Psychológ Adam Kurilla o hazarde: Mnohí hráči sami seba definujú podľa toho, koľko majú peňazí

Len za jeden rok na Slovensku pribudlo asi 1500 nových hráčov s problémami v dôsledku hazardného hrania.

Hazardné hry ničia životy nielen ľuďom so závislosťou, ale aj ich príbuzným, rodinám či priateľom. Medzi rokmi 2023 a 2024 pribudlo podľa psychológa Adama Kurillu do Registra vylúčených osôb, kde sa prihlasujú ľudia s problémami v dôsledku hrania, asi 1500 nových hráčov. Celkovo ku koncu mája 2025 v Registri vylúčených osôb evidovali okolo 20 544 hráčov, ktorí sa vylúčili z účasti na hazardných hrách prostredníctvom samovylúčenia. Navyše podľa psychológa v roku 2024 tvoril zisk prevádzkovateľov hazardných hier 1,45 miliardy eur, pričom do štátneho rozpočtu išlo z tejto sumy 350 miliónov eur.

Klinický psychológ, adiktológ a psychoterapeut Adam Kurilla z Centra pre liečbu drogových závislostí v Bratislave a zároveň odborný asistent na Katedre psychológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave prezradil, pri ktorých príznakoch by ste mali spozornieť, prečo pribúda počet hráčov hazardných hier či ktorá liečebná metóda je najúčinnejšia.

Väčšina pacientov hráva online

Prezident nepodpísal novelu zákona o hazardných hrách z dielne Ministerstva  cestovného ruchu a športu SR, ktorá mala zvýšiť príjmy štátneho rozpočtu reguláciou výšky odvodov z hazardných hier a zároveň mala umožniť Tiposu prevziať platné licencie od prevádzkovateľov kasín a ďalej ich prevádzkovať. Čo si myslíte o tejto novele? V čom je najproblematickejšia?

Negatívom je napríklad to, že obce nebudú mať možnosť nesúhlasiť so zriadením kasína na ich území. To pravdepodobne povedie k nárastu počtu kasín v mestách a obciach, čo zvýši dostupnosť hazardného hrania a spôsobí aj nárast počtu hazardných hráčov, ktorí budú ohrození rozvojom problémov v dôsledku hazardného hrania. Časť novely, ktorá potenciálne spôsobí nárast a zvýši dostupnosť kasín, je problematická. Keď sa zmierňuje regulácia hazardných hier alebo sa uvažuje o možnom vzniku väčšieho počtu kasín, politici argumentujú tým, že zvýšia príjem do štátneho rozpočtu. Inštitút regulácie hazardného hrania však vyčíslil, že v roku 2024 tvoril zisk prevádzkovateľov hazardných hier 1,45 miliardy eur, pričom do štátneho rozpočtu išlo z tejto sumy iba 350 miliónov.

Negatívom je napríklad to, že obce nebudú mať možnosť nesúhlasiť so zriadením kasína na ich území. To pravdepodobne povedie k nárastu počtu kasín v mestách a obciach.

Nejde síce o zanedbateľnú čiastku, ale približné náklady na riešenie problémov v dôsledku hazardu na Slovensku môžu predstavovať viac ako 14 miliárd eur. Ide o náklady na liečbu, prevenciu, zavádzanie nástrojov zodpovedného hrania a podobne. Ľudia s problémami v dôsledku hazardného hrania sa zároveň stávajú insolventnými, vyhlasujú bankroty, nesplácajú dlhy, majú vzťahové problémy, nezriedka sa rozvádzajú, s čím má tiež štát nepriame náklady.

Pracujete v Centre pre liečbu drogových závislostí, kde zároveň klesol počet žiadostí o liečbu v súvislosti s poruchou hazardného hrania o dve tretiny. Prečo je to tak? Čo to spôsobilo?

