Dvaja psychológovia v obsiahlom rozhovore objasnili, prečo niektorí muži chorobne nenávidia ženy a aké cesty vedú z tejto situácie von.
Nenávisť k ženám sa môže prejavovať rôznymi spôsobmi, ako napríklad nadávkami, ponižovaním, oplzlými gestami, osočovaním, fyzickým sexuálnym obťažovaním, násilím až zabitím alebo snahou o obmedzenie ľudských práv a slobôd. Zdroj: iStockphotos.com
Mizogýnia označuje chorobný odpor, pohŕdanie, nenávisť alebo predsudky voči ženám.
Trend mizogýnie v súčasnosti naberá na sile predovšetkým vplyvom sociálnych sietí, kde sa informácie rýchlo šíria, podobne zmýšľajúci muži z celého sveta sa tam môžu zgrupovať, utvrdzovať sa v názoroch a často aj radikalizovať.
Prečo sa to deje? Prečo muži nenávidia ženy? Veď obe pohlavia sa vzájomne potrebujú a jedno bez druhého by neprežilo. Čo je teda príčinou a kde hľadať východisko?
Redakcia VEDA NA DOSAH v snahe podrobnejšie rozobrať fenomén mizogýnie oslovila dvoch odborníkov z oblasti psychológie: špeciálneho pedagóga, psychológa a koordinátora školských podporných tímov PaedDr. Viktora Križa, PhD., z Centra poradenstva a prevencie a PhDr. Mareka Madra, PhD., MBA, psychológa a riaditeľa občianskeho združenia IPčko.
Čo sa v článku dočítate:
- čo je mizogýnia z pohľadu psychológie,
- ako vzniká nenávisť k ženám,
- či môže romantické odmietnutie spustiť nenávisť k ženám,
- akú rolu hrá matka,
- či existuje typický profil mizogýna,
- či môže aj šťastný človek ubližovať,
- či by pomohlo, keby mali rodičia viac času na svoje deti,
- ako pracovať s potrebou moci,
- či je vplyv sociálnych sietí silnejší než reálne skúsenosti.
Cieľ nenávisti je premenlivý
Mizogýnia nie je až taký nový pojem, no javí sa nepreskúmaná. Aké môžu byť príčiny prepuknutia mizogýnie u človeka?
Križo: Nie je to nový pojem. Treba si uvedomiť, že sú to symptómy, a tie sa menia a kombinujú. V psychológii sa neobjavujú nové psychické problémy, sú to väčšinou len variácie tých istých etiologických príčin. Mizogýnia je niečo, čo je historicky známe. Postavenie žien a neúcta k ženám sa prejavujú odnepamäti. Ako psychológ si mizogýniu prekladám takto: Čo sú tie potreby, ktoré nie sú v človeku naplnené, že takto musí reagovať?
Reakcie na nenaplnené potreby sa menia aj vplyvom spoločenských záležitostí, ale problém za tým je väčšinou ten istý a prejavuje sa v rôznych obmenách. Videli sme to už len na tom, ako sa menil odpor proti pandémii na odpor proti Ukrajine. Ľudia vlastne len iným spôsobom pretavovali tú istú nespokojnosť a zašlo to až do takých extrémov, že potom preberali celý rad vecí nejakého názorového spektra, hoci na začiatku bola len jedna vec.
Takže aj pri mizogýnii je zväčša ďalší rad rizík, ktoré sú v človeku, a keď sa to sčíta a napojí sa na nejakú konkrétnu filozofiu alebo známu osobnosť zo sociálnych sietí, mladí ľudia v rizikovom období sú náchylní sa na tú filozofiu nalepiť. Potom buď jedia paraleny, alebo sa správajú neúctivo k ženám či menšinám a tak ďalej. Pre mňa je to vždy len súbor rizík, ktoré už poznáme.
Čo mizogýnom na ženách prekáža?
Madro: Mizogýnom neprekáža samotná existencia žien, ale strata kontroly nad nimi. Ich frustrácia pochádza zo straty výsad, ktoré muži historicky mali, zo straty finančnej, sexuálnej, politickej aj spoločenskej dominancie. Spoločenské zmeny, ktoré vedú k rovnosti, slobode a rešpektu, sú v ich očiach hrozbou, nie pokrokom. Preto sa často bránia, útočia na feministky, odmietajú rodovú rovnosť a šíria konšpirácie o mužskej diskriminácii. V skutočnosti však rovnosť neznamená útok na mužov, len odstránenie nespravodlivých privilégií. Niektorí muži majú zlé osobné skúsenosti s odmietnutím, neverou alebo s manipuláciou, ktoré si následne generalizujú na celé ženské pohlavie.
