Vedci z Ústavu experimentálnej psychológie skúmali, ako ovplyvňujú rodové stereotypy slovenské podnikateľské prostredie.
Ilustračné foto. Rodové stereotypy určujú sociálne očakávania a naznačujú, ktoré správanie je prijateľné pre mužov a ktoré je vhodné pre ženy. Zdroj: iStockphoto.com
Výsledky ich najnovšieho výskumu sa dajú zjednodušene zhrnúť do jednej vety. Keď si máme predstaviť úspešného podnikateľa, predstavíme si muža.
Táto veta podľa vedcov ilustruje fakt, že Slovensko patrí medzi najkonzervatívnejšie krajiny, čo potvrdzujú aj čísla. „Okrem nízkej úrovne podnikateľských zámerov (40. miesto z 54 krajín zúčastňujúcich sa na prieskume podnikateľských zámerov) sa Slovensko ešte pred Brexitom umiestnilo na 26. mieste spomedzi 28 štátov EÚ v oblasti rodovej rovnosti a predbehlo iba Grécko a Maďarsko,“ uvádza Magdalena Adamus z Ústavu experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied SAV (ÚEF CSPV SAV), jedna z autoriek výskumu na blogu ústavu na Denníku N.
Výsledky prieskumu ukázali, že muži skutočne prejavujú podnikateľské zámery častejšie ako ženy.
Prečo si ženy neveria?
Spomínaná konzervatívnosť v tejto oblasti sa na Slovensku v praxi prejavuje tým, že rodové stereotypy určujú sociálne očakávania a naznačujú, ktoré správanie je prijateľné pre mužov a ktoré je vhodné pre ženy.
Zároveň však môžu narušiť to, o akom povolaní pre seba uvažujeme. Ovplyvniť nás môžu aj spoločenské predsudky voči tomu, keď mužské roly zastávajú ženy a naopak.
Kariéra podnikateľky je pre ženy menej atraktívna. Veria, že majú menej schopností na to, aby uspeli. A ak by sa pre založenie firmy rozhodli, očakávajú menej podpory zo strany priateľov a príbuzných.
„Muži aj ženy považovali úspešných podnikateľov za veľmi maskulínnych, čiže dominantných a ľahko sa rozhodujúcich. Pri myšlienke na úspešného podnikateľa si predstavili podobne stereotypné mužské postavy,“ vysvetľuje Magdalena Adamus z Ústavu experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied SAV (ÚEF CSPV SAV).
„Nebolo pre nás prekvapením, že ženy sa cítili menej maskulínne, avšak aj muži vnímali, že nie sú dostatočne maskulínni na to, aby sa rovnali ideálnemu, úspešnému podnikateľovi,“ dodáva.
Pozrite si
Pohlavie samo o sebe nerozhoduje
Prekvapivým zistením bol fakt, že pohlavie ako také nemalo priamy vplyv na ochotu začať podnikať.
„Keď sme sa ponorili hlbšie do problému, všimli sme si, že zhoda medzi tým, ako jednotlivci vnímajú samých seba a ich stereotypom úspešného podnikateľa, bola rozhodujúca v tom, či daný človek vyjadruje alebo nevyjadruje zámer podnikať. Ľudia sa obávali, že nemajú potrebné vlastnosti na to, aby uspeli. Čím viac sa respondenti v našom výskume podobali ideálnym podnikateľom, tým väčší pocit vlastnej účinnosti a podpory mali a tým viac ich priťahovalo podnikanie ako kariéra,“ skonštatovala psychologička.
Vysvetlenie rozdielov medzi mužmi a ženami v oblasti podnikania by sa preto malo hľadať skôr v prevládajúcich rodových normách a stereotypoch než v samotnom pohlaví.
Vedkyne a vedci zo SAV svojím výskumom upozorňujú, že rodové stereotypy sú všadeprítomné a môžu im začať veriť aj tí (tie), ktorých sa týkajú. Zdôrazňujú, že spoločnosť, v ktorej prevládajú rodové stereotypy, môže produkovať skreslené správanie.
Zároveň apelujú, že iba zmenou stereotypov týkajúcich sa podnikateliek môžeme zvýšiť počet žien, ktoré prejavujú silné podnikateľské zámery a v konečnom dôsledku sa rozhodnú si firmu naozaj založiť.
„Aby sme podporili ženy v oblasti podnikania, musíme urobiť viac, než ich len povzbudzovať, aby zakladali firmy. Bez toho, aby sa zmenilo aj vnímanie podnikania založené na rodových stereotypoch a ženy získali pocit akceptácie a vlastnej účinnosti, sa každé takéto povzbudenie ukáže ako márne a podnikanie zostane mužským svetom. V konečnom dôsledku nejde len o to, čoho sú ženy schopné, ale o to, čo my ako spoločnosť považujeme za vhodné pre ženy, aby dosiahli,“ hovorí Magdalena Adamus.
Štúdia je dostupná na tejto stránke.
Zdroj: TS SAV
(TL)