Pravdepodobne stále narastá počet ľudí zapájajúcich sa do hazardného hrania. Podľa štatistík stúpa počet vsadených peňazí na hazardné hry každým rokom. Pred dvomi rokmi sa konali na Slovensku dva prieskumy týkajúce sa prevalencie hazardného hrania. Jeden z nich robilo ministerstvo zdravotníctva. Podľa neho počet ľudí, ktorí aspoň raz za život vyskúšali hazardnú hru, je približne rovnaký ako v roku 2018. Ide o 40 percent populácie vo veku od 15 do 64 rokov. Na základe dát Úradu pre reguláciu hazardných hier má však viac ako 90 percent Slovákov skúsenosť s hazardným hraním.

Neviem povedať, ktoré číslo je spoľahlivejšie, avšak keby sme sa spoliehali iba na údaj o výške vsadených peňazí, tak pravdepodobne počet hráčov na Slovensku pribúda. Avšak menší počet hráčov sa lieči. My mnoho ľudí neevidujeme v liečbe, pretože existuje Register vylúčených osôb z hazardu, kde sa ľudia majúci ťažkosti s hazardom zaregistrujú buď sami iniciatívne, alebo pod nátlakom príbuzných, čo považujú za dostatočné opatrenie týkajúce sa zastavenia hrania. Do Registra vylúčených osôb sa prihlasujú väčšinou ľudia už majúci problémy v dôsledku hrania, pričom na Slovensku v tomto registri pribudlo medzi rokmi 2023 a 2024 asi 1500 nových hráčov.

Prečo teda pribúda počet hráčov hazardných hier?

Spôsobuje to najmä veľmi vysoká dostupnosť hazardného hrania, väčšina hráva online, čo je dostupné nonstop. Navyše hráči nemusia chodiť do kasín, hrajú doma, oveľa ľahšie to skryjú pred príbuznými a podobne. Okrem toho sú na Slovensku veľmi obľúbené stávky na športové zápasy. Charakter stávkovania na športové zápasy sa za posledných desať rokov veľmi zmenil, pretože kedysi sa stávkovalo na zápasy, ktoré sa hrali najskôr v daný deň, pričom hráč sa dozvedel výsledok o čosi neskôr. V súčasnosti môžu hráči stávkovať na veľmi veľa rôznych aktivít už v priebehu zápasu, vďaka čomu sa rýchlosť hry výrazne zvyšuje. V športových zápasoch môžu staviť každú minútu prakticky na čokoľvek, napríklad kto dá komu gól, koľko bude rohových kopov či žltých kariet pri futbale a podobne. Takto sa rýchlosť stávkovania približuje hraniu automatov, kde tiež uzatvárate stávky vo veľmi krátkom čase. Rýchlosť hry je teda ďalším rizikovým faktorom.

Do Registra vylúčených osôb sa prihlasujú väčšinou ľudia už majúci problémy v dôsledku hrania, pričom na Slovensku v tomto registri pribudlo medzi rokmi 2023 a 2024 asi 1500 nových hráčov.

Máme dáta aj o počte hráčov venujúcich sa online hazardu?

Áno, drvivá väčšina pravidelných hráčov hráva online. Takýmto spôsobom hráva až 80 percent pacientov v Centre pre liečbu drogových závislostí na Slovensku.

Hazard priveľmi normalizujeme

Podľa prieskumu agentúry IPSOS pre Úrad pre reguláciu hazardných hier z roku 2023 až 31 percent mladistvých vo veku 15 – 17 rokov uviedlo, že má skúsenosť s nelegálnymi hazardnými hrami na internete. Aký máte na to názor?

Nejde o ľudí trpiacich poruchou hazardného hrania. Problémovo hrá časť z nich, približne 13 percent, čo je však pomerne veľký počet ľudí. Ostatní hrajú bez výrazných ťažkostí. Teraz hrajúci mladiství sú však oveľa zraniteľnejší voči rozvoju závislostí v neskoršom veku, takže 31 percent je z tohto pohľadu vysoké číslo.

Aké sú najdôležitejšie opatrenia, ktoré by sme mali prijať, aby sa k internetovému hazardu nedostali deti a mladiství?

