Pandémia odhalila našu krehkosť. Ale aj silu. Nie sme až natoľko sebecká spoločnosť, ako sme si mysleli. Odborníčky zo štyroch liniek dôvery približujú, s akými problémami im teraz ľudia telefonujú.
Ilustračné foto. Zdroj: Pixabay.com
Pandémia odhalila našu krehkosť. Ale aj silu. Nie sme až natoľko sebecká spoločnosť, ako sme si mysleli. Odborníčky zo štyroch liniek dôvery približujú, s akými problémami im teraz ľudia telefonujú.
V článku sa dozviete:
- Ako identifikovať úzkosť či depresiu. Čo tieto stavy sprevádza a ako ich možno riešiť.
- Ako malým deťom vysvetliť smrteľnosť.
- Ako pomôcť ženám izolovaným s násilným partnerom v jednej domácnosti.
- Na čo nezabúdať pri príprave programu pre deti.
- Čo pozitívne môžeme v tejto situácii vidieť.
Linka dôvery Nezábudka
Telefón: 0800 800 566
Bezplatná na celom území SR
Anonymná, nonstop
Mgr. Alexandra Dzureková je projektovou manažérkou Linky dôvery Nezabúdka, ktorú zriaďuje Liga za duševné zdravie SR. Donedávna sa na tejto linke striedalo osemnásť poradcov, profesionálov z oblasti psychiatrie, psychológie a sociálnej práce. V službe bol vždy jeden z nich a v priebehu 24 hodín sa uskutočnilo 20 – 25 hovorov. Od apríla na nej pracuje viacero poradcov súčasne, pretože v poslednom mesiaci sa snažilo na túto linku dovolať o tretinu až o polovicu ľudí viac.
Ako rozoznať úzkosť či depresiu
Na linku sa často obracajú ľudia s úzkosťou či v depresívnej nálade, tak tomu bolo aj doposiaľ. V týchto dňoch sa ale takmer v každom hovore dotýkajú aj témy pandémie. Jednu skupinu klientov tvoria ľudia, ktorí mali už v minulosti psychické problémy. Druhú tí, ktorí ich zažívajú prvýkrát.
„Všetci sme totiž v novej situácii a musíme sa na ňu adaptovať. Zároveň ale nevieme, do kedy bude trvať a ako bude ďalej prebiehať. Táto neistota dolieha na každého v inej intenzite, rozdielna je aj naša psychická odolnosť. Ubezpečujeme preto volajúcich, že všetky ich pocity sú úplne v poriadku. Dôležité však je, aby ich neovládli do takej miery, že im znemožnia bežné fungovanie,“ hovorí Alexandra Dzureková.
„Úzkosť, strach či depresia sa zvyknú prejavovať aj somaticky. Znamená to, že človek môže pociťovať vnútorné chvenie, nechutenstvo či nespavosť, stiahnutý žalúdok, nevoľnosť, zrýchlený tep, pocit tlaku na hrudníku, bolesti hlavy. Nie každý vie, že tieto prejavy môžu prameniť práve z rozladenej psychiky, ktorej teraz, prirodzene, dáva zabrať strach z ochorenia, strach zo straty príjmu, znemožnenie bežných aktivít či kontaktov,“ vysvetľuje a dodáva, že v rozhovore s odborníkom na linke sa zväčša podarí príčinu týchto problémov nielen odhaliť, ale volajúceho aj upokojiť.
„Na úzkosť veľmi pomáha, ak sa o nej môžete porozprávať s niekým, kto vie vaše pocity racionalizovať, ale nebagatelizuje ich. Kto vás chápe, podporí a snaží sa vás pomaly z negatívnych obáv a myšlienok vyviesť. Ako prvú pomoc odporúčame overený súbor opatrení, ktoré dokážu napomôcť k upokojeniu. Tiež radíme človeku aktivovať jeho vlastné zdroje na zvládanie krízových situácií, napríklad jednoduché dychové cvičenia a pohybové aktivity.“ No ak sa volajúci v takomto duševnom rozpoložení nachádza dlhšie a jeho symptómy sa prehlbujú, odborníci na linke mu odporučia vyhľadať ambulantnú alebo urgentnú pomoc v jeho blízkosti, prípadne mu sami vyhľadajú kontakt zo širokej databázy.
