Manipulácia býva veľakrát skrytá a partner si ju ani nemusí uvedomovať.
Manipulácia vo vzťahu môže byť veľmi nebezpečná. Zdroj: iStock.com/Irina Shatilova
- ako vplýva na manipuláciu výchova v detstve,
- ako je to so sebavedomím manipulátora,
- prečo partner manipuluje s druhým partnerom,
- ako by sme mali pracovať s partnerom, u ktorého sa ešte len začínajú preukazovať znaky manipulácie,
- čo je podstatou gaslightingu, tichých trestov a citového vydierania,
- ako by sme sa mali snažiť riešiť manipulatívne techniky vo vzťahu,
- čo treba robiť v prípade, ak nás partner po hádke presviedča, že ho už nemilujeme,
- do akého najvyššieho štádia môže zájsť manipulácia vo vzťahu.
Vzťah s manipulátorom je veľmi nebezpečný a môže viesť k nepekným situáciám. Podľa odborníčky sa manipulátor snaží u partnera vyvolať pocit viny, hanby alebo strachu, ak nedosiahol svoje potreby. Prostredníctvom manipulácie sa ich snaží naplniť.
Medzi najčastejšie manipulatívne techniky v partnerskom vzťahu patria tiché tresty, citové vydieranie a gaslighting. „Človek veľakrát používa naše pocity proti nám – ty si príčinou, prečo som teraz nešťastný; keď odídeš, niečo si spravím; nezabudni, čo si mi spôsobil a podobne. Na ľudí, ktorí sú vnútri zranení z minulosti, môžu tieto techniky fungovať, pretože je pre nich dôležitý vzťah, ktorý chcú vybudovať. V minulosti im chýbala láska a sú zraniteľnejší. Naopak, ľudia, ktorí majú určenú sebahodnotu, sú oveľa citlivejší na problémy, rozpoznajú ich omnoho rýchlejšie, a preto ich dokážu rýchlejšie vyriešiť,“ vysvetľuje psychologička Anna Hubčíková.
Psychologička Anna Hubčíková o manipulácii vo vzťahu. Zdroj: Osobný archív Anny Hubčíkovej
Manipuláciu si nemusíme vždy uvedomovať
Čo je manipulácia? Ako by ste ju zjednodušene charakterizovali?
Ide o emocionálny tlak na vyvolanie pocitu viny, hanby alebo strachu, aby dotyčný dosiahol nejaké svoje potreby či zámery. Vnímam ju ako spôsob správania, ktorý vzniká tam, kde nefunguje otvorená komunikácia. Pokiaľ už ako deti máme skúsenosť s tým, že keď niečo chceme a priamo o to požiadame, no nedosiahneme to priamou komunikáciou a ešte nás rodičia zosmiešnia, lebo sme podľa nich deti a danú vec nepotrebujeme, naučíme sa, ako klamať v náš prospech.
Je manipulácia vedomá alebo si ju nemusíme vždy uvedomovať?
Manipulácia býva často skrytá, pretože mnohí si nevážime sami seba, a tak nevieme rozlíšiť, čo je pre nás skutočne dôležité a čo naozaj chceme. Len čo stretneme manipulátora, jeho správanie prehliadame, pretože ak by sme poznali svoje hodnoty, tak manipulácii nepodľahneme a dokážeme s manipulátorom komunikovať. Síce cítime, že niečo nesedí, ale nevieme pomenovať, že ide o manipuláciu. Manipulátor si vôbec nemusí uvedomovať svoje správanie, pretože ide o spôsob, akým sa naučil fungovať v živote a vo vzťahoch. Ide o naučený obranný mechanizmus, ako zvládať život a napĺňať svoje potreby.
Za manipuláciu v partnerskom vzťahu je teda zodpovedná aj výchova rodičov?
