Keď sa svet napohľad rúca a vy sa topíte v dezinformáciách, prestaňte reagovať na správy a začnite sa starať o rodinu. Zostať spolu je jediný spôsob, ako učiniť propagandu nepriateľa bezmocnou.

Cieľom propagandy je rozoštvať národ. Zdroj: iStockphotos.com. Autor: MARHARYTA MARKO
Denne sme vystavení stovkám informácií, ale aj manipuláciám, ktoré sa na prvý pohľad tvária ako fakty. Moderná propaganda už dávno nevyzerá ako čiernobiely plagát z čias totality. Dnes je to nenápadné podsúvanie emócií, strachu či hnevu. A čo je najnebezpečnejšie – prichádza často z prostredia, ktorému dôverujeme.
Rozdeľuj a panuj je stará stratégia, ktorá dnes nadobúda nový význam. Cieľom toxickej propagandy už nie je len presadiť konkrétny názor, ale narušiť našu schopnosť rozlišovať, komu a čomu veriť. Často útočí na tie najcitlivejšie miesta – rodinu, identitu, hodnoty a medziľudské vzťahy. A robí to sofistikovane: nie prostredníctvom faktov, ale prostredníctvom pocitov.
Prečo niektorí ľudia slepo veria politikom, ktorí si sami protirečia? Prečo zrazu pochybný výrok na sociálnej sieti prehluší roky overenej práce odborníkov a novinárov? A ako je možné, že aj inteligentní ľudia podľahnú manipulácii? Odpovede sme hľadali s investigatívnym psychológom Ondrejom Kubíkom, ktorý sa venuje technikám psychologickej manipulácie, hybridným útokom aj obrane mysle.
Rozhovor nie je len o propagande ako o politickom nástroji. Je i o tom, ako si chrániť vlastné hranice – v myslení, vo vzťahoch aj vo verejnom priestore. Pretože ak si ich neuchránime, pohltí nás nepriateľ do svojich hraníc.

Propaganda má viacero odtieňov. Zdroj: iStock/Rusticochrana
Normálna propaganda vs. toxická propaganda
Ako by ste definovali pojem propaganda? Aké má základné znaky?
Slovo propaganda pochádza z latinského slova propagāre, čo znamená šíriť. Je zrejmé, že to asi súvisí s katolíckou cirkvou alebo cirkvou ako takou, pričom propagāre znamenalo šíriť učenie o Bohu, kázať Bibliu atď.
Toto slovo nadobudlo veľmi negatívnu konotáciu najmä v politickom rozmere. Propaganda sa využíva ako praktický prostriedok na šírenie politických názorov a šírenie takých názorov, ktorými sa realizuje politický boj mnohokrát nekalým spôsobom. Napríklad šírenie propagandy v zmysle nejakej adorácie panovníka, prezidenta alebo nejakej krajiny. Všetky krajiny, veľmoci siahajú po propagande, propaganda je bežným nástrojom politiky. Je ale rozdiel medzi propagandou a toxickou propagandou.
Politická propaganda, ak nie je škodlivá, ak je v medziach ústavy, ak sa využívajú zákonné prostriedky napríklad pri politickom marketingu, je normálnou propagandou (bielou).
„Ako sa hovorí, tisíckrát opakovaná lož sa stáva pravdou.”
Toxická (škodlivá) propaganda už zachádza za nejaké mantinely prijateľnosti v zmysle, že sa napríklad toxicky šíri nejaký naratív o politickom súperovi, ktorý nie je založený na pravde, alebo je to očierňujúci naratív, ktorý ho má kriminalizovať, ale nie je to nikde podložené. Čiže podstatou propagandy je cieľovo ovplyvňovať politickú časť obyvateľstva, a to najmä pred voľbami. Ako sa hovorí, tisíckrát opakovaná lož sa stáva pravdou. V propagande platí, že čím viac to vidíte, tým viac tomu začnete veriť.
