Práca Richarda Davidsona spája telo, myseľ, emócie, správanie a neurovedu.
Zdroj: iStockphoto.com
Profesor psychológie a psychiatrie Richard Davidson si vždy hľadal vlastnú cestu. Zatiaľ čo sa ostatní neurovedci sústreďovali na odhaľovanie štruktúry a funkcií mozgu, jeho zaujali iné otázky. Pýtal sa, čoho je schopná skutočne uvoľnená a sústredená myseľ a čo sa dá dosiahnuť pomocou meditácie. Jeho vlastná meditačná prax a kontakty s dlhoročnými meditátormi mu poskytovali informácie o trvalých a hlbokých pozitívnych účinkoch. Ale bolo ich možné overiť v laboratórnych podmienkach? Davidson bol presvedčený, že benefity meditácie je možné experimentálne testovať a tejto úlohe zasvätil svoju vedeckú kariéru.
Čo stojí za meditáciou?
Vedecké skúmanie meditácie zahŕňa mnoho prístupov od sledovania začiatočníkov, ktorí nikdy nemeditovali, až po sledovanie celoživotných meditátorov, napríklad budhistických mníchov, ktorých meditačné skúsenosti presahujú viac ako 12 000 hodín praxe. Prelom v Davidsonovej kariére nastal, keď do jeho laboratória v roku 2002 vstúpil Mingyur Rinpoche, majster meditácie, ktorý tejto aktivite venoval 62 000 hodín svojho života. Bol to skutočne ideálny kandidát na testovanie účinkov meditácie na ľudský mozog. Výsledky ohromili aj samotného Davidsona.
Počas prvého sedenia nariadil vedec Mingyurovi, ktorý bol napojený na EEG prístroj, aby 60 sekúnd cvičil takzvanú meditáciu súcitu, 30 sekúnd odpočíval a potom cyklus zopakoval trikrát. Hneď, ako začal Mingyur meditovať, tím výskumníkov ohromil nevídaný nárast elektrickej aktivity, ktorý sa objavil na obrazovkách prístroja. Najprv si mysleli, že Mingyur musel mierne pohnúť hlavou, čo je bežný problém EEG prístrojov, ktoré sú notoricky citlivé na pohyby tela. Sedenie však pokračovalo, Mingyur zostal nehybný a zakaždým, keď sa ozval signál začiatku meditácie, prístroje ožili rovnakým spôsobom. „Laboratórny tím v tej chvíli vedel, že je svedkom niečoho prelomového. Niečoho, čo nikdy predtým nebolo v laboratóriu pozorované,“ vyjadril sa Davidson. „Nikto nemohol predpovedať, k čomu to povedie, ale všetci cítili, že ide o kritický bod zlomu v dejinách neurovedy.“
Meditácia. Zdroj: iStockphoto.com
Meditácia je viac ako len príjemný pocit
Výsledky tohto experimentu, ale aj mnohých ďalších, ktoré Davidson a jeho kolegovia realizovali v nasledujúcich rokoch, poukazovali na jednu zásadnú skutočnosť – meditácia dokáže meniť ľudský mozog trvalým spôsobom. Prax meditácie teda neponúkala len krátkodobé príjemné či sústredené stavy trvajúce počas času sedenia. Výskumníci sa začali domnievať, že táto aktivita je schopná kultivovať dlhodobé a pozitívne kvality, napríklad emocionálnu stabilitu, nesebeckosť či súcit. Davidson tieto myšlienky popisuje vo svojej knihe z roku 2017 Altered Traits: Science Reveals How Meditation Changes Your Mind, Brain, and Body.
Ľudský potenciál a neurovedy
Davidson začínal ako vedec v časoch, keď akademická obec odmietala meditáciu ako niečo, čo by malo byť vedecky skúmané. Starší kolegovia mu vraj už počas doktorských štúdií radili, aby sa meditácii nevenoval, lebo to bola najrýchlejšia cesta, ako ukončiť svoju kariéru. V súčasnosti je Davidson jedným z najvýznamnejších mien neurovedy a časopis Time ho v roku 2006 zaradil do rebríčka 100 najvplyvnejších ľudí na svete. Je priateľom a blízkym spolupracovníkom dalajlámu, autorom stoviek vedeckých publikácií, vyhľadávaným odborníkom a rečníkom, ktorý vedie debaty o ľudskom blahobyte na medzinárodných fórach, ako je Svetové ekonomické fórum, kde pôsobil v Globálnej rade pre duševné zdravie. V roku 2017 bol zvolený za člena Národnej akadémie medicíny.
Davidson sa významným podielom pričinil o to, že skúmanie meditácie je v súčasnosti uznávanou súčasťou modernej neurovedy a psychológie. Najnovší výskum ukazuje, že Davidsonovo presvedčenie o dlhotrvajúcich benefitoch meditačnej praxe bolo pravdepodobne opodstatnené. Opakované skúmanie meditácie v laboratóriách i mimo nich naznačuje, že táto oblasť vedy môže v budúcnosti predefinovať naše chápanie nielen ľudského mozgu, ale tiež celkového ľudského potenciálu.
Zdroj: Alexander Loziak, Spoločenskovedný ústav CSPV SAV, v. v. i.
(JM)