Potrebujeme byť spolu, ale aj sami
Ťažkosti prináša aj izolácia, v ktorej sa mnohí z nás ocitli a fakt, že s ňou nevieme narábať. „Rovnako ako pred pandémiou aj teraz tvoria veľkú časť hovorov na linke vzťahové a rodinné problémy. Nová situácia si vyžaduje iné rozdelenie úloh v domácnosti, ale ak pri tom nespolupracuje každý rovnako ochotne, môžu vznikať konflikty.“ Zrazu je domov súčasne aj pracoviskom a školou, čo vyžaduje perfektnú organizáciu. „Okrem kooperácie a spoločného „zdieľania“ v rodine však netreba zabúdať ani na to, že každý potrebuje aj priestor sám pre seba,“ pripomína Alexandra Dzureková.
Na Linku dôvery Nezábudka volajú aj starší ľudia, ktorí žijú dlho sami, viac však dávajú najavo strach o svojich blízkych ako o seba samých. „Vyplýva to z toho, že sú doma izolovaní. Ohrozených vnímajú tých, ktorí chodia do práce, nosia im nákupy, prípadne žijú v zahraničí. Obmedzený kontakt im neumožňuje pomáhať napríklad s vnúčatami, ako tomu bolo predtým. Často vnímajú vyčerpanosť a napätie v rodinách svojich detí.“
Ani oni však nie sú pripravení na tento druh samoty. „Ak bežne zvládajú samotu celkom dobre, je to aj vďaka tomu, že majú rodinu a priateľov, s ktorými sa stretávajú, kontakty so susedmi či v klube dôchodcov. Teraz ich však môžu udržiavať len na diaľku a mnohí nie sú natoľko technicky zdatní, aby sa vedeli kontaktovať napríklad prostredníctvom videohovorov a sociálnych sietí. So svetom ich tým pádom spája len telefón.“
Niektorí si samotu kompenzujú po celý deň zapnutým rádiom či televízorom. Odborníčka však upozorňuje, že teraz, keď negatívne správy prichádzajú zo všetkých kútov sveta, to nemusí byť najlepší nápad. Zameriavanie sa na správy o šírení pandémie nikomu na psychickom zdraví nepridá. Správy odporúča pozrieť raz za deň a z overeného informačného zdroja. Táto rada platí rovnako pre starších ľudí, ako aj pre mladších.
„Volajúcich seniorov ubezpečujeme, že izolácia, rešpektovanie nariadení a vzdanie sa niektorých bežných činností je v tomto období to najsprávnejšie, čo môžu urobiť. Pochválime ich, ak to dodržiavajú, pretože tým aj oni prispievajú k dobrému zvládaniu pandémie. A pomáhame im hľadať v ich prostredí nové náhradné aktivity na vyplnenie času. Dôležité pre nás všetkých je uvedomiť si, že to, čo prežívame, je len etapa, ktorá skôr či neskôr prejde. Ak ju dobre zvládneme, budeme sa môcť vrátiť k našim predošlým aktivitám.“
Národná linka pre ženy zažívajúce násilie
Telefón: 0800 212 212
Poradenstvo cez e-mail: linkaprezeny@ivpr.gov.sk
Bezplatná na celom území SR
Anonymná, nonstop
Na tejto linke pracuje v súčasnosti 6 poradkýň, z toho jedna v pozícii vedúcej. Poradkyne sú psychologičky a vedúca poradkyňa je sociálna pracovníčka. Za rok 2019 evidujú 2066 prijatých hovorov, v priemere možno hovoriť o 10 – 15 hovoroch denne. V súčasnosti je tento počet približne rovnaký.
Ako im pomôcť?
Správy zo zahraničia ukazujú, že izolácia súvisiaca s pandémiou zhoršuje situáciu týraných žien. Napríklad CNN informuje o tom, že v newyorskom obvode Nassau stúpol počet volaní týraných žien na linku dôvery o 10 percent a v meste Cincinnati v Ohiu až o 30 percent. Na Národnú linku dôvery USA napríklad telefonovala žena, na ktorú násilný partner vytiahol zbraň, keď chcela odísť do práce, a tým ju prinútil ostať doma. Inej žene sa partner vyhrážal, že ju úmyselne nakazí koronavírusom a neuhradí jej liečbu.