Pri propagande sa ešte rozlišuje tzv. šírenie dezinformácií, ktoré majú charakter racionálny a potom emocionálny. Napríklad sa zistilo, že propaganda lepšie zaberá, keď sa šíria emotívne dezinformácie, nenávisť, zlosť, očiernenie. Ale pokiaľ sa šíri dezinformačne nejaký vymyslený logický príbeh, ľuďom sa ťažšie osvojuje. Ľudia reagujú na propagandu emotívne. Propaganda vie, že je ľahšie vtlačiť ľuďom do hlavy, že niekto je pedofil alebo blázon, t. j. jednoducho dať mu nejakú negatívnu nálepku, ako vysvetľovať niečo argumentačne.
Predstavme si, že máme nejaký mediálny obsah, či už text, alebo video. Na základe čoho môže človek identifikovať, či má znaky propagandy?
Niekedy je to ťažké, ale povedzme, že ak má informatívna správa väčší emotívny náboj než informatívnu hodnotu, dá sa povedať, že je to emocionálne šírenie dojmu.
Prečo ľudia odpúšťajú politikom klamstvá?
Ako je možné, že nejaký človek verí tej istej osobe, ktorá si vo svojich vlastných tvrdenia protirečí?
Pretože človek verí tej osobe, nie tým tvrdeniam. Platí tzv. pravidlo kultu osobnosti, t. j. čím viac recipient dezinformácie vzhliada k danej osobe – adoruje ju a idealizuje si ju –, tým je viac schopný jej čokoľvek odpustiť.
Povedzme, že ten človek urobí niečo naozaj zlé. Dokážu mu jeho fanúšikovia aj vtedy odpustiť všetko?
A matka nedokáže odpustiť dieťaťu, keď niekoho zabije? Ľudia vzhliadajú k osobnosti, k charizme, mnoho politikov aj na Slovensku je obľúbených pre charizmu, nie pre to, čo hovoria. Alebo nie pre to, čo hovoria, ale ako to hovoria, akým spôsobom to ponúkajú.
Vníma potom človek (volič) aj selektívne, čo sa hovorí v kontexte danej osoby? Nepočúva to zlé?
Môže byť jednak zameraný len na všetko dobré alebo všetko, čo o danom politikovi hovoria zlé, vníma ako vymyslený nástroj protistrany.
Z čoho vyplýva táto ľudská vlastnosť?
Z toho, že ľudia potrebujú niekam patriť, mať pocit názorovej istoty a to v politike nikdy nedostanete. Názorová rôznorodosť v politike je večné napätie a politická propaganda toto využíva.

Manipulácia. Zdroj: iStock/SvetaZi
Cieľom je rozoštvať národ
Môžeme teda povedať, že cieľom propagandy je rozdeliť ľudí, aby boli schopní nadobudnúť identitu nejakej vyvolenej skupiny?
To by mohlo platiť v prípade politického kontextu našej krajiny, ale v mnohých prípadoch je propaganda nástrojom vojenského ovplyvňovania, hybridných útokov s cieľom rozoštvať národ. Cieľom propagandy môže byť snaha nepriateľa obrátiť iný národ k sebe.
Potrebuje toxická propaganda na to, aby dosiahla úspech, vytvárať nepriateľa?
Niekedy ho môže vytvárať, ale nevytvára ho vždy. Niekedy nepriateľ existuje a propaganda sa ho snaží urobiť ešte väčším nepriateľom v očiach toho, kto je jeho priateľom.
Najväčším úspechom propagandy je to, keď získate na svoju stranu priateľa vášho najväčšieho nepriateľa.
Potom máte propagandu, ktorá pôsobí tak, že vytvorí nepriateľa. Sú na to rôzne metódy a postupy, ale to by bolo na dlho. Napríklad aj oživovanie sentimentu je forma propagandy, Slováci sú na to vysoko náchylní. Oživovanie sentimentu je brutálna technológia.
