V Srbsku v súčasnosti žije početná skupina Slovákov. Podľa posledného sčítania obyvateľstva Srbskej republiky v roku 2011 sa k Slovákom prihlásilo 53 000 ľudí. Analyzovať tlaky transformačného procesu v slovenskej komunite vo Vojvodine je cieľom projektu Slovenská komunita v Srbsku: sociálne a politické procesy (Slovak Community in Serbia: current social and political processes).
Výskum, ktorý sa začal začiatkom roka 2017 a má trvať do konca roka 2019, je založený na interdisciplinarite, pričom sa využívajú najmä prístupy historickej vedy, politickej vedy, etnológie a sociálnej antropológie.
Väčšina slovenskej komunity býva na území Vojvodinského autonómneho kraja Srbskej republiky, konštatujú realizátori projektu. „Slováci sú príkladom veľmi dobrej zintegrovanej menšiny v socialistickej Juhoslávii. Niekoľko nových výziev sa objavuje v kontexte politickej a socioekonomickej transformácii Slovenska a Srbska.“ Zodpovedným riešiteľom projektu je Mgr. Juraj Marušiak, PhD.
Ako sa uvádza na stránke Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov, príbeh dolnozemských Slovákov sa začína koncom 17. storočia, keď v hojnom počte opúšťajú v niekoľkých vlnách severnejšie slovenské stolice a postupujú na juh, osídľujúc pritom územia spustošené Turkami počas ich ústupu z Uhorska. „Sťahovanie Slovákov prebiehalo zhruba v troch časových etapách, a to v rokoch 1690 – 1710, 1711 – 1740 a 1740 – 1790. Ďalšie migrácie kontinuitne pokračovali aj v 19. storočí. Do najjužnejších oblastí vtedajšieho Uhorska – do Báčky, Banátu a Sriemu – sa Slováci sťahujú v tretej vlne. Prvý doklad je z roku 1745, keď slobodník Matej Čáni privádza stodvadsaťosem slovenských rodín do Petrovca na vtedajšie futocké panstvo. Slováci sa do ďalších osád sťahujú buď priamo zo slovenských stolíc alebo aj sekundárne a terciárne z uhorských stolíc alebo z novozaložených dolnozemských osád, a to predovšetkým pre nepriaznivé životné alebo spoločenské podmienky.“
Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov ďalej uvádza, že v novom domove si Slováci zakladajú vlastné dediny alebo sa sťahujú do obcí, kde už žijú Srbi, Nemci, Maďari, Rumuni a iné národnosti. „Vo všetkých migračných vlnách prichádzajú na spustošené územie, ktoré bolo treba kultivovať niekoľkými generáciami. Prisťahovalecké komunity boli etnicky značne heterogénne, preto sa v prvom rade orientovali na zachovávanie vlastných tradícií a spoločenských noriem, ktoré si priniesli z predchádzajúceho domova.“
Najväčšie centrá slovenskej komunity sú vraj momentálne v Báčke Báčsky Petrovec, v Srieme Stará Pazova a v Banáte Kovačica. Početné celomenšinové ustanovizne a inštitúcie sú dnes zriadené v hlavnom meste Vojvodiny – v Novom Sade, ktoré slúži ako najdôležitejšie administratívne centrum.
„Prvé desaťročie 21. storočia tak možno označiť za začiatok nového obdobia v živote tunajších Slovákov. Toto obdobie charakterizuje delegovanie kompetencií starostlivosti o celkový kultúrny život Slovákov zo štátnej úrovne na menšinové kapacity. Dôležitou vzpruhou pri realizácii týchto cieľov je aj hmotná a logistická podpora, ktorú Slováci získavajú zo Slovenskej republiky. Vďaka delegovaniu kompetencií, štátnej a zahraničnej podpore a hlavne vďaka neustálej aktivite, ktorú vyvíjajú príslušníci slovenskej národnostnej menšiny na kultúrnom poli, poznajú dnes Slovákov v Srbsku ako vyspelú menšinu, ktorá si hlboko váži svoje korene, zachováva si svoje tradície a ktorá suverénne rozvíja svoje schopnosti a tvorivosť. Zároveň sa Slováci dnes pokladajú za plne integrovanú menšinu, ktorá svojimi osobitosťami a špecifikami vo významnej miere dotvára kultúrnu mozaiku multietnickej Vojvodiny a Srbska,“ poznamenala Mgr. art. Milina Sklabinská.
Zdroj informácií:
https://www.sav.sk/index.php?lang=sk&doc=activity-proj-int&institute_no=30
Zdroj ďalších informácií:
http://www.slovackizavod.org.rs/kultura-i-sira-javnost/12947
Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR
Zdroj foto:
http://www.slovackizavod.org.rs/manifestacije
Uverejnila: VČ