Aj poradkyne z našej Národnej linky pre ženy zažívajúce násilie sa stretli s tým, že násilník používal tému koronavírusu ako taktiku na sociálnu izoláciu ženy. Zdôrazňoval, že kontaktom so širšou rodinou ohrozí zraniteľných príbuzných. V súčasnosti však tieto ženy telefonujú menej, a to práve preto, že sú uzavreté s násilníkmi v jednej domácnosti. Sú pod ich neustálou kontrolou a nemajú šancu z bezpečia zatelefonovať na akúkoľvek linku dôvery.
Zvýšil sa však počet hovorov od ich susedov a rodinných príslušníkov. Susedia hovoria, že počujú prejavy násilia, rôzne výkriky žien alebo detí. Telefonujú aj dospelé deti z rodín, ktoré vedia, že ich otec sa správa násilne a namiesto pitia v krčme holduje alkoholu doma. Hoci už nebývajú v jednej domácnosti s rodičmi, teraz sa viac obávajú o svoje mamy.
„Snažíme sa ich povzbudiť v snahe pomôcť, apelujeme na to, aby ostali pre tieto ženy podporou. A, samozrejme, ponúkame aj možnosť privolať políciu. No je dôležité poznamenať, že ženy, ktorých sa násilie týka, by mali chcieť danú pomoc prijať. Ak sme si jednoznačne istí, že v domácnosti dochádza k násiliu a napríklad aj dieťa žiada otca, aby už mamičku nebil, treba volať políciu,“ hovorí Mária Viteková, vedúca poradkýň na Národnej linke pre ženy zažívajúce násilie a dodáva, že v posledných dňoch sa im už postupne zvyšuje aj počet hovorov od žien zažívajúcich násilie.
Mgr. Barbora Burajová, vedúca Koordinačno-metodického centra pre prevenciu násilia na ženách radí, ako môže v súčasnej situácii takúto ženu podporiť blízke okolie: „Nájdite si čas a zavolajte jej. Ak máte obavy o jej bezpečie, diskrétne sa spýtajte, či môže bezpečne hovoriť a ak nie je v prítomnosti násilníka, dajte jej možnosť vyrozprávať sa. To môže byť veľmi posilňujúce.“
Na hľadanie pomoci jej môžete poskytnutnúť aj vlastný telefón alebo počítač. Veľa násilníkov totiž ženám kontroluje ich telefóny a históriu prehliadačov v počítači. Ak dodržiavate bezpečnostné opatrenia proti prenosu vírusu, najmä nosenie rúška a dodržanie odstupu, môžete ženu zavolať napríklad na spoločný nákup potravín. Umožníte jej tak možnosť nebyť pod kontrolou násilníka.
Každá kríza prehlbuje nerovnosti
Ženám, ktoré žijú s násilníkom, teraz situáciu komplikujú viaceré skutočnosti. „Ako každá kríza aj táto prehlbuje existujúce nerovnosti. Tým, že ženy primárne poskytujú rodičovskú starostlivosť, zvyšuje sa ich ekonomická závislosť na násilníkovi. Starostlivosť o deti a domácnosť ich teraz zaťažuje viac než za bežných okolností, takže sa môžu cítiť vyčerpanejšie a odsúvať potrebu postarať sa o vlastné bezpečie. Karanténne opatrenia tiež vylučujú možnosť podpory zo strany širšej rodiny a známych. Zvýšené ohrozenie ich môže motivovať k tomu, že uvažujú o potrebe situáciu riešiť, ale súčasne sa im znižujú možnosti, ako problému čeliť. Možno aj preto sme zaznamenali správy o tom, že v Číne sa po opadnutí krízy zvýšil počet žiadostí o rozvod.“
Pripravte si bezpečnostný balíček
Ženy zažívajúce násilie si zvyknú vytvárať takzvané bezpečnostné plány, v ktorých majú premyslené, čo budú robiť v prípade ohrozenia života a koho budú kontaktovať. Odborníčky im radia, aby si ich doplnili o praktické opatrenia v súvislosti s ohrozením koronavírusom. „Pokiaľ má žena na bezpečnom mieste odložený núdzový balíček pre prípad úteku z domu, je vhodné, aby doň doplnila rúška, prípadne rukavice pre seba aj pre deti,“ upozorňuje Burajová a približuje, čo všetko by v takýchto balíčkoch nemalo chýbať.