Manipulovať nás môžu aj príbuzní
Ako si trénovať psychickú odolnosť proti manipulatívnym technikám, ktoré sa na nás hrnú z každej strany?
To je veľmi široká téma. Propaganda je jednou z foriem manipulácie, je to masová manipulácia. A potom máme individuálnu manipuláciu. Kľúč spočíva v schopnosti odrážať manipuláciu individuálnych osôb v našom bezprostrednom okolí.
Keď ľuďom dáte najavo, že máte svoje osobné hranice, a oni vás nemajú radi a odídu, je to v poriadku. Radšej nech ma nemajú radi, ale akceptujú moje hranice. To, že vás niekto akceptuje, neznamená, že vás musí mať rád a naopak, aj keď vás niekto neakceptuje, určitým spôsobom k vám môže vzhliadať. No a manipulátor je človek, ktorý sa snaží vás nie presvedčiť, ale vám implantovať svoj pohľad a ovplyvniť vás bez toho, aby ste o tom vedeli. To je rozdiel medzi presviedčaním a manipuláciou.
Napríklad zdravá diskusia je vtedy, keď sa háda manžel s manželkou a žena povie: „Nepresvedčil si ma, ale aj tak ťa ľúbim.” Ale keď sa hádajú o novovzniknutej udalosti a jeden z nich vytiahne tému spred piatich rokov, je to manipulácia, úplné odklonenie témy.
Ako si teda vytvoriť akúsi kotvu?
Hranice. Manipulátori nenávidia hranice a môžu to byť ľudia z vášho najbližšieho okolia. Manipulujú komplimentmi (ak nie sú úprimné), keď niečo chcú.
Ďalším typickým prejavom manipulácie je hra na dôveru. „Mne môžeš veriť, mne môžeš všetko povedať.“ Keď vám toto niekto povie, radšej nič viac takému človeku nehovorte. Hranice sú pomyselným psychologickým priestorom, kde ja končím a iní začínajú alebo ja začínam a iní končia. Je to priestor, do ktorého mi nikto nemôže hovoriť, čo mám robiť, čo by som mal jesť a podobne.
Alebo prvá červená vlajka je vtedy, keď vám niekto povie: „Ty o sebe vôbec nehovoríš, si taká chladná, ja som sa ti otvoril a ty sa mi neotváraš.“ Vyvolávanie pocitov viny je typickým znakom manipulácie ľudí, ktorí sa vám snažia dostať pod kožu, a keď sa tam dostanú, potom to proti vám použijú.
„Nemôžete konzumovať všetko, čo vám ponúkajú.“
Ako si udržať chladnú hlavu orientovanú na fakty, keď už nevieme, čomu veriť, čo je pravda a čo je lož?
Problém je, že ľudia na všetko reagujú, na všetko, čo konzumujú. Zarážajúce je už len to, že to konzumujú. Nemôžete konzumovať všetko, čo vám ponúkajú. Keď v obchode vidím výrobok, pozriem si jeho zloženie a množstvo kalórií. Keď sa mi to nepozdáva, idem do iného obchodu a nereagujem na nevhodný výrobok.
Riešením, ako odrážať propagandu, je nereagovať, ale odpovedať. Napríklad keď vás niekto aktívne presviedča o nejakom názore, ktorý mohol čerpať z propagandy, môžete mu povedať: „To je zaujímavý názor, ale ja si to musím sám overiť.“ Alebo sa môžete vyjadriť: „Ja si to chcem sám pozrieť.“ Alebo: „Mňa zaujíma aj opačný zdroj.“ Vtedy uvidíte, či sú ľudia jednostranne indoktrinovaní alebo nie.
Venovali ste sa aj technológiám a hybridnej vojne. Ako nájsť pravdu, keď mám nejaký obsah na sociálnej sieti a viem, že propaganda je v tej svojej toxickej forme klamstvom? Kde a ako ju má človek hľadať?
