Jamais vu je zvláštny psychologický jav, pri ktorom známe veci alebo miesta pôsobia náhle cudzo.
Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphotos.com. Autor: Koldunov
Opakovanie má zvláštny vzťah s mysľou. Vezmime si napríklad zážitok déjà vu, keď sa mylne domnievame, že sme v minulosti zažili novú situáciu, ktorá v nás zanecháva zvláštny pocit minulosti.
Déjà vu
Vedci však zistili, že déjà vu je v skutočnosti oknom do fungovania nášho pamäťového systému. Tento jav vzniká, keď sa časť mozgu, ktorá deteguje známe veci, desynchronizuje s realitou. Déjà vu je signál, ktorý vás na túto zvláštnosť upozorní. Pre pamäťový systém je to druh overovania faktov. Opakovanie však môže spôsobiť niečo ešte zvláštnejšie a nezvyčajnejšie.
Opak déjà vu
Opakom déjà vu je jamais vu, keď sa niečo, čo viete, že je známe, zdá neskutočné alebo v istom zmysle nové. Vo výskume, ktorý získal Ig Nobelovu cenu za literatúru, vedci skúmali mechanizmus, ktorý stojí za týmto javom.
Jamais vu sa môže prejaviť napríklad pri pohľade na známu tvár a náhlom zistení, že je nezvyčajná alebo neznáma. Hudobníci sa na chvíľu stratia vo veľmi známej a mnohokrát obohratej hudobnej pasáži. Ďalším príkladom je, keď ide niekto na známe miesto a zrazu na chvíľu stratí orientáciu alebo vidí známu lokalitu „novými“ očami.
Je to zážitok, ktorý je ešte vzácnejší ako déjà vu a možno ešte nezvyčajnejší a znepokojujúcejší. Keď výskumníci žiadali ľudí, aby tento stav opísali v dotazníkoch o skúsenostiach z každodenného života, uvádzali aj opisy: „Keď počas skúšky napíšem nejaké slovo správne, napríklad slovné spojenie chuť do jedla, ale stále sa na to slovo pozerám a kontrolujem ho znova a znova, pretože mám pochybnosti, či predsa len nie je nesprávne.“
Iný respondent to zažil pri jazde po diaľnici, čo si vyžadovalo, aby zastavil na krajnici, kým sa jeho znalosť ovládania pedálov a volantu „resetovala“. Našťastie, v bežnej realite je to zriedkavé a stále zahalené rúško tajomstva.
Výskum jamais vu
Výskumníci prišli s myšlienkou, či by sa dal tento stav navodiť v laboratóriu. Ak niekoho požiadate, aby niečo jednoduché opakoval dookola, často sa mu dané slová po čase zdajú nezmyselné a mätúce.
V prvom takomto experimente 94 vysokoškolákov strávilo čas opakovaným písaním toho istého slova. Išlo o dvanásť rôznych slov od bežných, ako napríklad dvere, až po menej bežné, ako napríklad tŕň. Odborníci požiadali účastníkov, aby čo najrýchlejšie opakovali písanie jedného slova. Povedali im však, že môžu kedykoľvek prestať, napríklad ak sa začnú cítiť zvláštne, ak ich to začne nudiť alebo ak ich bude bolieť ruka.
Najčastejším dôvodom ukončenia písania bolo to, že sa im slová začali zdať čudné či zvláštne. Asi 70 percent účastníkov skončilo aspoň raz práve pre pocit, ktorý vedci označili ako jamais vu (opak déjà vu), teda pocit cudzieho pri niečom úplne známom. Tento stav sa objavil zvyčajne po asi jednej minúte opakovania, čiže po približne 33 napísaniach slova, a najčastejšie pri bežných, dobre známych slovách.
V druhom experimente dali účastníkom za úlohu písať iba slovo the, pričom sa domnievali, že je najbežnejšie. Tentoraz 55 percent ľudí prestalo písať z dôvodov zodpovedajúcich stanovenej definícii jamais vu (ale už po 27 opakovaniach). Ľudia opisovali svoje skúsenosti od čím viac sa na ne pozeráte, tým strácajú svoj význam až po zdalo sa, že strácam kontrolu nad rukou a naše obľúbené nezdá sa mi to správne, vyzerá to takmer, akoby to ani nebolo slovo, ale niekto ma oklamal, aby som si myslel, že to je slovo.
Hlbšie poznatky
Jav opisovala už v roku 1907 psychologička Margaret Floy Washburnová, no moderný výskum pridáva tejto transformácii významu slov emocionálny aspekt. Jedinečným príspevkom nového výskumu je myšlienka, že transformácie a straty významu sú pri opakovaní sprevádzané určitým pocitom – jamais vu.
Jamais vu je pre vás signálom, že sa niečo stalo príliš automatickým, príliš plynulým, príliš opakujúcim sa. Pomáha nám „prebudiť sa“ z nášho súčasného spracovania a pocit neskutočnosti je v skutočnosti kontrolou reality. Vedci zároveň dodávajú, že jamais vu len začínajú chápať.
Opakované počúvanie alebo písanie slov môže spôsobiť efekt verbálnej transformácie, keď známe slová začnú znieť ako iné (napr. tress ako dress či stress), a podobne ako pri OCD ukazuje, ako môže opakované kompulzívne správanie narušiť vnímanie reality. Tento výskum získal Ig Nobelovu cenu a môže inšpirovať ďalšie štúdie.
Zdroj: Science Alert, The Conversation, Tandfonline
(LDS)
