v posledných rokoch je na Slovensku vyššie ako európsky priemer (v roku 2016 SR: 34,7 % a EU28: 26,9 %). Vyplýva to z výskumu Sociologického ústavu SAV, ktorý zverejnil pri príležitosti Medzinárodného dňa detí.
Z výskumu ďalej vyplýva, že až 52,4 % jednorodičovských domácností a 42,1 % domácností s tromi a viac deťmi v roku 2017 nedokázalo čeliť neočakávaným výdavkom (34,6 % populácia SR); 30,2 % jednorodičovských domácností a 24 % domácností s tromi a viac deťmi si nemôže dovoliť každý druhý deň mäsité jedlo, rybu alebo hydinu (priemer SR 14,8 %).
Hrozba exekúcií výrazne narastá v domácnostiach s vyšším počtom detí: nedoplatky na hypotékach, nájomnom, energiách, splátkach pôžičiek a podobne boli trikrát častejšie v domácnostiach so štyrmi deťmi a takmer šesťkrát častejšie v domácnostiach s piatimi deťmi ako v populácii SR.
Objasnenie zvýšeného rizika chudoby detí
Vyššie riziko chudoby detí a osobitne chudoby a deprivácie jednorodičovských domácností a viacdetných domácností súvisí aj s nižšou účinnosťou sociálnych transferov v porovnaní s priemerom EÚ. Ak sociálne transfery znižujú chudobu detí do 18 rokov v EU28 v priemere o 13,3 percentuálneho bodu, na Slovensku len o 8,4 percentuálneho bodu. Najmenej účinné sú pri znižovaní chudoby jednorodičovských domácností a domácností dvoch dospelých s tri a viac deťmi (graf č. 1).
Nižší objem sociálnych transferov a následná slabšia ochrana viacdetných rodín a rodín s deťmi bez pracovného príjmu pred rizikom príjmovej chudoby a materiálnym nedostatkom – nie je len odrazom obmedzených možností verejného rozpočtu Slovenska. Je aj dôsledkom toho, že politika sociálnej ochrany ľudí bez príjmu je už takmer dve desaťročia založená na predstave, že sociálne dávky majú byť nízke, aby účinne motivovali dospelých k hľadaniu práce a zamestnaniu sa a že z nedostatočného uspokojovania základných potrieb detí možno robiť nástroj podpory zamestnanosti a výchovy k zodpovednému občianstvu (napr. od roku 2014 je možné krátiť rodičovský príspevok a dávku pomoci v hmotnej núdzi za priestupky proti verejnému poriadku a občianskemu súžitiu, vrátane záškoláctva.). Suma životného minima nezodpovedá proklamovanému zabezpečeniu skromného, ale slušného života a je hlboko pod úrovňou hranice rizika chudoby (graf č. 2). Navyše od reformy detských prídavkov a systému pomoci v hmotnej núdzi (2004) sa na Slovensku životné minimum negarantuje ani deťom.
Deti sa v domácom politickom diskurze a ani v rozhodnutiach Ústavného súdu SR nevyzdvihujú ako zasluhujúce si samostatné posúdenie a ohľad na ich existenčné a rozvojové potreby. Politika sociálnej ochrany neprihliada na Odporúčanie 2013/112/EÚ Investovať do detí: východisko z bludného kruhu, ktoré apeluje na obozretnosť „pri podmieňovaní rodinných dávok správaním rodičov alebo školskou dochádzkou detí a na vyhodnocovanie možných negatívnych dôsledkov takýchto opatrení“. Na Slovensku sa deti v núdzi trestajú za pochybenia rodičov – v dôsledku krátenia dávky či odnímania príspevkov trpia nedostatočnou výživou či zvýšeným rizikom straty bývania.
************************************************
Výskum je súčasťou projektu APVV 15-0653 Hodnoty v dynamike spoločenských zmien na Slovensku a v Európe. Jeho cieľom je identifikácia dynamiky zmien v základných hodnotových orientáciách obyvateľov Slovenska v kontexte vzniku samostatného štátu a integrácie krajiny do európskych štruktúr a ich medzinárodná komparácia. Projekt sa empiricky primárne viaže na rozsiahle a pravidelne opakované dotazníkové zisťovanie hodnotových orientácií známe ako výskum európskych hodnôt (European Values Study – EVS). Súčasťou projektu je aj analýza zmien vo verejnom diskurze a verejných politikách, osobitne v politike sociálnej ochrany, ktorá je v projekte chápaná ako silne závislá od hodnotového profilu spoločnosti.
Informácie poskytla: Monika Hucáková za tlačový odbor SAV
Grafy: SÚ SAV
Ilustračné foto: Pixabay.com /Wokandapix/
Uverejnil: LČ