Mimoriadne silný je vplyv toxických internetových komunít. Online skupiny šíriace mizogýniu, ako sú incel hnutia, Red Pill komunity či MGTOW (Men Going Their Own Way), posilňujú v mužoch presvedčenie, že sú obeťami ženskej nadvlády a mali by sa jej brániť. V mnohých prípadoch ide o psychologický obranný mechanizmus, ktorý umožňuje mužom obviniť ženy z vlastných neúspechov namiesto toho, aby sa vyrovnali so svojimi osobnými problémami.
Existuje typický profil mizogýna?
Aké typy mužov najčastejšie inklinujú k mizogýnii?
Križo: Mizogýnia je tragická stratégia, ako ľudia napĺňajú svoje potreby, a takých stratégii je nekonečne veľa. Asi nenájdeme jeden rovnaký profil mizogýna, že len jeden typ ľudí, len jeden typ problému toto generuje.
Myslím si, že to, k čomu inklinujú mladí ľudia viac, sa stáva nejakým hitom, hejtom. Je to extrémiznus, radikalizmus. Akákoľvek neúcta voči akémukoľvek človeku nemôže byť prejavom konzervativizmu ani liberalizmu, lebo to sú smery, ktoré v zásade uznávajú tie isté hodnoty, ako je rešpekt k ľudskej bytosti.
Čiže ide o extrémistické skupiny, ktoré si pod to schovávajú vlastné nenaplnené potreby. Čiastočne je s tým spojený aj pocit nadradenosti a moci a moc je veľmi nebezpečná sila, ktorá dokáže robiť veľké divy. Mohli sme to pozorovať napríklad na výskumoch amerického psychológa Philipa Zimbarda, ktorý bol schopný zo slušných študentov za dva týždne spraviť nebezpečných ľudí, keď ich rozdelil na väzňov a dozorcov. Ľudská bytosť tam vplyvom situačných faktorov bola schopná v priebehu niekoľkých dní konať zlo. To neboli chorí ľudia. Časť ľudí podľahla moci, časť ľudí poslušnosti. Vplyvom situačných faktorov stratili základné etické hodnoty a konali zverstvá bez toho, aby sme v ich profile identifikovali nejakú ťažkú patológiu.
Sú mizogýni len sklamaní muži alebo aj psychicky vyrovnaní jedinci?
Madro: Nie všetci mizogýni sú emočne nevyrovnaní alebo zranení muži. Niektorí podporujú patriarchálne štruktúry a presadzujú svoju nadradenosť. Napríklad vyrástli v tradične patriarchálnom prostredí, kde sa naučili, že muž by mal byť dominantný a žena podriadená. Emancipáciu žien považujú za hrozbu pre spoločenský poriadok. Chcú si udržať mocenské postavenie tým, že bránia ženám v prístupe k rovnakým právam a príležitostiam. Môžu mať pocit, že oni sú tí racionálni a logickí, a preto vidia ženy ako emocionálne a nekompetentné. Rizikom je, že svoje postavenie môžu využívať na ovplyvňovanie verejných politík, zákonov alebo podnikateľského prostredia, aby potláčali práva žien. Ich mizogýnia je sofistikovanejšia a menej viditeľná, pretože ju dokážu prezentovať ako logickú analýzu spoločnosti namiesto iracionálnej nenávisti. Často zosmiešňujú alebo diskreditujú ženy, aby znížili ich vplyv v spoločnosti (ako je napríklad zosmiešňovanie feministiek, že sú hysterické alebo prehnane citlivé).
Niektorí muži majú osobnostné črty, ktoré ich predisponujú k tomu, aby vnímali ženy ako menejcenné bytosti. Vnímajú vzťahy ako boj o moc a odmietajú predstavu rovnosti, nevidia ženy ako rovnocenné bytosti, ale ako nástroje na posilnenie vlastného statusu alebo uspokojenie potrieb a chcú ženy kontrolovať – či už v osobnom, alebo v pracovnom živote, aby si udržali pocit nadvlády. Sú ochotní manipulovať ženami, zneužívať ich alebo dokonca týrať s cieľom udržať si kontrolu.