Slovenskí prevádzkovatelia online hazardu tvrdia, že sú veľmi dôslední pri zisťovaní totožnosti hráčov. Na stránkach online hazardu to funguje tak, že nahráte sken svojho občianskeho preukazu, pričom slovenskí prevádzkovatelia hazardu deklarujú, že vek hráčov individuálne posudzujú. Ak niekto napríklad naskenuje občiansky preukaz rodiča a má zvláštny email, zisťujú o tomto človeku viac. Ide síce o opatrenie proti hazardu mladistvých, avšak podľa údajov sa k nemu adolescenti aj tak dostanú, či už prostredníctvom svojho účtu, kde sa im podarilo obísť kontrolu veku, alebo pomocou účtu rodičov. Okrem toho k pribúdaniu nových hráčov prispieva i prílišná normalizácia hazardu, či už prostredníctvom reklám, alebo prístupu spoločnosti. Podľa mnohých ľudí je normálne a bezpečné si občas staviť, napríklad na športové zápasy. Navyše v športových kluboch je najväčší počet detí zapájajúcich sa do hazardného hrania, a to práve z toho dôvodu, že niektorí športovci považujú stávkovanie za niečo úplne bežné.

Aké nástroje má v rukách štát pri regulácii reklám na hazard?

Na Slovensku štát nereguluje reklamy na hazard takmer vôbec. Existujú určité regulácie v Zákone o hazardných hrách, napríklad v akej vzdialenosti od školy či škôlky nesmie byť reklama na hazard a potom ešte reguluje reklamu priamo vo vonkajších priestoroch herne. Avšak reklamu na sociálnych sieťach, na internete či v televízii nereguluje vôbec. Existuje síce Kódex zodpovednej reklamy, ide však o dobrovoľný kódex, ku ktorému sa môžu prihlásiť prevádzkovatelia hazardných hier.

V praxi sa väčšina z nich k tomuto kódexu hlási, ale kódex ošetruje skôr obsah danej reklamy ako to, v akom čase, pre koho a ako často ju vysielajú. Nemala by napríklad cieliť na deti, zraniteľné skupiny, problémových hráčov a mala by obsahovať upozornenie, že hazard je určený osobám od 18 rokov, môže spôsobiť rozvoj závislosti a finančné straty. Ide však o veľmi malé písmená v spodnej časti obrazovky. Toto kódex ošetruje, ale reklám je veľa a občas na hrane etickosti. Aj niektoré významné osobnosti podporujú reklamy na hazard, napríklad športovci.

Kedy by mal rodič spozornieť a ako môže pomôcť dieťaťu?

Prvé známky hazardného hrania môžu prísť napríklad vo finančnej oblasti, ak si napríklad dieťa začne pýtať viac peňazí od rodičov. Malo by vám vedieť vysvetliť, na čo ich potrebuje. Pokiaľ ide o problematickejšieho hráča, môže hľadať možnosti, ako míňať nielen svoje peniaze. Ďalšími varovnými príznakmi sú dlhy, nervozita či stres zo splácania dlhov, keďže na hráčov veritelia vytvárajú tlak. Hráči môžu byť utiahnutí, podráždení, nevyspatí alebo menej komunikatívni či tajnostkárski. Ide o dosť nešpecifické problémy, ktoré sa môžu vyskytovať nielen v dôsledku hrania.

Čo láka ľudí na hazarde najviac?

Najčastejším dôvodom je rýchle a ľahké zbohatnutie. Ukazuje sa, že ľudia zraniteľní voči rozvoju problémov v dôsledku hazardu majú často takzvaný finančne zameraný sebaobraz, čo znamená, že financie sú pre nich veľmi vysoko v rebríčku hodnôt. Sami seba definujú podľa toho, koľko majú peňazí. Zjednodušene povedané, sú presvedčení, že čím viac majú peňazí, tým sú hodnotnejšími ľuďmi. Hazard je preto pre nich jednou z ciest, ako čo najrýchlejšie tieto peniaze získať. Ďalším motívom je pocit vzrušenia z hrania, ale aj potreba sociálneho kontaktu, čo možno trochu mizne s nástupom online hazardu. V súčasnosti však existujú aj na internete rôzne diskusné fóra, kde hráči medzi sebou komunikujú. Taktiež v reklamách vidíme nabádanie ľudí na vstup do komunity stávkarov. Ďalším motívom môže byť znižovanie negatívnych emócií prostredníctvom hrania. Depresívnejší a úzkostnejší ľudia sú náchylnejší na rozvoj problémov s hazardným hraním.