Áno, už nie je žiadnym tajomstvom, že ako deti máme genetickú výbavu, ktorá nás ovplyvňuje, a zároveň na nás vplýva aj prostredie, v ktorom vyrastáme. Napríklad z bezpečného rodinného prostredia vyjde úplne iný jednotlivec ako z prostredia, kde nerešpektujú potreby detí a vyvíjajú na ne tlak alebo ich dokonca zosmiešňujú. Malým deťom sa vo vývine vytvárajú synaptické prepojenia v mozgu, ktoré ovplyvňujú učenie. Výchova má teda veľmi dôležitý vplyv na naše vzťahy.
Po akom čase sa môže manipulácia prejaviť vo vzťahu v dospelosti, ak dieťa vyrastá v takomto prostredí a neuvedomuje si, že využíva manipulatívne techniky?
Je prítomná už od začiatku, avšak to, či sa prejaví, závisí aj od druhého partnera, s ktorým manipulátor vytvára vzťah. Niektorí partneri si to všimnú skôr a začnú na takéto správanie upozorňovať. Závisí to však od ich citlivosti a od toho, či dokážu vyhodnotiť, čo im robí a čo nerobí dobre. Opäť to závisí od našej sebahodnoty. Ak si neveríme, máme tendenciu dlhšie prehliadať manipulatívne stratégie a techniky. Naopak, človek, ktorý pracuje na svojej sebahodnote, odhalí manipuláciu oveľa rýchlejšie.
Ľudia s nižšou sebahodnotou majú tendenciu dlhšie prehliadať manipulatívne stratégie a techniky. Naopak, človek, ktorý pracuje na svojej sebahodnote, odhalí manipuláciu oveľa rýchlejšie.
Ako je to so sebavedomím manipulátora? Verí si alebo je to práve naopak?
Manipulátori sú vnútri veľmi zraniteľní a vystrašení a zvyčajne si neveria. Túžia po vzťahoch, ale veľmi sa boja zraniteľnosti, pretože v detstve ich za pravdu či úprimnosť trestali, odmietli alebo zranili. Toto nahlodávalo ich vnútro. Naučili sa, že manipulácia je jedinou technikou, vďaka ktorej dostanú to, čo chcú. Majú ohromný strach zo zraniteľnosti, preto sa snažia proti nej bojovať.
Majú strach z toho, že ich partner opustí? Preto manipulujú?
Nemyslím si. Ide skôr o stratégiu, ako fungovať v živote a vo vzťahoch. Chcú tvoriť vzťah iba na základe nejakých podmienok, ktoré si vynucujú, pretože nemajú skúsenosti s úprimnými vzťahmi. Keď sa snažili byť úprimní, boli zosmiešnení či ponížení. Úprimných vzťahov sa preto extrémne boja.
Dokáže manipulátor s takýmto strachom vo vzťahu nejako bojovať?
Áno, vo vzťahu sa to dá. Partner s ním však musí komunikovať zakaždým, keď mu manipulátor ublíži, a musí navrhnúť riešenia. Človek, ktorý využíva manipuláciu ako obranný mechanizmus, by mal postupne začať chápať, že môže svoje potreby naplniť aj inak ako manipuláciou. Ide o náročnú cestu pre oboch partnerov, pretože takýto vzťah, kde chceme manipuláciu vyriešiť spoločne, je veľmi vyčerpávajúci. Preto by mali partneri vyhľadať odborníka.
Dokáže sa človek vôbec niekedy v dospelosti zbaviť takéhoto správania, keď manipuluje už od detstva?
Správanie sa dá eliminovať, naučí sa teda novému, avšak tendencia manipulovať úplne nezmizne, pretože je zapísaná v nervovom systéme. Učí sa nové spôsoby správania, ale ak sa cíti ohrozený, môže mať tendenciu vkĺznuť do manipulácie. Je otázkou, nakoľko dokáže tento človek nadobudnúť sebareflexiu, uvedomí si svoje správanie a rozhodne sa správať inak. Ide o neľahkú prácu, pretože sa musí nielen naučiť novému správaniu, ale ho aj naďalej udržiavať. Po tomto procese môže manipulátor zažívať uvoľnenie či spokojnosť. Zmena nenastane o mesiac, pretože synaptické prepojenia v mozgu sa budujú postupne a nie je ľahké ich zmeniť. Len čo si to vybuduje, toto správanie vydrží dlhšie.