U niektorých mužov predstava o nerovnocennosti pohlaví pramení z výchovy v detstve, kde otec bol dominantný a o všetkom rozhodoval a mama sa podriaďovala, slúžila a plnila tradičné ženské úlohy. Zdroj: iStock.com/Moor Studio
Šťastný človek druhému neublíži
Takže šťastný a spokojný človek nemá potrebu ubližovať druhým alebo ich utláčať?
Križo: Nie. Ak ubližujem nejakej bytosti, znamená to, že nemám naplnené nejaké potreby, lebo človek, ktorý je hlboko vyrovnaný a spokojný, nemá dôvod ubližovať inej bytosti. Carl Rogers, najväčší humanistický psychológ, tvrdil, že my ako bytosti sme vnútorne nastavení konať dobro. To nie je voľba, my to máme v sebe zakódované. Chceme byť sociálne bytosti, chceme spolupracovať, chceme sa vzájomne rešpektovať.
Vplyvom situačných faktorov a možno aj patogénov z okolitého prostredia, keď zažívam násilie, keď vidím, že môj otec matku bije, tak, bohužiaľ, môj mozog (aj keď s tým vnútorne nesúhlasí a vie, že je to násilie) je schopný časom sa naučiť, že je to v poriadku. Vieme, že v rodinách je často prítomné násilie, rodovo podmienené násilie. Možno v súčasnosti je to trochu lepšie, ale mizogýnia dnes je výsledkom toho, ako žili naši rodičia, nie toho, ako žijeme my mladí, respektíve generácia do štyridsať rokov. Vlastne to, ako sa ľudia správajú, je výsledkom ich rodičov, toho, ako fungovali.
V šesťdesiatych či osemdesiatych rokoch začali vznikať hnutia za nezávislosť žien a k nám to prišlo až o štyridsať rokov neskôr. A až táto generácia začína vnímať, že nechce žiť po starom, ale vnútorne bojuje s tým, že sme odchovancami generácie, ktorá považovala za normálne, že žena nie je rovnocenná.
Mladí tomu takto celkom ešte nerozumejú, nemajú to takto zažité, mizogýniu vidia na TikToku a myslia si, že je to trendy. Myslím si, že deti to nemajú tak hlboko zakorenené, skôr im ide o to byť súčasťou nejakej skupiny. V podstate aj počas mojej praxe za posledných pätnásť rokov som sa s mizogýniou u detí nestretol. To, čo sa nám tu deje, je vplyv sociálnych sietí a zvlášť z krajín, kde je neúcta k žene úplne bežná. Rôzne útoky sme videli aj v našom parlamente, máme strany, ktoré sa otvorene hlásia k takýmto postojom. Útoky neboli o ja verzus ty, ale o chlap verzus žena.
Existujú štatistiky o mizogýnii? Ako sa tieto čísla vyvíjajú?
Madro: Štatistiky z rôznych krajín naznačujú alarmujúcu prevalenciu takýchto prejavov. Hoci je ťažké štatisticky merať mizogýniu, výskumy ukazujú, že rodové predsudky sú stále prítomné na globálnej úrovni. Nárast mizogýnie je viditeľný na sociálnych sieťach, kde toxickí influenceri (napríklad Andrew Tate) získavajú milióny sledovateľov. Mizogýnia sa čoraz viac šíri online, kde je ťažšie ju regulovať. Podľa Indexu rodových sociálnych noriem za rok 2023 (GSNI) až 85 percent svetovej populácie vykazuje určitý stupeň rodových predsudkov voči ženám.
Vplyv matky a realita vs. sociálne siete
Asi každý má svoju mamu rád. Mama je tá, ktorá dieťa kŕmi, ošetruje, stará sa oňho. Ako potom môže chlapec či muž inklinovať k mizogýnii? Môže pozitívnu skúsenosť so ženami z reálneho života tak ľahko zmeniť nejaký influencer na sociálnej sieti?
Križo: Mama môže byť tak podporný, ako aj rizikový faktor pre vývoj mizogýnneho správania. Bezpečná vzťahová väzba s matkou buduje úctu, rešpekt k ženám, ale najmä všeobecne k svetu ako takému, ako na to upozorňuje Erikson vo vývinových štádiách.