Vo veľa prípadoch ju nenájdete. Základ spočíva v tom, že ľudia nesmú na mediálne správy reagovať, ale na ne odpovedať alebo neodpovedať, alebo sa zdržať odpovede, nekomentovať.

Niekedy je ťažké nájsť pravdu. Zdroj: iStock/tiero
Vzťahy ako kotva v realite
Máme sa teda zamerať viac na vlastné problémy? Na to, čo vieme skôr uchopiť, ako na to, čo sa deje „za oceánom“, a hľadať postupne fakty od vlastného domu, cez ulicu a tak sa k nej postupne dopracovať?
Áno, dobre rozmýšľate. Keď budete riešiť svoje dieťa, budete chcieť druhé, potom budete riešiť lojalitu v manželstve, budete riešiť svoju rodinu, svoj rodinný kruh – to je pre vás to najdôležitejšie v živote. Všetko ostatné, čo vám niekto bude hovoriť, môžete zobrať do úvahy, ale vy sa rozhodujete, či sa tým budete riadiť.
Keď budete cítiť tlak, keď vám bude niekto niečo natláčať, je to propaganda. A to sa môže diať aj na individuálnej úrovni vo vzťahoch. Napríklad typické ohováranie medzi kamarátmi je propaganda, osobná propaganda.
Sú niektoré osoby na základe osobnostných čŕt náchylnejšie na to uveriť propagande?
Toto je dobrá otázka, lebo sa ukázalo, že aj vysoko inteligentní ľudia sú náchylní. Tam sa používajú aj rôzne metakognitívne procesy.
Najodolnejší voči propagande ste vtedy, ak vyjdete z daného národa a uvidíte ho zvonka. To je štvrtý rozmer. Keď žijete na Slovensku, neviete, čo je za jeho hranicami, ako sa na Slovensko pozerá zvonka.
No a propaganda funguje tak, že vonkajší nepriateľ môže zvonka zaútočiť na jednotlivé časti spoločnosti. Najprv sa robí prieskum, na čo bude cieľové obyvateľstvo náchylné (napríklad na oživovanie sentimentu), a potom sa zaútočí vhodným spôsobom.
Vnútorný nepriateľ je vnútri a je naviazaný na vonkajšieho nepriateľa. A tak je to aj pri vzťahových jednotkách, ako napríklad keď sa tretia osoba zvonka pokúša rozbiť manželstvo.

Zostať spolu je jediný spôsob, ako urobiť propagandu bezmocnou. Zdroj: iStock/AntonioGuillem
Rodina je obrazom spoločnosti
Takže treba dbať na to, aby sme sa s rodinnými príslušníkmi nerozhádali pre rôzne politické názory? Je toto podstatou ochrany proti propagande?
Áno, hovorí sa, že rodina je obrazom spoločnosti. Propaganda sa stane úplne bezmocnou, keď na ňu nereagujete a overujete si zdroje. Cieľom propagandy je dosiahnuť bezprostredné ovplyvnenie a eliminovať racionálnu zložku človeka – prijímateľa informácie –, aby ju absorboval emotívne, pohltiť ľudí, porušiť hranice.
Fungujú tak politici aj predátori a narcistické osoby. Ich cieľom je oslabiť vašu obranu a všetky ich hodnoty a názory preniesť cez vaše hranice. Takýmto spôsobom funguje ktokoľvek, kto chce s vami splynúť, splynutie je ovládnutie.
Splynutie nie je ani v manželstve. Manželia nie sú jedno ani dve. Toto je bežná vzťahová interakcia. Vo vzťahoch vždy platí, že dve samostatné bytosti spolu vytvárajú tretiu hodnotu – synergiu – vzťahový prienik, kde obaja navzájom rešpektujú svoje hranice. A tak je to aj vo vzťahu s dieťaťom. A vzťah je proces, na ktorom treba pracovať.
(LDS)