Európsky astrobiologický inštitút na svojom webe voľne sprístupnil novú antológiu sci-fi poviedok Strangest of All (Najpodivnejší zo všetkých). Každú poviedku dopĺňa popularizačný článok aj tipy na to, ako jej námet využiť pri vyučovaní či diskusii so študentmi. Prinášame vám rozhovor s jej zostavovateľkou, spisovateľkou a biologičkou Juliou Novákovou (29)
Ilustračný obrázok: iStcokphoto.com
Julie Nováková je česká spisovateľka, ktorá sa venuje žánru sci–fi , ale aj detektívnym príbehom. Vydala sedem románov, napríklad trilógiu Blíženci (2015), Tichá planéta (2011) či Zločin na Poseidon City (2009), zbierku príbehov Svety za obzorom (2018) a desiatky poviedok. Preklady jej prác sa objavili napríklad v Clarkesworld, známom sci-fi a fantasy magazíne, v časopise Asimov Science Fiction, ktorý už vyše 35 rokov publikuje krátke sci-fi a fantasy poviedky od popredných autorov. Jej preložené diela možno tiež nájsť aj v antológii najlepších sci-fi a fantasy poviedok roku 2019, ktoré zostavil Rich Horton, taktiež autor tohto žánru. Viaceré z jej diel boli preložené do cudzích jazykov. Sama sa tiež venuje literárnemu prekladu z angličtiny do češtiny.
Julie Nováková momentálne pracuje na svojom doktoráte z evolučnej biológie na Univerzite Karlovej v Prahe a súčasne vedie popularizačnú skupinu Európskeho astrobiologického inštitútu, pre ktorý zostavila aj spomínanú antológiu Strangest of All.
Julie Nováková – biologička, spisovateľka sci-fi literatúry a zostavovateľka antológie sci-fi poviedok Strangest of All. Zdroj: Archív JN
Spája poviedky v antológii Strangest of All okrem sci–fi žánru ešte niečo?
Spája ich odbor astrobiológie, ktorý sa snaží objasniť vznik a evolúciu života na Zemi a šance na jeho výskyt inde vo vesmíre. V našej slnečnej sústave by mohol byť napríklad na Marse, na Enceladuse – mesiaci Saturnu, na Európe – mesiaci Jupitera (oba pokrýva ľad a pod ním vrstva kvapalnej vody, preto sú domnienky o tom, že by sa pod ním mohli vyskytovať nejaké živé organizmy na mieste – pozn. red.). Život by mohol byť tiež na Ganyméde (ďalšom mesiaci Jupitera, kde sa vyskytujú aj ľadové plochy). Každá z tých poviedok rozvíja na podklade astrobiológie iný zaujímavý motív.
Za každou z nich ste napísali popularizačno–vedecký text, v ktorom jej tému rozvíjate ďalej. Môžete priblížiť, akým spôsobom ste to urobili?
Napríklad v prvej poviedke War, Ice, Egg, Universe (Vojna, ľad, vajce, univerzum) autor uvažuje o možnosti výskytu vyspelého života na svete podobnom ľadovému mesiacu Európa. Môj popularizačný text za ňou rozvíja možnosti výskytu života na ďalších ľadových mesiacoch Jupitera – Ganymédes, Callisto či na Saturnovom Enceláduse.
Autormi poviedok v tejto antológii sú skôr vedci alebo skôr spisovatelia, ktorí rozumejú astrobiológii?
Vo väčšine prípadov oboje. Napríklad Gerald David Nordley, autor prvej poviedky, je inžinier, ktorý sa venuje astrodynamike a vývoju pohonov pre vesmírne sondy. O vesmír sa, samozrejme, dlhodobo zaujíma a okrem toho aj píše. Peter Watts, autor poviedky The Island (Ostrov), je pôvodne morský biológ, ktorý sa stal spisovateľom sci-fi. Geoffrey Landis je inžinier pracujúci pre NASA a súčasne spisovateľ. Nie všetci autori v tejto antológii majú vedecké profesijné pozadie, ale väčšina z nich ho má.