Ak je matka nestabilnou osobou, vzťahová väzba je ambivalentná. Dieťa má silný prediktor, aby malo rizikové vzťahy, nedôverovalo ľuďom. Následne človek svoje správanie otočil ešte aj špeciálne proti ženám, z ktorých tá najdôležitejšia – mama – zlyhala. Ak má dieťa zdravý vývin, je ťažké ho na internete udržateľne radikalizovať, možno tak situačne, nakrátko.
Madro: Mnohí z mizogýnov môžu mať hlboký a pozitívny vzťah so svojou matkou, sestrou alebo dcérou, napriek tomu si zachovávajú nenávistné postoje voči ženám ako celku. Racionalizujú to tým, že ich matka alebo sestra sú výnimky. Niektorí mizogýni vytvárajú mentálnu kategorizáciu žien na dobré a zlé. Dobré ženy sú ich matky, sestry, dcéry, prípadne manželky, ktoré ich podporujú a plnia tradičné roly, a zlé ženy sú všetky ostatné, ktoré podľa nich zneužívajú systém, manipulujú mužmi alebo sa správajú neprimerane. Tento fenomén sa nazýva Madonna-Whore Complex – vnímanie žien buď ako svätíc, alebo ako manipulátoriek, pričom neexistuje stredná cesta.
A, áno, v mnohých prípadoch sociálne siete môžu formovať, prekrúcať a dokonca nahrádzať reálne skúsenosti, najmä ak človek trávi veľa času v online prostredí a má obmedzené priame interakcie s rôznymi skupinami ľudí v reálnom svete. Moderná komunikácia prebieha digitálne viac než kedykoľvek predtým, čo znamená, že pre niektorých ľudí sa realita stáva tým, čo vidia na obrazovke, nie tým, čo prežívajú vo svojom každodennom živote. Mnohí používatelia nekontrolujú fakty a veria virálnemu obsahu viac než vlastným skúsenostiam. Mladí ľudia, ktorí sa cítia osamelí, často hľadajú komunitu, kde budú prijatí. Mizogýnia a extrémistické ideológie často ponúkajú silný pocit spolupatričnosti.
Pracovisko je priestorom, kde môže dochádzať ku konfrontácii medzi mužmi a ženami. Ženy však majú nástroje, ako sa voči slovným poznámkam či nespravodlivosti brániť. Zdroj: iStock.com/fizkes
Môže nenávisť vzniknúť z odmietnutia?
Môže muž znenávidieť ženy, keď ho v mladosti odmietne nejaké dievča, do ktorého sa zamiloval?
Križo: To nepovažujem za hlavnú príčinu, veď človek sa musí naučiť aj zlyhávať, byť odmietnutý. Jediná žena, ktorá by chlapca nemala odmietnuť, je jeho matka.
Bol jeden prípad s problémovým chlapcom, ktorý znásilňoval a robil veľmi zlé veci. Pátrali sme po tom, čo mohlo byť spúšťačom, a nevedeli sme na nič prísť. Až náhodou sme zistili, že v čase, keď bol bábätko, sa jeho mama, ktorá asi tiež mala svoje problémy, chodievala aj na päť-šesť hodín prechádzať a jeho nechávala doma samého. On bol dlhé hodiny hladný, pokakaný, plakal a nikto mu nedal pocit bezpečia. To spôsobilo takú stratu bezpečia, že to úplne rozbilo jeho vzťah k ženám.
Môže to byť celý rad bipolárneho správania blízkych osôb voči nemu. Napríklad pri narcistickej poruche osobnosti matky alebo hraničnej poruche, kde dieťa často zažíva protipóly, môže mať veľké problémy vo vzťahoch, a tak zažívať oveľa bolestivejšie rozchody a odmietnutia (od kohokoľvek) a potom znenávidieť ženy.
Madro: Odmietnutie môže byť psychicky bolestivé, ale väčšina ľudí sa s ním vyrovná a ide ďalej. Lenže niektorí muži nedokážu odmietnutie spracovať zdravým spôsobom a namiesto toho hľadajú vinníka nie v sebe, ale v ženách ako celku. Niektorí muži si odmietnutie vysvetľujú ako útok na ich sebahodnotu a vnímajú odmietnutie ako dôkaz svojej menejcennosti alebo ako nespravodlivosť. Na internete existujú rôzne mizogýnne skupiny, ako napríklad incel hnutie, kde sa združujú muži, ktorí sa cítia odmietnutí a obviňujú ženy za svoju osamelosť. V týchto komunitách sa šíri predstava, že ženy uprednostňujú len atraktívnych alebo bohatých mužov, čím sa posilňuje ich frustrácia a nenávisť voči ženám.