„Obyčajne v nich ženy majú základné oblečenie a kópie dokladov, najmä občianskeho preukazu, preukazov zdravotného poistenia, prípadne iných dokladov. Treba myslieť na vlastné doklady aj doklady detí. Dobré je uložiť si doň aj zoznam s kontaktmi pomoci, ak by si žena nemohla vziať so sebou pri úteku telefón. Vhodné je tiež odložiť si tam aspoň malé množstvo finančných prostriedkov.“ Bezpečnostný balíček by mal byť uschovaný na bezpečnom mieste, napríklad u známych, ktorým žena dôveruje.
Linka detskej istoty
116 111 – Linka pre deti a mládež, bezplatná na celom území SR, anonymná, nonstop
116 000 – Linka pre nezvestné a sexuálne zneužívané deti, bezplatná na celom území SR, anonymná, nonstop
Linka detskej istoty prevádzkuje tiež:
Sociálno-právnu poradňu LDI – každý štvrtok a každú sobotu od 13:30 do 19:30
Rodičovskú poradňu LDI – každú stredu od 13:30 do 19:30
Online poradňu: www.ldi.sk a www.pomoc.sk
Extrémne vyťažená je aj Linka detskej istoty, pod ktorú spadajú všetky tieto kontakty a denne sa na ňu obracia v priemere 270 klientov. Len na Linke pre deti a mládež pracuje skúsený tím 50 odborníkov z oblasti psychológie, sociálnej práce a špeciálnej – liečebnej pedagogiky.
„Deti a mladí ľudia sú zraniteľnejší ako my dospelí a v ohrozujúcich záťažových situáciách sa ich krehkosť výrazne zvyšuje. Telefonujú nám stále aj s témami, ktoré riešia celoročne. Po odkonzultovaní svojho problému sa ale postupne prepoja alebo sa úplne preklopia na tému koronavírusu, ktorá sa teraz objavuje až v 90 percentách hovorov,“ približuje Mgr. Táňa Ivanič Rybanská, koordinátorka Dištančného poradenstva Linky detskej istoty.
Pandémia problémy ešte zvýrazňuje
Mladšie deti sa podľa nej pýtajú, prečo musia byť doma, čo je pandémia, ako vírus pôsobí, či ho môžu dostať aj ony a kedy sa to všetko už skončí. „Hovoria o tom, z čoho majú strach. Vravia, že nemôžu ísť k starým rodičom a behať voľne vonku s kamarátmi bez rúška. Veľa rozprávajú aj o škole, ako sa teraz učia, ako im chýba školské prostredie, ako im chýbajú spolužiaci, ale aj učitelia a ich športové či umelecké krúžky.“
Náročnejšie hovory sú hlavne so staršími deťmi a mladými ľuďmi, ktorí prezentujú svoje obavy z budúcnosti, ale aj o perspektíve pre ich pokračujúce vzdelávanie. „Rozprávame sa s nimi aj o zvládaní vyučovania cez internet. Vysvetľujeme im, prečo je pre ich budúcnosť dôležité rešpektovať povinnosti a pokyny pedagógov. Hovoria ale aj o tom, že nemôžu byť so svojimi láskami, kamarátmi, nemôžu cestovať. Rozprávajú, ako im chýbajú starí rodičia, aký majú strach o ich život. Boja sa o svojich rodičov, ktorí chodia do práce. Obavy majú aj o príbuzných, ktorí sa vracajú z cudziny. Citlivo vnímajú rodinné vzťahy, ale aj napätie, nepohodu a strach z ohrozenia, ako je napríklad domáce násilie,“ vymenúva Táňa Ivanič Rybanská.
Odborníci sa s deťmi a mladými rozprávajú s ohľadom na ich vek. Rozoberajú s nimi prevenciu a to, aké je dôležité, aby dodržiavali všetky opatrenia. „Motivujeme ich k tomu, aby súčasnú izoláciu využili na dokončenie vecí, ktoré počas školy nestíhali, aby si napĺňali túžby, ktoré môžu zrealizovať. Napríklad môžu robiť rôzne cvičenia, zlepšiť sa v cudzom jazyku. Radíme im, aby boli nápomocní rodičom, aby každý deň zavolali a porozprávali sa so starými rodičmi, aby komunikovali s priateľmi, relaxovali pri obľúbenej hudbe, dobrej knihe či kvalitnom filme.“ Hovory trvajú dlhšie a vyžadujú si veľmi pozorný a empatický prístup. Zaujímavé je to, že si psychologičky u klientov všimli väčšiu otvorenosť, viac empatie, spolupatričnosti aj zodpovednosti.