Manipulátori sú vnútri veľmi zraniteľní a vystrašení a zvyčajne si neveria. Zdroj: iStock.com/Dima Berlin
Dá sa s partnerom alebo s partnerkou ešte nejako pracovať, ak ide o manipuláciu v menšej miere či v začiatkoch?
Partner by mal byť citlivý a mal by sa snažiť pochopiť toho druhého. Ak vnímame, že sa necítime s daným človekom komfortne, je dobré pomenovať, čo sa vlastne udialo, a všímať si rozdiely medzi slovami a činmi. V začiatkoch je manipulácia jemná, takže ju nemusíme ani vnímať. Naše telo ju zachytí, ale mozog sa ju naučí racionálne odôvodňovať a ignorovať. Nemali by sme preto podceňovať správanie partnera. Pýtajte sa sami seba, ako sa cítite s partnerom. Rovnako môže mať druhý partner jemný pocit viny a môže sa báť komunikovať o danej situácii. Vhodné je preto problém riešiť už v začiatkoch a porozprávať sa s partnerom, ktorý manipuluje, o svojich pocitoch.
Trestom je nedostatok lásky a pozornosti
Ktoré z techník manipulácie sú vo vzťahoch najčastejšie?
Najčastejšie sú citové vydieranie, tiché tresty a gaslighting. Citové vydieranie spočíva v tom, že partner napríklad povie tomu druhému: „Ak ma miluješ, urobíš to.” Človek mnohokrát používa naše pocity proti nám – ty si príčinou, prečo som teraz nešťastný; keď odídeš, niečo si spravím; nezabudni, čo si mi spôsobil a podobne. Na ľudí, ktorí sú vnútri zranení z minulosti, môžu tieto techniky fungovať, pretože je pre nich dôležitý vzťah, ktorý chcú vybudovať. V minulosti im chýbala láska a sú zraniteľnejší. Naopak, ľudia, ktorí majú určenú sebahodnotu, sú oveľa citlivejší na problémy, rozpoznajú ich skôr, a preto ich dokážu rýchlejšie vyriešiť.
Citové vydieranie spočíva v tom, že partner napríklad povie tomu druhému: „Ak ma miluješ, urobíš to.” Človek mnohokrát používa naše pocity proti nám – ty si príčinou, prečo som teraz nešťastný; keď odídeš, tak si niečo spravím; nezabudni, čo si mi spôsobil.
V čom spočíva tichý trest?
Manipulátor odignoruje otázku, prípadne zrazu z ničoho nič prestane bez vysvetlenia komunikovať s partnerom. Tichom a odtiahnutím sa od partnera sa ho manipulátor snaží potrestať. To spôsobuje pocity viny u druhého partnera. Tichý trest spočíva v tom, že manipulátor netrestá partnera priamo, ale prostredníctvom absencie blízkosti, lásky a pozornosti. Partner sa vzdiali, pretože tým bude partnerka trpieť a naopak. Ide však o spôsob komunikácie zraneného človeka. Chce dať partnerovi pocítiť, ako ho daný problém bolí, a nedokáže komunikovať inak.
Čo by sme mali robiť v takomto prípade?
Dôležité je uvedomiť si, čo sa deje, a nebrať to osobne. Skúste partnerovi navrhnúť konštruktívne spôsoby komunikácie – toto sa medzi nami udialo, záleží mi na našom vzťahu, skúsme sa o tom porozprávať. Vnímam, že teba musel môj spôsob komunikácie zraniť, keď si takto reagoval. Poďme hľadať spôsob, akým to nabudúce vyriešime inak.
