Slovenská akadémia vied pripravila v spolupráci s univerzitami, priemyselným sektorom a s Učenou spoločnosťou Slovenska, ktorá združuje najväčšie vedecké kapacity krajiny, základnú analýzu súčasnej situácie v oblasti vedy a výskumu a potenciálnu víziu pre krajinu. Stratégia predstavuje 4 dokumenty, na ktorých pracovali desiatky špičkových vedeckých pracovníkov a reprezentantov podnikateľského sektora. Konkrétne ide o dokumenty Iniciatíva – Vízia pre znalostnú spoločnosť, Stratégia SAV 2030, podrobnú analýzu porovnania so svetom a akčný plán, ako plniť stanovené ciele.
„V tomto momente na Slovensku absentuje štátna vedná politika. Posledná, ktorá vznikla v roku 2007, expirovala v roku 2015. Máme stratégiu inteligentnej špecializácie, tzv. RIS3 stratégiu, ale ona je dostupná pre zlepšenie čerpania štrukturálnych fondov, nemôže byť považovaná za štátnu vednú politiku. Naša spoločnosť nevyhnutne takýto dokument potrebuje a my ponúkame naše stratégie ako základ pre jej vznik“ povedal predseda SAV Pavol Šajgalík.
Slovensko sa dlhodobo v rebríčkoch kvality vedy vyskytuje na posledných miestach rebríčkov v porovnaní s vyspelými krajinami.
„Slovenská veda dnes počíta s hodnotou 0,8 % HDP, kým v Českej republike je to 1,6 % teda dvojnásobok a keď sa pozrieme na Rakúsko, tam je to viac ako 3 %. Fínsko dávalo na vedu 4 % a Izrael dnes dáva až takmer 5 %. V týchto prípadoch ide o krajiny, kedy platí, že nie preto dávajú na vedu, lebo sú bohaté, ale sú bohaté práve preto, lebo dávajú na vedu,“ povedal predseda SAV.
Učená spoločnosť Slovenska, ktorá vo svojich radoch združuje najväčšie vedecké špičky na Slovensku, vypracovala dokument Iniciatíva – Vízia pre znalostnú spoločnosť.
„Vízia pre Slovensko obsahuje niekoľko zásadných návrhov. Mala by sa stať predmetom celospoločenskej diskusie a analýz vlády, parlamentu, inštitúcií, vedcov, učiteľov, či podnikateľov. Mal by sa uskutočniť nezávislý audit slovenského výskumného priestoru. Slovenská akadémia vied sa už takto nechala ohodnotiť medzinárodným panelom odborníkov a toto by malo nastať čo najskôr vo vzťahu k celému výskumu na Slovensku, bez ohľadu na to, či ide o rezortné výskumné ústavy, vysoké školy, alebo akadémiu vied,“ povedal predseda Učenej spoločnosti Slovenska Peter Moczo.
Hlavným problémom slovenskej vedy je podľa neho vzťah spoločnosti k vede, výskumu a vzdelávaniu.
„Verejnosť v podstate nevie, kto a načo je dobrý vedec, profesor, akademik, napriek tomu, že celkom dobre vie, načo nám je lekár, advokát či krajčír. Verejnosť ako celok nevie, a to je tá hlavná diagnóza, že rozvoj poznania, excelentný výskum a kvalitné vzdelávanie sú nutnou a nevyhnutnou základnou podmienkou pre rozumný vývoj spoločnosti a jej prežitie,“ povedal profesor Peter Moczo.
Dokument Analýza finančnej podpory a výstupov SAV porovnáva akadémiu s okolitými akadémiami a aj s našimi najúspešnejšími univerzitami. Zároveň sa pozerá na rebríčky kvality v rámci krajín Európskej únie.
„Tieto analýzy ukazujú, že súčasná podpora vedy, výskumu a inovácií prepočítaná na výskumníka je na Slovensku asi polovičná oproti Českej republike, podobne je na tom rozpočet SAV v porovnaní s Akadémiou vied ČR. Napriek tomu sú naše výkony merané v počte publikácií aj citácií v databáze Web of Science, ktorá mapuje kvalitnú vedu, prakticky rovnaké. Naše značné zaostávanie sa však objaví, ak sa pozrieme na tzv. excelentnú vedu, meranú počtom grantov Európskej výskumnej rady, ERC, alebo prepočítaným množstvom publikácií v časopisoch databázy Nature index. Jednoducho povedané, zatiaľ čo okolité krajiny masívne investujú do špičkových ľudí, tímov, vedeckých ústavov, či vybraných univerzít, na Slovensku sa nič také nedeje,“ povedal podpredseda SAV pre vedu, výskum a inovácie Peter Samuely.
Výrazný je najmä každoročný odliv mozgov do susedných krajín, pretože mladých ľudí čakajú za našimi hranicami atraktívnejšie ponuky.
„Mnohé české univerzitné katedry a výskumné ústavy sú už dnes medzinárodnými pracoviskami špičkových vedcov, kde dorozumievacím jazykom je angličtina. Smutným paradoxom je, že nezanedbateľnú časť týchto tímov tvoria špičkoví slovenskí študenti, vedeckí pracovníci aj profesori. Bez akademickej elity sa však ani aplikačná sféra, patentovanie a inovácie nepohnú výrazne dopredu,“ povedal Peter Samuely.
Spracovala: Monika Hucáková pre portál Veda na dosah
Foto: Tomáš Benedikovič, SAV
Uverejnila: VČ