Ľudia zraniteľní voči rozvoju problémov v dôsledku hazardu majú často takzvaný finančne zameraný sebaobraz, čo znamená, že financie sú pre nich veľmi vysoko v rebríčku hodnôt.

Predpokladám, že s niekoľkonásobnými prehrami vzrušenie z hrania opadáva. Prečo potom ľudia v hraní stále pokračujú?

Toto je paradox, pretože hráči pociťujú vzrušenie v oboch prípadoch, či prehrávajú alebo vyhrávajú. Najväčšie vzrušenie prichádza tesne pred zistením výsledku hry. Tento pocit je pre hráčov najodmeňujúcejší a vďaka nemu pokračujú v hraní. Keď už prehrávajú a dostávajú sa do dlhov, snažia sa doháňať prehry. Väčšinou sa však stáva, že peniaze nezískajú naspäť, naopak, prehrajú ešte viac a dostávajú sa do bludného kruhu.

Nepoznajú ďalších závislých hazardných hráčov a hanbia sa liečiť

Aké prvotné príznaky sa prejavujú u začínajúceho patologického hráča a kedy by mali blízki spozornieť?

Sú definované tri hlavné diagnostické kritériá poruchy hazardného hrania. Prvým z nich je strata kontroly nad hraním. Pacient hrá oveľa častejšie, za vyššie sumy peňazí, ako si môže dovoliť alebo ako si stanovil. Rovnako hráva v situáciách, keď by nemal, napríklad v noci namiesto spánku, keď by sa mal starať o deti a podobne. Druhým príznakom je, že hranie je pre hráča veľmi dôležité a odkladá iné činnosti či povinnosti, aby mohol hrať. Tretím príznakom je pokračovanie alebo vystupňovanie hrania napriek negatívnym dôsledkom a sú zjavné jeho problémy. Hráči vystupňujú hru v dôsledku dohnania finančných strát, väčšinou sa to však zhorší.

Chcú sa pacienti liečiť väčšinou z vlastnej iniciatívy alebo z donútenia rodinných príslušníkov a blízkych?

Väčšinou ľudia vstupujú do liečby pod nátlakom rodiny. Sami tušia, že niečo nie je v poriadku, avšak majú pocity veľkej hanby, veľkého strachu a zlyhania, preto sa liečbe vyhýbajú. Keď sa chcú liečiť, už priznávajú, že sa im hranie vymklo spod kontroly, čo je veľký zásah do sebaobrazu a sebavnímania. Preto majú tendenciu vyhýbať sa liečbe. Keď zistia, že liečba nie je až taká hrozná, ako si predstavovali, uľaví sa im a pokračujú v nej.

Ako vyzerá liečba pacientov závislých od hazardných hier?

Na Slovensku sa porucha hazardného hrania lieči dvoma spôsobmi – ústavne a ambulantne. V prvom prípade je pacient hospitalizovaný a absolvuje štruktúrovaný liečebný program zameraný najmä na komplexnú psychoterapiu. V rámci nej sa pacient snaží odhaliť svoje vzorce myslenia a správania vedúce k hraniu a k spôsobom, akým ich môže zmeniť. Ambulantná liečba má rovnaké ciele, pacient ale pravidelne navštevuje skupinovú terapiu. Ústavná liečba sa nasadzuje až v prípade, že pacient nedokáže zastaviť hranie v rámci ambulantnej liečby alebo v jeho regióne nie sú možnosti ambulantnej liečby.

Je skupinová terapia pre hazardných hráčov efektívnejšia ako individuálna psychoterapia?

Individuálna a skupinová psychoterapia sú porovnateľne účinné. Skupinová terapia je ekonomicky výhodnejšia, pretože v rovnakom čase pomôžeme väčšiemu počtu ľudí. Ďalšou výhodou je aj to, že normalizuje liečbu. Mnohí hráči si totiž myslia, že takéto problémy zažívajú iba oni a nepoznajú ďalších podobných hazardných hráčov. Skupinová terapia im poskytuje pocit uvoľnenia a znižuje stigmu. Rovnako si hráči medzi sebou môžu poradiť na základe svojich skúseností s abstinenciou, čo individuálny psychológ nemusí tak presvedčivo a presne odprezentovať. Individuálna terapia tiež môže pomôcť pri pridružených ťažkostiach a poruchách, čo si vyžaduje intenzívnejšiu starostlivosť.

