Sociálne javy sú v súčasnom svete čoraz zložitejšie a ich vysvetlenie je veľmi náročné. Tím vedeckých pracovníkov, kooperujúci pod názvom Sociálne kontexty v lokálnych komunitách (SOCKON) využíva výskumné metódy, ktoré sú na Slovensku ojedinelé, a to kombináciu experimentálnych metód a dlhodobých (niekoľkomesačných) terénnych výskumov v skúmaných komunitách.
„Domnievame sa, že iba dlhodobým zúčastneným pozorovaním sociálnych situácií je možné získať spoľahlivé a validné poznatky o sociálnych správaniach,“ uvádzajú vedci.
Tím odborníkov SOCKON bol Akreditačnou komisiou v druhom kole posudzovania vyhodnotený ako špičkový vedecký tím. Tvoria ho doc. Mgr. Juraj Buzalka, PhD., Mgr. Danijela Jerotijevič, PhD., prof. Mgr. Martin Kanovský, PhD. (vedúci tímu) a Mgr. Andrej Mentel, PhD. Všetci pracujú na Ústave sociálnej antropológie Fakulty sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského (UK) v Bratislave.
Prvou oblasťou výskumu tohto tímu sú sociálne kontexty morálneho usudzovania. Tento výskumný projekt pod názvom „Culture and the Mind“ bol podporený britskou akadémiou vied Arts and Humanities Research Council. „Spolu s kolegami zo zahraničia sme v niektorých miestach na celom svete (išlo dokopy o sedem lokalít) s veľmi rozdielnymi kultúrami – od Spojených štátov a Ukrajinu až po Fidži, Novú Guineu či Indonéziu – skúmali, ako ľudia v týchto veľmi rozdielnych kultúrach a sociálnych kontextoch zmýšľajú o morálke, teda to, ako hodnotia dobré a zlé činy. Zaujímalo nás, či na hodnotenie takýchto činov budú mať vplyv faktory ako lokálna autorita, miesto a doba spáchania (činy sa mohli stať veľmi ďaleko alebo veľmi dávno) alebo samotná povaha tých činov (napríklad rozdiel medzi krádežou, ohováraním či násilným napadnutím),“ uvádza prof. Mgr. Martin Kanovský, PhD.
Vedci testovali teóriu, ktorá predikuje, že existujú univerzálne – a teda od lokálnej kultúry nezávislé – princípy morálneho usudzovania. „Naša hypotéza naopak spočívala v evolučnom vysvetlení, podľa ktorého evolúcia morálnych noriem a sociálnych správaní závisí oveľa viac od lokálnych pomerov: Prírodný výber totiž nemôže pôsobiť rovnako na všetkých miestach sveta nezávisle od lokálnych podmienok. Vzhľadom na prežitie skupiny musia podľa tohto evolučného vysvetlenia členovia sociálnych skupín prihliadať vo výraznej miere na lokálne sociálne normy a kontexty. Náš výskum skutočne ukázal, že existuje výrazná variabilita v závislosti od lokálnych kultúrnych noriem.“ Príslušný článok vyšiel v roku 2015 v Proceedings of the Royal Society B: Biological Sciences, spoluautor prof. Mgr. Martin Kanovský, PhD.
Ďalší výskum sa tematicky zameral na úlohu intencií (zámerov) pri morálnom usudzovaní – odborníci testovali, či zámernosť/nezámernosť konania má vplyv na posudzovanie morálnosti jednotlivých činov. V našom európskom kultúrnom kontexte je už samozrejmosťou, že zámerný čin je inak hodnotený ako nezámerný, no iné spoločnosti môžu oveľa viac brať do úvahy čin samotný a už menej zámery aktérov. A práve táto hypotéza sa vedcom potvrdila: Aj keď v každej kultúre dokázali ľudia jasne odlíšiť zámerné činy od nezámerných, nie v každej kultúre hralo toto rozlíšenie morálnu úlohu – v niektorých kultúrach sa morálna zodpovednosť prisudzuje na základe činu samotného a jeho dôsledkov, a nie zámerov aktéra. Príslušný článok vyšiel v roku 2016 v Proceedings of the National Academy of Sciences (PNAS), spoluautor prof. Mgr. Martin Kanovský, PhD.