Aj vy ste vedkyňa. Venujete sa evolučnej biológii. Ktorá z poviedok tejto antológie vás najviac zaujala z vedeckého uhla pohľadu?
Každá z nich pracuje s nejakou vedeckou témou, mňa však veľmi fascinovala poviedka Geoffreyho Landisa Into The Blue Abbys, voľne preložené Do modrej priepasti. Autor sa v nej zaoberá možnosťami života na planéte Urán, čo je dosť exotický a nezvyčajný námet, ale zdôvodnil ho veľmi presvedčivo a zaujímavo. Nadchla ma preto, že čitateľovi môže rozšíriť obzory nielen po literárnej stránke, ale potenciálne aj vedecky. Podobné fantázie môžu viesť aj k formuláciám hypotéz, ktoré by sa dali overiť napríklad pomocou vyslaných sond, v tomto prípade na Urán.
Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphoto.com
Každú poviedku ste doplnili nielen o popularizačný text, ale aj o nápad, ako ju využiť pri výučbe a diskusiách so študentmi. Môžete uviesť konkrétny príklad?
Posledné dve poviedky SETI for Profit (SETI pre zisk) a But, Still, I Smile (Ale stále sa smejem) sa zaoberajú SETI (Search for Extra-Terrestrial Intelligence – Hľadanie mimozemského spravodajstva, čo je projekt zameraný na hľadanie života na iných planétach „odpočúvaním“ širokého spektra rádiových vĺn z oblohy) a Fermiho paradoxom (predstavuje otázky, prečo sa nám zatiaľ nepodarilo spozorovať mimozemské civilizácie a prečo nám doposiaľ o sebe nedali vedieť, ak existujú). Čiže od biológie a biochémie sa dostávame k otázke, či v našej galaxii existuje ešte ďalšia vyspelá civilizácia. Časť vedcov, a nielen vedcov, presadzuje takzvaný program METI (Messaging Extraterrestrial Intelligence – Vysielanie naproti mimozemským civilizáciám), ktorý zahŕňa vysielanie rádiových fráz na miesta, kde by sme mohli teoreticky očakávať život. Pokusy o také vysielanie už prebehli, ale bez odozvy. Niektorí vedci tieto snahy považujú za správne, ale iní sú proti nim. Odôvodňujú to tým, že ak vo vesmíre existuje nejaká civilizácia, ktorá by ostatné civilizácie z akéhokoľvek dôvodu likvidovala, nie je dobré dávať jej o sebe vedieť. Je to síce nepravdepodobné, ale treba to zvážiť. V nadväznosti na tieto poviedky má teda jedna polovica triedy za úlohu program METI obhájiť a ďalšia, naopak, argumentovať proti nemu.
Antológia Strangest of All je voľne dostupná v angličtine na stránkach Európskeho astrobiologického inštitútu. Bude preložená aj do češtiny?
Niektoré z poviedok už boli pre rôzne časopisy a knihy do češtiny preložené. Čo sa ale týka prekladu tejto antológie, museli by sme jednať o právach na preklad s autormi poviedok a hľadať na to financie, ktoré, žiaľ, nemáme. Zatiaľ máme len hypotetické plány na ďalšiu knihu poviedok, ktoré by nám autori napísali na objednávku a okomentovali by ich vedci. Najprv však na ňu musíme zohnať grant.
Chystáte v rámci Európskeho vzdelávacieho inštitútu aj popularizačné aktivity iného druhu?
V tomto roku sa prvýkrát odohrá Európsky planetologický kongres EPSC 2020 virtuálne. Pôvodne sa mal udiať naživo v španielskej Granade, ale vzhľadom na pandémiu sa plány zmenili. Organizuje ho Europlanet, spoločnosť, ktorá sa zaoberá planetológiou a vedami s ňou súvisiacimi.Ako Európsky astrobiologický inštitút sa ale chceme čiastočne podieľať na príprave popularizačných akcií, ktoré ho budú sprevádzať.
