Podľa vedcov pomalý proces písania písmen a slov poskytuje viac času na spracovanie látky, a tak pomáha pri učení.
Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphoto.com
Nejeden z nás možno dostal v škole radu, aby si pri učení robil zápisky, vďaka ktorým si dokáže učivo rýchlejšie zapamätať. Písanie rukou dnes pomaly vytláčajú technológie. Skôr ako by sme si zápisky písali ručne, ťukáme si poznámky do mobilu. Najnovšia štúdia týkajúca sa písania rukou však ukázala, že je pre náš mozog prospešné.
Podľa novej štúdie môže písanie rukou posilniť prepojenie medzi oblasťami mozgu, ktoré participujú na učení a pamäti. Presne kontrolované pohyby ruky pri písaní totiž pomáhajú získavať vizuálne a pohybové informácie, ktoré sa významne podieľajú na mozgových spojeniach. Podrobnosti priniesol magazín Science News.
Písanie rukou verzus písanie na klávesnici
Výskumníci požiadali vysokoškolských študentov, aby napísali zadané slová rukou. Prišli na to, že mozog študentov vykazoval zvýšenú konektivitu, a to najmä v mozgových vlnách spojených s pamäťou, v porovnaní s tým, keď tieto slová napísali na klávesnici. Svoje zistenia vedci publikovali v článku, uverejnenom v časopise Frontiers in Psychology.
Ide tak o ďalší dôkaz svedčiaci v prospech písania rukou. Už predchádzajúce výskumy ukázali, že písanie rukou zlepšuje správnosť pravopisu, pamäť a schopnosť porozumieť pojmom. Vedci sa domnievajú, že vďaka pomalému procesu písania písmen a slov má mozog viac času na spracovanie látky a jej naučenie sa.
Ako sa správa mozog počas písania
V rámci novej štúdie vybrali psychológovia Audrey van der Meerová a Ruud van der Weel z Nórskej univerzity vedy a techniky v Trondheime 36 študentov, ktorým na hlavu umiestnili elektródy. Následne ich požiadali, aby písali na klávesnici alebo ručne digitálnym perom slová, ktoré sa objavovali na obrazovke počítača. Senzory počas toho zaznamenávali elektrickú aktivitu mozgu.
Potom vedci hľadali koherenciu, čo je stav, keď sú dve oblasti mozgu aktívne s rovnakou frekvenciou elektrických vĺn v tom istom okamihu. Tento parameter môže odhaliť silu funkčného prepojenia medzi rôznymi oblasťami naprieč mozgom.
Písanie aktivovalo oblasť mozgu spojenú s učením
Keď študenti písali rukou, vedci zaznamenali zvýšenú aktivitu v oblastiach mozgu, konkrétne v nízkofrekvenčných pásmach označovaných ako alfa a theta. Aktivita prebiehala v očakávaných motorických oblastiach zodpovedných za pohyb ruky, ale aj v ďalších oblastiach spojených s učením.
Pri porovnávaní oboch úloh si výskumníci uvedomili, že písanie rukou na rozdiel od písania na klávesnici zvýšilo konektivitu naprieč parietálnymi oblasťami mozgu, ktoré sa podieľajú na spracovaní zmyslov a motoriky, a centrálnymi oblasťami, z ktorých mnohé zodpovedajú za pamäť. Tieto zistenia naznačujú, že sa pri písaní na klávesnici a písaní rukou aktivujú odlišné procesy v mozgu.
Pozrite si
Zvýšená stimulácia pomáha pri učení
Nová štúdia podľa neurológa Ramesha Balasubramaniama z Kalifornskej univerzity v Mercede, ktorý sa na výskume nepodieľal, poukázala na to, že „existuje zásadný rozdiel v usporiadaní mozgu pri písaní rukou a pri písaní na klávesnici“.
„Hoci sú pohyby veľmi podobné, aktivácia sa zdá byť oveľa vyššia pri písaní rukou,“ hovorí Balasubramaniam. „Ukazuje to, že pri ručnom písaní dochádza k väčšiemu zapojeniu týchto oblastí mozgu, čo môže prinášať určité špecifické výhody.“ Odborníci predpokladajú, že uvedená zvýšená stimulácia uľahčuje učenie.
Potrebný ďalší výskum
Vedecký tím netestoval, či si účastníci jednotlivé slová zapamätali. Nie je preto zatiaľ jasné, nakoľko zvýšená aktivita ovplyvňuje schopnosť učiť sa, hovorí psychologička Kathleen Arnoldová z Radfordskej univerzity vo Virgínii. Podľa Arnoldovej by mal však výskum pokračovať a zamerať sa na to, „čo presne spôsobuje tieto rozdiely v prepojení a či sa premietajú do výsledkov učenia.“
Balasubramaniam tiež poznamenáva, že rozdiely v mozgovej aktivite sú možno spôsobené len odlišným pohybom, ktorý je potrebný pri písaní rukou alebo písaní na klávesnici. „Ako však bolo povedané, niekde začať musíme a toto sú prvé výsledky, ktoré skutočne ukazujú, že tieto dve činnosti majú odlišné vzorce aktivácie mozgu.“
Zdroj: Science News
(zh)
