Syndróm ADHD môže byť podľa novej štúdie prospešný v situáciách vyžadujúcich si fyzickú aktivitu a rýchle rozhodovanie.
Vlastnosti spojené s ADHD, neurologickou vývinovou poruchou, ktorá môže spôsobovať nepozornosť, hyperaktivitu a impulzívnosť, mohli podľa vedcov pomôcť pravekým ľuďom pri zháňaní potravy. O nových poznatkoch informuje na svojich stránkach denník The Guardian.
Vďaka tomu sa podľa vedcov gén súvisiaci s poruchou ADHD udržal až do súčasnosti. O zisteniach najnovšieho výskumu informujú vedci v štúdii publikovanej v odbornom časopise Proceedings of the Royal Society B: Biological Sciences.
Porucha ADHD a genetika
ADHD (angl. attention deficit hyperactive disorder) je porucha správania, ktorá sa prejavuje od útleho veku dieťaťa. Významný podiel na vzniku ochorenia, ktoré je pre vedcov stále tak trocha záhadou, má genetika.
Na prepuknutí ochorenia sa podieľajú aj vonkajšie faktory, ako je fajčenie alebo konzumácia alkoholu matkou počas tehotenstva, poškodenie mozgu, predčasný pôrod či nízka pôrodná hmotnosť.
V detstve je ADHD najčastejšie diagnostikovanou psychiatrickou poruchou. Časť detí z ADHD syndrómu nevyrastie a porucha ADHD u nich pretrváva aj v dospelosti.
ADHD ako evolučná výhoda
Vedci sa domnievajú, že vlastnosti typické pre poruchu pozornosti mohli pre našich predkov predstavovať evolučnú výhodu. Autori práce predpokladajú, že prejavy typické pre túto poruchu vo veľkej miere pomáhali pravekým lovcom a zberačom pri zháňaní potravy.
Hlavný autor štúdie profesor David Barack z Pensylvánskej univerzity vo svojom výskume prináša jednu z možných odpovedí na otázku, prečo je porucha ADHD medzi ľuďmi rozšírenejšia, než keby sa šírila len vďaka náhodným genetickým mutáciám. Vysvetľovalo by to, prečo sú rysy ako nesústredenosť alebo impulzívnosť také časté.
„Keby boli naozaj také negatívne, tak by bol predpoklad, že počas evolúcie ustúpia,“ uviedol David Barack. „Ide síce len o prvé zistenia, tie však naznačujú výhody v určitých kontextoch,“ dodal Barack pre denník The Guardian.
Nedostatok koncentrácie ako stratégia
Tím vedcov uskutočnil experiment na vzorke 456 dospelých, z ktorých 206 malo príznaky ADHD. Všetci dobrovoľníci dostali za úlohu vyskúšať si videohru, v ktorej zháňali potravu: v priebehu ôsmich minút mali nazbierať čo najviac bobúľ. Platilo pri tom, že čím častejšie konkrétny krík navštívili, tím menej bobúľ tam mohli pozbierať.
Počas plnenia úlohy mohli pokračovať v zbere na pôvodnom kríku alebo sa presunúť inde. Presunom však strácali veľa času, ktorý mohli venovať zberu bobúľ na pôvodnom mieste. Ukázalo sa, že ľudia s vyšším skóre ADHD strávili na každom políčku kríkov kratší čas než tí s nižším skóre.
Stručne povedané, nevydržali na jednom mieste a v honbe za potravou prebiehali do ďalších lokalít s kríkmi, na ktorých bolo viac bobúľ. Ukázalo sa, že táto stratégia fungovala a že títo ľudia nazbierali viac bodov ako tí s nižším skóre na škále ADHD. V reálnom živote by teda v rovnakom čase dokázali získať zberom viac potravy ako ľudia, ktorí sa viac sústredili na svoju úlohu.
Gény ADHD boli u kočovníkov časté
Získané výsledky podľa autorov zodpovedajú zisteniam iných výskumov. Tie ukázali, že gény ADHD sú časté v populáciách žijúcich kočovným spôsobom života, ktoré profitovali z objavovania.
Hoci sa syndróm ADHD spája s mnohými negatívnymi dôsledkami pre ľudí trpiacich touto poruchou, jeho prejavy môžu podľa výskumníkov pomáhať v situáciách, keď sa vypláca intenzívna fyzická aktivita a schopnosť rýchleho rozhodovania.
Potrebný je ďalší výskum
Tento pokus tak priniesol zaujímavý experimentálny dôkaz, a to na základe skúmania správania, ktoré bolo v minulosti v ľudských spoločenstvách rozšírené a naši predkovia ho praktizovali desaťtisíce rokov.
Barack priznáva, že štúdia mala celý rad obmedzení – napríklad počítačový model nemusí ani zďaleka zodpovedať tomu, ako by vyzeral zber čučoriedok alebo malín v realite, ale rámcové zistenia sú podľa neho natoľko zaujímavé, že by sa malo vo výskume pokračovať a aj naďalej by sa mal uberať týmto smerom.
Zdroj: The Guardian
(zh)