Ďalšou témou výskumu sú ritualizované správania. Mgr. Danijela Jerotijevič, PhD. publikovala v Current Biology v roku 2015 a v Communicative & Integrative Biology v roku 2016 články o efektoch úzkosti na spontánne ritualizované správanie. Išlo o experimentálny výskum, ako sa správame pri úzkostných situáciách, ktoré často vedú k opakovaným a ritualizovaným činnostiam. Výsledky výskumu môžu pomôcť k lepšiemu pochopeniu ritualizovaných správaní a niektorých psychických porúch (úzkostné a obsesívno-kompulzívne poruchy), ktorých symptómami sú ritualizované správania.
Významnou súčasťou výskumu tímu SOCKON je sociálne správanie predškolských detí: „Snažíme sa prostredníctvom dlhodobých pozorovaní zistiť, ako si deti vytvárajú sociálne vzťahy, ako reagujú na správanie ostatných detí a ako sa medzi nimi vytvárajú sociálne siete. Pri týchto výskumoch sa inšpirujeme etologickými teóriami o vytváraní dominantných hierarchických sietí a používame matematické modely na zachytenie hierarchických sociálnych vzťahov v detskej skupine. Martin Kanovský spolu s Andrejom Mentelom publikovali v časopise Speculum v roku 2015 popis príslušných modelov aj s príkladmi.“
Členovia výskumného tímu sa v súčasnosti podieľajú na riešení viacerých výskumných projektov. Doc. Mgr. Juraj Buzalka, PhD. je riešiteľom výskumného projektu „Workers, Gypsies, and the Market: The Anthropology of New Fascism in Eastern Europe“ (WOGYMARKET), ktorý je financovaný z grantu 7. rámcového programu EÚ pre výskum, vývoj a demonštračné aktivity v rámci akcií Marie Skłodowska-Curie.
Doc. Mgr. Juraj Buzalka, PhD., Mgr. Danijela Jerotijevič, PhD. a Mgr. Andrej Mentel, PhD. sú riešiteľmi projektu APVV „Antropológia vylúčenia a integrácie“ (ANEXINT). Cieľom projektu je operacionalizovať pojem sociálneho vylúčenia s ohľadom na historický, ekonomický a makrosociálny kontext vo vybraných postsocialistických štátoch východnej a juhovýchodnej Európy, preskúmať stratégie adaptácií na sociálne vylúčenie etnografickými metódami, identifikovať rozhodujúce rizikové a ochranné faktory sociálneho vylúčenia a zvýšiť informovanosť odbornej verejnosti a reprezentantov štátnej správy o sociálnom vylúčení a faktoroch, ktoré ho prehlbujú a pomáhajú zmenšovať.
Prof. Mgr. Martin Kanovský, PhD. sa podieľa na riešení projektu APVV „Intervencie na zmierňovanie predsudkov voči stigmatizovaným minoritám. Vývoj meracích nástrojov a experimentálne testovanie kontaktnej hypotézy v terénnych podmienkach“ (INTERMIN). Hlavným cieľom projektu je vytvoriť a prostredníctvom terénnych randomizovaných experimentov s kontrolnou skupinou (randomized controlled trials – RCT) posúdiť efektívnosť intervenčných nástrojov na zmierňovanie etnicko-rasových predsudkov a diskriminujúceho správania. „Dominantne sa zameriame na predsudky voči príslušníkom rómskej minority zo segregovaných komunít. V projekte sa zvolia nástroje na meranie predsudkov (napr. Škála symbolického rasizmu, Test implicitných asociácií, atď.), ktoré sa adaptujú na kontext SR a rómsku minoritu a validizujú v slovenskom prostredí,“ konštatuje odborník.
Po druhé sa vyvinú a pilotne otestujú tri typy intervencií, založené na troch typoch kontaktu (priamy, predstavovaný a sprostredkovaný). Po tretie sa bude prostredníctvom RCT na veľkej vzorke stredoškolských študentov testovať efekt najúčinnejšej intervencie (vybranej na základe pilotného testovania) na závislé premenné – postoje, predsudky a behaviorálne intencie.