Existuje niečo ako zodpovedné hranie hazardných hier, zodpovedné stávkovanie?

Pojem zodpovedné hranie je kontroverzný a pretláčajú ho skôr prevádzkovatelia hazardu. Svetová zdravotnícka organizácia v tomto kontexte skôr hovorí o minimalizácii poškodenia v dôsledku hazardného hrania. Keďže je hazard legálny a veľká časť spoločnosti sa doň zapája, je otázkou, ako ho prevádzkovať s čo najmenším rizikom. Na to existujú nástroje zodpovedného hrania alebo nástroje minimalizácie poškodenia v dôsledku hrania. Na Slovensku tieto nástroje reguluje zákon a zdá sa, že hrať hazardné hry bez väčších škôd dokáže väčšina ľudí.

Pojem zodpovedné hranie je kontroverzný a pretláčajú ho skôr prevádzkovatelia hazardu. Svetová zdravotnícka organizácia v tomto kontexte skôr hovorí o minimalizácii poškodenia v dôsledku hazardného hrania.

Sú tieto nástroje účinné?

Účinné by boli, ak by sme nemali pacientov závislých od hazardu. Napríklad Register vylúčených osôb z hazardného hrania funguje veľmi dobre. Jeho hlavnými výhodami sú, že je národne koordinovaný, platí pre všetkých prevádzkovateľov hazardu s licenciami na Slovensku a pre záujemcov je pomerne ľahko dostupný. Ďalším nástrojom znižovania poškodenia je, že si môžu hráči individuálne nastaviť finančné limity počas hry – za koľko chcú hrať – a po dosiahnutí finančného limitu už nemôžu hrať alebo si môžu nastaviť prerušovanie hry či vyskakovacie okná. Tieto nástroje však nie sú až také účinné ako Register vylúčených osôb, pretože ich má každý prevádzkovateľ hazardu vo vlastnej réžii a nie sú povinné. Ak si totiž hráč nastaví finančný limit, ktorý dosiahne u jedného prevádzkovateľa, vôbec nič mu nebráni v tom, aby išiel hrať k inému prevádzkovateľovi hazardu. A vyskakovacie okná u nás neprerušujú hru, po prihlásení do konta hráčom vyskočí na pár sekúnd upozornenie na balans či riziká hazardu, ale počas hry už takéto informácie nie sú využívané, takže by sme ich mohli využívať oveľa efektívnejšie.

V Poľsku idú peniaze z hazardu na liečbu pacientov závislých od hazardu. Prečo to u nás nefunguje a ako je to v ďalších vyspelých krajinách?

Niektoré krajiny to majú lepšie podchytené, iné horšie. Napríklad vo Veľkej Británii zákon nariaďuje prevádzkovateľom hazardných hier z výnosu odvádzať do fondu, z ktorého sa spolufinancuje prevencia, liečba a výskum v oblasti hazardného hrania. Niektorí prevádzkovatelia, platí to aj o tých slovenských, sú ochotní finančne prispievať do liečby hazardného hrania. Problém je však s konfliktom záujmov. Ak je poskytovateľ zdravotnej starostlivosti či výskumná inštitúcia financovaný či financovaná priamo prevádzkovateľom hazardných hier, môže vzniknúť podozrenie, či tento prevádzkovateľ nejakým spôsobom neovplyvňuje liečbu pacientov či dokonca výsledky výskumu. Netvrdím, že to prevádzkovatelia robia, ak je ale aktivita financovaná takýmto spôsobom, nastáva konflikt záujmov. Pokiaľ existuje fond na podporu prevencie, liečby a výskumu hazardného hrania, máme nižšie riziko vzniku takýchto problémov. Prevádzkovatelia hazardného hrania totiž liečbu a výskum nefinancujú priamo, ale prostredníctvom fondu. Takto to funguje aj v Poľsku.

Zdroje: Úrad pre reguláciu hazardných hier, Teraz

(RR)