Ak sa muž cíti odmietnutý viackrát za sebou, môže si vytvoriť skreslené presvedčenie, že všetky ženy sú rovnaké. Toto môže viesť k hlbokej nedôvere, k nepriateľstvu a nenávisti voči ženám vo všeobecnosti. V niektorých prostrediach (napríklad medzi vrstovníkmi alebo v online komunitách) môže byť odmietnutie vnímané ako poníženie, strata statusu alebo neúspech ako muža. Niektorí muži sa preto snažia dokázať svoju hodnotu tým, že sa stávajú agresívnymi, dominantnými alebo ponižujú ženy. Udiali sa incel útoky, kde jednotlivci, ktorí sa cítili odmietnutí ženami, podnikli násilné činy ako formu pomsty. Príkladom je Elliot Rodger, ktorý v roku 2014 v USA spáchal masaker, pretože sa cítil odmietnutý a obviňoval ženy z toho, že ho nikdy nechceli. Väčšina mužov po odmietnutí neskĺzne do extrémnej mizogýnie, ale ak sa k nej niekto začne prikláňať, je dôležité, aby mal prístup k podpore a zdravým vzorom mužskosti.
Potrebu moci môžu naplniť aj dobré skutky
Môžu muži nasýtiť potrebu moci inak než nenávisťou a násilím?
Madro: Potreba moci je prirodzená súčasť ľudskej psychológie. Moc sama osebe nie je negatívna. Môže byť konštruktívna aj deštruktívna v závislosti od toho, ako sa s ňou narába. Ak sa potreba dominancie a kontroly nerealizuje správnym spôsobom, môže viesť k násiliu, manipulácii či zneužívaniu moci. Získanie moci nad sebou samým je najsilnejší typ moci, pretože nezávisí od ovládania iných, ale od osobného rozvoja. Muži môžu smerovať svoju potrebu moci do sebadisciplíny, mentálnej odolnosti, ovládania emócií a rozvoja osobnosti. Mnoho mužov cíti potrebu byť lídrom, čo môže byť pozitívne, ak sa vedúci postaví do úlohy spravodlivého a rešpektujúceho ochrancu.
Skutoční lídri nevyužívajú moc na ovládanie iných, ale na budovanie silného a podporného prostredia. Ľudia s potrebou moci môžu smerovať svoju energiu do budovania niečoho väčšieho, než sú oni sami, napríklad budovanie kariéry a vplyvu, tvorby niečoho hodnotného. Moc nemusí byť len fyzická alebo ekonomická. Moc vedomostí je jednou z najsilnejších foriem vplyvu. Mnoho historických lídrov malo moc preto, lebo vedeli viac ako ostatní a dokázali ich viesť poznaním. Muži, ktorí smerujú svoju potrebu moci do vzdelávania, výskumu alebo vývoja nových myšlienok, majú silný a dlhodobý vplyv na spoločnosť.
Fyzická sila a súťaživosť sú prirodzené potreby mnohých mužov. Namiesto násilia môžu svoju energiu nasmerovať do športu alebo iných fyzických výziev. Mnohí muži sa cítia bezmocní, keď nemajú finančnú istotu – pracovať na svojej finančnej gramotnosti im dáva pocit kontroly. Mnoho ľudí si myslí, že moc znamená vládnuť nad niekým, ale skutočná moc spočíva v schopnosti meniť životy iných k lepšiemu. Pomáhať druhým, byť súčasťou komunity alebo inšpirovať pozitívnu zmenu môže byť veľmi naplňujúce a dáva pocit vplyvu.
Mnohí muži sa cítia mocní, keď majú kontrolu nad svojimi vzťahmi a emóciami. Zdravý muž sa učí, ako byť emocionálne stabilný, zvládať konflikty a vytvárať rešpektujúce vzťahy. Moc v partnerskom vzťahu nespočíva v dominancii, ale v schopnosti budovať pevnú a vyrovnanú dynamiku.
Východisko z mizogýnie
Myslíte si, že by pomohol skrátený úväzok, aby mali rodičia viac času venovať sa svojim deťom?
Križo: Je dôležité, aby mali rodičia možnosť byť dieťaťu viac k dispozícii počas kritických období, nemusia s ním vysedávať doma celé dni.