V roku 2018 sa spustí veľký interdisciplinárny výskumný projekt „The Geography of Philosophy“, podporený prostredníctvom John Templeton Foundation, ktorého riešiteľmi sú prof. Mgr. Martin Kanovský, PhD., doc. Mgr. Juraj Buzalka, PhD., Mgr. Andrej Mentel, PhD. a Mgr. Danijela Jerotijevič, PhD. Spolu s ďalšími kolegyňami a kolegami zo strednej a východnej Európy a Ruska bude tento výskumný tím pod vedením prof. Mgr. Martina Kanovského, PhD. spolu s ostatnými výskumnými tímami zo Severnej a Južnej Ameriky, Číny a Afriky skúmať, ako v rôznych kultúrach ich príslušníci chápu niektoré základné pojmy, ktoré európski filozofi a psychológovia považujú za univerzálne.
„Ešte raz by sme chceli zdôrazniť, že metódy sociálnej antropológie, založené na dlhodobom terénnom výskume v skúmaných lokalitách, kombinovanom s experimentálnymi postupmi a robustným matematicko-štatistickým modelovaním, poskytujú úplne inú úroveň vysvetlenia sociálnych javov, ako sa bežne chápe. Aj keď iné metódy skúmania (napríklad dotazníky, štruktúrované rozhovory založené na krátkodobých niekoľkodňových výskumných návštevách a pod.) môžu poskytnúť prvotný elementárny prehľad, ani zďaleka nestačia na primerané vysvetlenie. Pokiaľ ide o sociálne správania, ich aktéri väčšinou nedokážu vedome tematizovať dôvody a príčiny týchto správaní a iba ich dlhodobé pozorovanie umožňuje tieto dôvody a príčiny popísať a vysvetliť,“ poznamenal vedúci špičkového vedeckému tímu SOCKON.
Aj keď odborníci pozorujú rastúci záujem o výskumy tohto typu, ešte stále nie je taký, ako by si vyžadovala prax. Ak sa totiž implementujú dlhodobé projekty s dosahom na sociálny život (napríklad zmeny vo vzdelávaní, sociálnej a zdravotnej starostlivosti a pod.), je kľúčové mať k dispozícii korektnú spätnú väzbu, ako tieto projekty a zmeny pôsobia a či vôbec aspoň čiastočne dosahujú svoje proklamované ciele.
Ich reálny dosah na spoločnosť sa však buď nedá zistiť vôbec, alebo je to možné iba čiastočne, a to prostredníctvom štandardných metód dotazníkov a makroštatistických údajov. „Je teda možné konštatovať, že bez detailných a prepracovaných dlhodobých výskumov sa nebudú dať prijímať informované a relevantné rozhodnutia a príslušné korekcie v oblasti verejnej politiky a sociálneho života. Podmienkou takýchto výskumov je však špičková medzinárodná výskumná práca a výchova príslušných odborníkov, o čo sa náš špičkový tím v rámci svojich možností snaží,“ uzavrel prof. Mgr. Martin Kanovský, PhD.
Špičkové vedecké tímy Univerzity Komenského v Bratislave si dňa 13. decembra 2017 v Rektorskej sieni UK prevzali z rúk rektora univerzity prof. RNDr. Karola Mičietu, PhD., ocenenia za svoju vedeckú činnosť – Strieborné medaily UK.
„Pred dvoma rokmi identifikovala Akreditačná komisia z 37 špičkových tímov na slovenských vysokých školách až 19 pôsobiacich na Univerzite Komenského v Bratislave a tento rok zo 17 vysokoškolských špičkových tímov identifikovala 7 na našej univerzite,“ uviedol rektor UK v Bratislave.
Odborný garant textu: prof. Mgr. Martin Kanovský, PhD. z Ústavu sociálnej antropológie Fakulty sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského v Bratislave
Ide o výňatky z textu uverejneného v časopise Naša univerzita (január 2018)
Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR
Foto: z časopisu Naša univerzita so súhlasom prof. Kanovského
Uverejnila: VČ