V telefonátoch na Linku pre deti a mládež 116 111 však ďalej dominujú aj náročné témy, ako je šikanovanie, rozvod rodičov a s tým spojené straty, rôzne závislosti, strata zamestnania rodiča, nedostatok financií a ich dopad na dieťa, smrť rodiča, starého rodiča a pod. „Ďalšiu skupinu tvoria problémy, ktoré vznikajú vo virtuálnom prostredí, napríklad kyberšikanovanie, zneužívanie osobných údajov a nebezpečné známosti.“
Pomôžte im s programom dňa
PhDr. Katarína Trlicová, psychologička z Linky detskej istoty pripomína, že pre deti, ale aj pre mladých dospelých znamená najviac to, keď v rodičoch cítia pevné zázemie, istotu a bezpečie. „Je dôležité, aby sme sa im aktívnejšie venovali, počúvali ich a citlivo vnímali ich prežívanie. Teraz je možno vhodný čas na to, aby sme im porozprávali o širšej rodine, jej histórii a významných udalostiach. Možno nastal súčasne čas na posilňovanie rodinných vzťahov,“ navrhuje a zdôrazňuje, že rodičia by mali deťom pomôcť s programom dňa, pre psychickú stabilitu majú pravidlá totiž svoj význam.
„Pri jeho vytváraní je dôležité rešpektovanie veku a možností dieťaťa. Je potrebné vyskladať ho tak, aby bol vyvážený. Znamená to, že má obsahovať fyzické aktivity, čas na vzdelávanie, zábavu, rodinné povinnosti, spoločné aktivity, čas strávený pri počítači, na mobile a voľný čas. Významným prínosom pre deti a mladých ľudí sú situácie a aktivity, ktoré majú pozitívny náboj, uvoľňujú emócie radosti a zabezpečujú príjemné prežívanie, optimizmus a určitú dávku psychohygieny. Nezabúdajte ponechať dieťaťu aj čas, kedy môže byť samo sebou, robiť to, čo ho baví, taký voľný neštruktúrovaný priestor, ktorý si dieťa vyplní samo.
Mgr. Táňa Ivanič Rybanská dodáva, že poradkyne z Linky detskej istoty pripravili niekoľko tipov na trávenie voľného času a sprístupnili ich online pod názvom 100 nápadov na využitie voľného času! alebo Ako sa doma len tak nenudiť! Na linke totiž dostávali často otázku od detí a mladých ľudí, čím majú svoj voľný čas naplniť.
Linky podpory Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie
– 0800 864 833 – bezplatná zelená VÚDPaP linka pre rodičov, ktorí akútne potrebujú podporu psychológa (pracovné dni od 9:00 do 18:00)
– 02 44 88 16 49 – linka pre rodičov detí, ktoré sú klientmi VÚDPaP (pracovné dni od 9:30 do 14:30)
– 0910 186 627 – linka pre odbornú verejnosť – riaditeľov a zamestnancov CPPPaP a CŠPP (pracovné dni od 9:00 do 17:00)
– koronavirus@vudpap.sk (nonstop) – emailová podpora pre rodičov, deti a pedagogických zamestnancov, ktorí majú otázky ohľadom zvládania psychickej záťaže a zaujíma ich ako pracovať s deťmi v domácom prostredí
Okrem pevnej linky pre rodičov fungujú ostatné linky VÚDPaP len od 20. marca. Verejnosť ich ešte dobre nepozná, preto na všetky dokopy volá zhruba 8 – 10 klientov denne. „Najčastejšie však zvoní už spomínaná pevná linka, prostredníctvom ktorej si pýtajú rady najmä rodičia detí so špeciálnymi potrebami, a to hlavne v súvislosti s domácim vzdelávaním,“ približuje PhDr. Alena Kopányiová, PhD., psychologička a zástupkyňa riaditeľky Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie (VÚDPaP).