Ekonomická strata, ktorá by vznikla pri dočasnom skrátenom úväzku rodiča, je omnoho nižšia ako následné terapie a následky pri zanedbaní kritických období u detí.
Mali by to pochopiť aj zamestnávatelia a poskytnúť istú solidaritu v tomto smere, pretože to, ako deti vyrastú, je veľmi dôležité pre všetkých – aj pre bezdetných kolegov. Keď chceme lepší svet a cítiť sa na ulici bezpečne, musíme deťom dopriať rodiča, keď ho potrebujú.
Pomohla by, či už pre celkové zlepšenie duševného zdravia obyvateľov, alebo pre monitoring potenciálne problémových jedincov, preventívna psychologická prehliadka napríklad raz ročne pre každého obyvateľa?
Križo: Plošný skríning dnes už funguje – v školách sa nachádzajú školské podporné tímy vrátane školského psychológa. To zabezpečuje včasný skríning. Školskí psychológovia a ďalší odborníci dokážu ako akýsi obvodní lekári včas zachytiť problém. No potrebujú sa to naučiť identifikovať a najmä pracovať s tým, keď indikujú riziká.
Ako sa ženy môžu brániť?
Madro: Ženy sa môžu efektívne brániť viacerými spôsobmi, ktoré zahŕňajú osobnú asertivitu, podporu komunity, právnu ochranu a systémové zmeny. Dôležitým krokom je nastavenie jasných hraníc a asertivita. Ak žena čelí sexistickým komentárom alebo znevažovaniu, je dôležité na ne sebavedomo reagovať a dať najavo, že také správanie nie je akceptovateľné. Pri komunikácii pomáha pevný hlas, očný kontakt a priama odpoveď. Rovnako dôležité je vedieť povedať „nie“ v situáciách, ktoré sú nespravodlivé alebo ponižujúce. Veľkým prínosom môže byť spolupráca s inými ženami a so spojencami medzi mužmi.
Budovanie siete podpory pomáha riešiť problémy efektívnejšie a znižuje pocit izolácie. Ak sa v práci alebo v spoločnosti vyskytne diskriminácia, podpora kolegýň a spojencov môže pomôcť danú situáciu lepšie zvládnuť a presadiť pozitívne zmeny. V prípadoch, kde hrozí fyzické nebezpečenstvo, môže byť užitočná sebaobrana – fyzická aj psychologická. Kurzy sebaobrany môžu ženám dodať väčší pocit bezpečia a naučiť ich efektívne reagovať v nebezpečných situáciách. Rovnako dôležité je vedieť rozpoznať manipulatívne techniky, ako je gaslighting či victim blaming, a nedať sa zmanipulovať alebo obviňovať za správanie iných. V pracovnom prostredí a na verejnosti je dôležité poznať svoje práva a vedieť, kde hľadať pomoc. Ak žena zažíva sexuálne obťažovanie alebo diskrimináciu, mala by si situáciu dokumentovať – zapisovať incidenty, uchovávať dôkazy a v prípade potreby podať oficiálnu sťažnosť alebo podniknúť právne kroky.
Prevencia mizogýnie zahŕňa aj šírenie povedomia a vzdelávanie. Hovoriť o týchto problémoch otvorene, diskutovať o nich v spoločnosti a podporovať feministické iniciatívy môžu prispieť k dlhodobým systémovým zmenám. Sociálne siete a médiá môžu byť účinným nástrojom na šírenie osvety a odhaľovanie škodlivých stereotypov. Zároveň je potrebné pracovať na zákonoch a systémových opatreniach, ktoré chránia ženy pred násilím a diskrimináciou. Podpora legislatívnych zmien, sprísnenie trestov za obťažovanie a domáce násilie či tlak na férové pracovné podmienky môžu zásadne zlepšiť situáciu. Ak žena čelí závažným hrozbám alebo násiliu, podanie trestného oznámenia a vyhľadanie právnej pomoci môže byť nevyhnutným krokom. Napokon, v boji proti mizogýnii je nevyhnutné chrániť vlastné psychické zdravie. Nenávisť a agresia môžu byť psychicky vyčerpávajúce, preto je dôležité udržiavať si zdravé sebavedomie a vyhľadávať odbornú pomoc, ak situácia ovplyvňuje duševné zdravie.
(LDS)