Gaslighting, teda snaha ovládať toho druhého vyvolaním pochybností takých veľkých, že daná osoba začne spochybňovať aj samu seba, je veľmi častou manipulatívnou technikou. Dokáže si táto osoba vôbec uvedomiť, že je ňou manipulované?
Závisí to od nášho nastavenia a od našej miery emočnej inteligencie či zrelosti. Čím je miera emočnej inteligencie a zrelosti nižšia, tým sme náchylnejší stať sa obeťou manipulácie. Ak sme emočne zrelí a inteligentní, gaslighting na nás nefunguje. Dokážeme ho rýchlo rozpoznať a prijať opatrenia. Základom je opäť naša sebahodnota. Na všetkých problémoch, ktoré s klientmi riešim, sa vždy podpíše sebahodnota a bezpečie. Kým sa necítime bezpečne, nevybudujeme si sebahodnotu a naopak.
Ako by mal partner s nízkou sebahodnotou reagovať v situácii, keď ho ten druhý spochybňuje?
Pomôcť mu môže najmä informovanosť o tejto téme. Potom si treba všímať fakty, čo sa reálne stalo. Zapisujte si, čo sa udialo, pretože ak sa podobná situácia zopakuje, spochybňovanie partnerom nemusí byť už také silné, vďaka čomu ho môžete prehliadať. Ak si zapíšete situáciu, ktorá sa udiala, už sa nenecháte tak ľahko zatiahnuť do spochybňovania.
Rovnako je užitočné neustále si pripomínať, že všetci máme právo na vnútorné prežívanie a jeho rešpektovanie. Mali by ste vášmu vnútornému prežívaniu dávať adekvátnu dôležitosť. Takisto odporúčam vyhľadať odborníka, čo vám umožní dôverovať vašim pocitom. Ak však nemáte sebavedomie, veľmi ťažko budete dôverovať svojim vlastným pocitom.
Taktiež je dôležité všímať si, kedy sa cítite naozaj dobre, bezpečne a uvoľnene a, a kedy nie. Pozorujte čo najkonkrétnejšie rozdiely. Vtedy učíte myseľ racionálne rozoznávať spochybňovanie a už s ním viete niečo spraviť. Takisto sa o tejto téme vzdelávajte.
Čo treba robiť v prípade, ak nás partner po hádke presviedča, že ho už nemilujeme?
Cítime vtedy stav ohrozenia, čo zapína limbický systém, aktivuje sa reakcia útoč, uteč, zamrzni. Vtedy môžeme reagovať prchko, niekto môže kričať, iný odísť či zostať stáť a nereagovať. V takomto prípade sa zastavte a pozorujte svoje pocity, pozorujte, čo sa vo vás deje. V tom momente chcete konať hneď, ale najlepšie zvládnete danú situáciu tak, že sa zastavíte a nebudete reagovať ihneď, teda impulzívne. Ak už viete, aké pocity prežívate, komunikujte o nich. Rovnako sa snažte túto situáciu predýchať a až potom povedzte partnerovi, že vás jeho slová zraňujú. Navrhnite riešenia, ktoré môžete spraviť pre to, aby ste nezažívali danú situáciu. Vzťah je zodpovednosťou oboch ľudí a to, ako sa cíti manipulátor, nie je zodpovednosťou toho druhého.
Akým spôsobom by sme mali reagovať, ak nás pri nejakom inom probléme či počas hádky manipulátor presviedča, že ho už nemilujeme?
Opäť je dôležité nereagovať prehnane a splašene. Uvedomte si, čo sa deje. Nenechajte sa vtiahnuť do emocionálnej pasce. Skúste partnerovi navrhnúť, že tento problém odložíte na neskôr, keď vychladne. Dôležité je konštruktívne komunikovať. Vráťte sa k podstate problému: toto nie je o tom, či ťa milujem alebo nie. Hovoríme o tom, že… Nikdy sa však nenaučíme komunikovať s rešpektom voči sebe aj voči partnerovi, ak nemáme sebahodnotu a sebavedomie. Kým nás budú obmedzovať zranenia z minulosti, je veľmi náročné konštruktívne komunikovať. Preto v takejto situácii opäť pozorujte svoje pocity, prípadne vyhľadajte odbornú pomoc. Nemáte povinnosť brániť sa alebo dokazovať opak.