Deti vnímajú naše obavy
Klientmi VÚDPaP sú najmä deti so špeciálnymi výchovnými problémami od nadaných detí, cez deti s nejakým zdravotným postihnutím, nepočujúce aj slabozraké, až po najväčšiu skupinu, čiže deti s poruchami učenia ako dyslexia, dysgrafia a ostatné dysfunkcie. „Ich rodičia sa zrazu ocitli v úlohe sprostredkovateľa učiva namiesto učiteľa, čo si pri deťoch so špeciálnymi potrebami často vyžaduje tvorivosť. Snažíme sa im poradiť alebo poslať pracovné listy a tipy, ktoré im môžu pomôcť. Veľa rád nájdu aj priamo na stránke nášho ústavu.“
Pribudli otázky o smrti
Ďalšia skupina otázok súvisí s koronavírusom. „Deti počujú, ako si dospelí hovoria o číslach nakazených, o tom, že je tu potenciálne smrteľná choroba, a tak sa pýtajú, či sa aj ony môžu nakaziť a či aj ony môžu zomrieť. Tieto otázky sú teraz dosť frekventované, lebo mnohé deti si prvýkrát uvedomujú svoju smrteľnosť, s čím, prirodzene, súvisí aj úzkosť a strach.“
Alena Kopányiová vysvetľuje, že sa snažia podporiť rodičov, aby sa nebáli o týchto veciach s deťmi rozprávať otvorene, ale citlivo a primerane ich veku, lebo tým zmiernia ich obavy a úzkosti spojené so smrťou. „Deti predškolského veku ešte nevnímajú smrť ako niečo konečné. Predstavujú si ju skôr ako spánok, z ktorého sa dá zobudiť. No myslia si, že ony zomrieť nemôžu, že smrť sa môže prihodiť len iným ľuďom. Školáci už vedia, že smrť je konečná a spájajú ju s chorobou alebo starobou. V prvom rade by sme preto mali vedieť, ako dieťa narába so strachom. Potom by sme mu mali problematiku smrti vysvetliť čo najjednoduchšie, primerane jeho veku a poznaniu sveta, no zároveň priamo a pravdivo.“
Ako byť učiteľom a psychológom online
S existenčnými úzkosťami sa odborníkom na linkách VÚDPaP zdôverujú aj rodičia, aj zamestnanci škôl či centier pedagogicko–psychologického poradenstva. „Vzhľadom na to, že sme v situácii, s akou sme sa doposiaľ nestretli, je to úplne prirodzené,“ hovorí psychologička. Pedagógovia a psychológovia sa na nás skôr obracajú s organizačno–metodickými otázkami, ktoré sa týkajú napríklad toho, ako majú pracovať v súlade s karanténnymi opatreniami a zároveň so štandardmi poskytovania poradenstva. Riaditelia týchto centier sami porozumeli situácii a zverejnili telefónne čísla alebo emaily pre klientov. Niektorí poskytujú poradenstvo online. To všetko je v poriadku.“
A rovnako ako rodičia aj učitelia nájdu na stránke VÚDPaP usmernenia, rady a pomôcky, ktoré im môžu byť prínosom pri online vzdelávaní. Nájdu tu napríklad informácie o zásadách online komunikácie, kde si môžu prečítať, že ak sa učiteľ prihovorí žiakom krátkym listom alebo krátkou audio nahrávkou, prejaví o žiakov záujem a povzbudí ich, pomáha to žiakom lepšie pochopiť situáciu a potrebu pokračovať v učení aj bez dochádzky do školy.
A hoci Alena Kopányiová sa na linkách konfrontuje najmä s ľudskými problémami, rozhodne nevidí situáciu čierne. „Každý deň nám prináša niečo pekné. Aj teraz si môžeme všímať dobré veci, to, čo sa nám darí, ako šijeme rúška, navzájom si vypomáhame, ako každý piatok tlieskame zdravotníkom alebo ako rastú zbierky na pomoc ľuďom v núdzi. To všetko poukazuje na to, že sa aj s ťažkou situáciou dokážeme ako spoločnosť vysporiadať. Deťom tým zároveň ukazujeme dobrý model ľudského správania.“
Ďalšie linky dôvery:
Senior linka: 0800 172 500 – nonstop bezplatná telefonická linka s celoslovenskou pôsobnosťou pre starších ľudí.
Linka nádeje: 055/ 644 1155, nonstop – je určená pre krízové situácie a rodinné problémy, ktoré vyžadujú väčší priestor. Pôsobí pod I. psychiatrickou klinikou FN L. Pasteura Košice.
Online poradňa IPčko: pomáha len prostredníctvom chatu a emailu na adrese poradna@ipcko.skod 7:00 do 24:00 denne.
Foto: Pixabay.com, Pexels.com
