Vyslovujeme ho niekoľko ráz denne. V intímnych vzťahoch naň však bývame oveľa skúpejší.
Psychológovia John a Julie Gottmanovci z Gottmanovho inštitútu sa láskyplným vzťahom venujú celý profesionálny život. Do dnešného dňa preštudovali viac ako 40-tisíc rôznych vzorcov, ktoré privádzajú dvojice do ambulancie párového terapeuta. Pritom Gottmanovci spolu žijú šťastne viac ako 35 rokov.
Na čom podľa nich stojí každý láskyplný vzťah? A čo je tou základnou frázou, ktorá v naplňujúcich vzťahoch zaznieva dennodenne?
Možno sa budete čudovať, aké je to jednoduché. Stačí vám totiž obyčajné „ďakujem“. Toto slovo podľa výskumu manželov Gottmanovcov možno počuť v láskyplných vzťahoch najčastejšie. Oceniť partnera však nedokáže každý a aj keď chceme, nie vždy to ide ľahko. Najmä vtedy, keď máte veľa povinností a ste z nich unavení.
Začnite vy, partner sa pridá
Počas dňa ďakujete na každom kroku: svojim kolegom, predavačovi v supermarkete či neznámemu, ktorý vám ochotne podrží dvere. V najintímnejších vzťahoch však bývame na ocenenie omnoho skúpejší. Psychológovia dokázali, že pokiaľ s tým začne jeden z páru, druhý sa k nemu zvyčajne pripojí a jeho snahu posilní.
Staňte sa antropológmi
Gottmanovci ľudí vyzývajú: Staňte sa antropológmi! Vždy keď sa to dá, pozorne sledujte svojho partnera a zapisujte si, čo robí. Zapisujte si však len pozitíva. Všimnite si, že váš partner umyl riad po raňajkách, pozbieral hračky rozhádzané po obývačke alebo vám uvaril kávu.
Nemusíte pri tom vôbec skrývať skutočnosť, že ho špehujete. Pokojne mu povedzte, že ho sledujete, aby ste lepšie pochopili, čo robí a prečo to robí.
Nečakajte, že sa jeho správanie zmení len preto, lebo ho sledujete. Naopak, začnite so zmenou ako prvý a povedzte „ďakujem“.
Ďakujte za maličkosti
Ďakujte za to, čo považujete za rutinu, a vyjadrite vďaku aj za maličkosti – predovšetkým za tie, lebo naše dni pozostávajú do veľkej miery práve z drobností.
Nehovorte však len lakonické ďakujem. Ako zdôrazňuje dvojica psychológov, veľmi dôležité je oceniť partnera so skutočným záujmom. Vyjadrite mu, čo pre vás znamená, že vám ráno pripravil kávu. Povedzte mu, že vďaka nemu začínate deň príjemne.
Prvá pomoc pri riešení problémov
Každý deň nie je ružový. Treba počítať s tým, že z času na čas budete vystavení aj nepríjemným situáciám a komplikáciám a vo vašom vzťahu vznikne napätie. Ak ho cítite, môžu vám podľa dvojice psychológov pomôcť nasledujúce techniky:
Vymeňte si úlohy
Na to, aby ste sa do partnera lepšie vcítili a pochopili jeho pohnútky, pomôže podľa Gottmanovcov výmena úloh. Ak ste to vy, kto každý deň chodí po deti do školy, nechajte to niekedy na partnera. Ak on zakaždým varí večeru, zhostite sa jej prípravy tentoraz vy. Pomôže vám to vžiť sa do kože toho druhého.
Zamerajte sa na prítomnosť
Pokiaľ sa neviete zbaviť negatívnych pocitov z niečoho, čo sa udialo v minulosti, sústreďte sa na „tu a teraz“, iba na tento konkrétny okamih a danú osobu.
Svoje pocity však nezametajte pod koberec, naopak, aktívne nad nimi premýšľajte. Možno zistíte, že sú späté s niečím, čo sa stalo dávno, skôr než ste nadviazali vzťah so súčasným partnerom. Keď to identifikujete a pomenujete, negatívne pocity a myšlienky by sa mali uvoľniť a vy ich môžete nechať odísť.
Zmeniť môžete len seba
Pamätajte si, že zmeniť môžete len svoje návyky, nie partnerove. To, ako myslí a čo cíti, môže mať pod kontrolou len on. Zmeniť však môžete vlastný spôsob nazerania na svet. „Sledujte, čo sa stane, keď sa zrazu prestanete točiť v negativite,“ uzatvorili Gottmanovci.
Láska mení prepojenia v mozgu
Dávnejší výskum z Číny ukázal, že pocity lásky ovplyvňujú nielen naše mozgy, ale spôsobujú aj dlhodobé zmeny v ich funkčnej architektúre.
Psychológ Chung-wen Sung s kolegami z univerzity v Southweste použili fMRI (funkčnú magnetickú rezonanciu) na štúdium troch skupín ľudí: tých, ktorí sú momentálne intenzívne zamilovaní, tých, ktorí nedávno ukončili ľúbostný vzťah, a skupinu, ktorej členovia tvrdili, že ešte nikdy nikoho nemilovali.
Medzi mozgami ľudí z rôznych skupín vedci napokon zaznamenali výrazné rozdiely.
Mozgy skupiny zamilovaných vykazovali väčšiu regionálnu homogenitu ľavej prednej cingulárnej kôry (ACC) než mozgy ľudí z ďalších dvoch skupín. Táto homogenita sa s predlžujúcim sa pocitom zamilovanosti ešte zväčšovala. V skupine tesne po rozchode homogenita narastala priamo úmerne s časom, ktorý uplynul od bolestivého rozchodu.
Mozgy ľudí v skupine zamilovaných vykazovali aj vyššiu funkčnú konektivitu medzi oblasťou siete súvisiacou s motiváciou či odmenou a oblasťou sociálnej kognície. Funkčná konektivita týchto dvoch oblastí sa opäť zvyšovala s predlžujúcim sa trvaním vzťahu a v skupine po rozchode sa zlepšovala úmerne s časom, ktorý uplynul od rozchodu.
Možno práve z tohto dôvodu máme počas zamilovanosti pocit úplnosti, zatiaľ čo po rozchode sa cítime akoby rozbití na kusy.
Zdroje: make it, Psychology Today, frontiers in Human Neuroscience