Japonská študentka Moyu Liuová skúmala používanie emotikonov v rôznych situáciách.
Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphoto.com
Spoločenské konvencie často prikazujú usmievať sa, aj keď nám je do plaču, ale komunikácia v kyberpriestore má uvoľnenejšie pravidlá. Fyzická vzdialenosť, „neviditeľnosť“, komunikácia „sploštená“ do textu a smajlíkov umožňuje, že sa ľudia vyjadrujú priamočiarejšie – aspoň sa to tak môže javiť.
Portál EurekAlert! upozorňuje na výsledky štúdie uverejnenej vo vedeckom magazíne Frontiers, v ktorej študentka Moyu Liuová z Tokijskej univerzity skúmala používanie emotikonov v onlineovom priestore. Na vzorke 1289 účastníkov sa usilovala zistiť, či podlieha pravidlám slušnosti a ako ich voľba ovplyvňuje psychickú pohodu. Na výskum použila Simeji – najsťahovanejšiu vzorku emotikonov v Japonsku.
„Keďže onlineová socializácia je čoraz rozšírenejšia, ľudia si zvykli prikrášľovať svoje emócie a skúmať vhodnosť svojej komunikácie. Uvedomila som si však, že to môže viesť k strate kontaktu s našimi autentickými pocitmi,“ hovorí Moyu Liuová.
Predchádzajúci výskum ukázal, že ľudia používajú emotikony na vyjadrenie výrazu svojej tváre, ale neskúmal vzťahy medzi vyjadrenými a skutočne prežívanými emóciami. Ak sa prežívané emócie nevyjadrujú pravdivo, môže z toho vznikať emocionálne vyčerpanie, i keď príslušníci rôznych kultúr môžu túto skutočnosť prežívať odlišne.
Srdce na displeji
Účastníci štúdie poskytli svoje demografické údaje, odpovedali na otázky týkajúce sa ich subjektívnej pohody a hodnotili, ako často používajú emotikony. V rámci štúdie dostali správy s rôznym sociálnym kontextom, na ktoré reagovali tak, ako by to robili aj počas reálnej komunikácie, a tiež hodnotili intenzitu prejavu svojich emócií.
Liuová zistila, že:
- respondenti vyjadrovali viac emócií pomocou smajlíkov v súkromnom kontexte alebo s blízkymi priateľmi;
- najmenej emócií vyjadrovali voči ľuďom vo vyššom postavení;
- emodži zodpovedajúce intenzívnym prejavov emócií používali iba vtedy, keď necítili potrebu maskovať svoje skutočné emócie, napríklad pomocou usmievajúcich sa emotikonov na maskovanie záporných emócií;
- negatívne emotikony používali len vtedy, keď prežívali veľmi intenzívne záporné pocity;
- vyjadrenie emócií pomocou emotikonov bolo spojené s vyššou subjektívnou pohodou v porovnaní s maskovaním emócií.
„Keďže online socializácia je čoraz rozšírenejšia, je dôležité zvážiť, či nespôsobuje odpútavanie sa od našich skutočných emócií,“ hovorí Liuová. „Ľudia potrebujú útočisko, aby vyjadrili svoje skutočné emócie. No dá sa oslobodiť od pretvárky a prezentovať svoje skutočné ja v onlineovom prostredí?“ pýta sa výskumníčka.
Mínusy štúdie
Liuová by chcela svoju štúdiu v budúcnosti rozšíriť. Vzorka emotikonov Simeji, ktorú pri výskume použila, je totiž mimoriadne populárna medzi mladými ženami, čo mohlo spôsobiť, že ju použilo viac žien a generácia Z (ľudia narodení v rokoch 1996 až 2010). Širšia skupina účastníkov by poskytla úplnejší obraz o pravidlách zobrazovania emotikonov.
Liuová si tiež uvedomuje, že výsledky jej výskumu mohla ovplyvniť aj podstata japonskej kultúry, ktorá kladie dôraz na harmóniu medzi ľuďmi a skrývanie negatívnych emócií.
„Budúci výskum by mal preskúmať rozdiely používania emotikonov v závislosti od rodu a štrukturálnych problémov, ktoré sa týkajú formovania emócií,“ uvažuje Liuová.
Uvítala by tiež príležitosť rozšíriť štúdiu a preskúmať pravidlá zobrazovania emotikonov v prípade rôznych pohlaví a kultúr. Zdôrazňuje, že v tomto smere je otvorená spolupráci.
Zdroj: EurekAlert! DOI: 10.3389/fpsyg.2023.1035742
(GL)