Nereagujte prehnane a splašene. Uvedomte si, čo sa deje. Nenechajte sa vtiahnuť do emocionálnej pasce.
Sloboda sa úplne vytráca
Je v poriadku navrhnúť manipulátorovi nejakú vzťahovú poradňu či psychológa, ktorý nám pomôže zachrániť vzťah? Nebude v takomto prípade reagovať negatívne?
Myslím si, že nie je dobré posielať ho k odborníkovi, ale môžete to spomenúť ako jednu z možností, ako zachrániť vzťah. Napríklad mu povedzte: „Nedarí sa nám spolu komunikovať, preto to môžeme skúsiť rôznymi inými spôsobmi.” V takomto prípade navrhnite partnerovi viacero možností – môžete si vypočuť podcast so psychológmi o podobnej téme, prečítať si knihu – a popritom spomeňte návštevu samotného psychológa. Dôležité je však, aby chceli vzťah zachrániť obidvaja. Ak chcete byť vo vzťahu napríklad iba vy, tak sa zamyslite nad tým, či to má zmysel. Vo vzťahu sú obaja partneri dôležití, nie iba jeden.
Akú máte skúsenosť z praxe, ak napríklad manipulátor vyhľadal odbornú pomoc? Dokázal sa zbaviť svojho správania a neprenášal ho do ďalšieho vzťahu?
Áno, avšak partner by mal hneď od začiatku vzťahu komunikovať o tom, čo sa dialo v minulom vzťahu. Mávam tendencie k manipuláciám, ale snažím sa s nimi pracovať. Ten ďalší partner sa môže rozhodnúť, či vzťah s takýmto partnerom skúsi alebo nie. Môže to takto vyzerať u človeka, ktorý prekonal manipulatívne správanie a snaží sa na sebe pracovať. Úprimne som sa však ešte nestretla s tým, že by manipulátori sami vyhľadávali odbornú pomoc. Sú totiž takí zranení, že ich pocity ohrozuje aj komunikácia s odborníkom o ich zraneniach z minulosti. Manipulácia je totižto obranným mechanizmom, manipulujú ľudia, ktorí zažili traumatické skúsenosti. Preto dávajú pocítiť, že sú vnútri zranení. Človek, ktorý má dobré psychické zdravie, nemá potrebu ubližovať druhým ľuďom a s partnerom chce spolupracovať.
Do akého najvyššieho štádia môže zájsť manipulácia vo vzťahu?
Môže ísť o strašidelné prípady. Stretla som sa s ľuďmi, ktorých partneri zamykali doma a ktorí nemohli nikam chodiť. Manipulátor musel vedieť o každom kroku svojho partnera, nemali takmer žiadny slobodný priestor na individuálne aktivity. Takýto partner, ktorým bolo manipulované, mal veľmi nízku sebahodnotu, ktorá navyše závisela od toho, ako ho vníma človek, ktorý ním manipuluje.
Je to však veľmi nebezpečné, pretože manipulátor nás môže počas zlej nálady kritizovať a, naopak, keď má dobrú náladu, nám povie niečo pekné a vtedy si myslíme, že máme preňho hodnotu. Preto by ste mali začať pracovať na svojom sebavedomí, asertívnej komunikácii a rozlišovať, čo je pre vás dôležité. Až potom sa môžete púšťať do budovania vzťahu. Avšak aj vzťah s manipulátorom nám môže pomôcť v tom, že sa začneme mať radi, samozrejme, až po tom, ako z tohto vzťahu odídeme. Skúsenosť zo vzťahu je taká bolestivá, že so svojím sebavedomím chceme niečo spraviť.
(RR)
