Odborník o nevere: Ide o jednu z najväčších tráum, ktoré môžeme v živote zažiť

Nevera je porušenie emocionálnej, sexuálnej či romantickej výlučnosti, ktorá bola očakávaná alebo dohodnutá v rámci partnerského vzťahu.

Nevera je pre podvedeného partnera obrovským traumatickým zážitkom. Napriek tomu je vo všeobecnosti takmer polovica populácie neverná.

Prečo dokážeme takýmto spôsobom zraniť partnera či partnerku? Prečo zahodíme niekoľkoročný monogamný vzťah či manželstvo pre chvíľkové potešenie? Podľa odborníka sa však takmer vždy človek citovo naviaže na daného partnera či danú partnerku, s ktorým či s ktorou je neverný.

„Raz jeden muž miloval svoju manželku, ale miloval aj svoju milenku a nevedel sa rozhodnúť, s ktorou chce byť. Trápil tak seba i obe ženy. Muži sa bežne naviažu na druhú partnerku, s ktorou sú neverní. To isté platí aj o ženách a ich partneroch. Erotická naviazanosť spôsobuje obsendantno-kompulzívne rozmýšľanie, teda partnerovi napríklad stále chodí mysľou jeho milenka, vybavuje si chvíle s ňou a podobne. Telesný pôžitok sa uloží v pamäti. Keď si naň spomíname, ide o istý druh naviazanosti. Toto spomínanie si nie je mnohokrát zámerné, príde len tak v rôznych situáciách. Mozog vyplaví dopamín spojený so spomienkou a to nás vracia k túžbe zopakovať neveru či daný vzťah s milencom či milenkou,“ hovorí psychológ Aleš Bednařík. S odborníkom sme sa rozprávali o dôvodoch a vplyvoch nevery na monogamný vzťah či o tom, ako takýto podraz prekonať.

Vytvárame si emocionálne puto

Viete, čo vnímajú Slováci už ako neveru najčastejšie?

S výnimkou otvorených vzťahov je pre Slovákov, podobne ako pre iných obyvateľov európskych krajín, červenou čiarou vo vzťahu najmä pohlavný styk. Z výskumu spred desiatich rokov asi 9 z 10 opýtaných vnímalo ako neveru už vášnivé bozkávanie, ktoré je mimo vzťahu neakceptovateľné. Takisto je pre nás neakceptovateľná aj emocionálna nevera, teda prechovávanie romantických citov voči inej osobe, čo ako neveru vníma viac ako polovica Slovákov. Dokonca časť ľudí vníma ako neveru aj masturbáciu pri porne, tento pocit je ešte silnejší v prípade platformy OnlyFans, kde si vyberáme konkrétneho človeka.

Aj flirtovanie v práci či na sociálnych sieťach väčšinou vnímame ako nevhodné správanie, vo väčšej miere to tak vnímajú ženy. Posledným typom nevery u Slovákov je tiež kontakt s expartnerom či expartnerkou, podľa väčšiny ide o intenzívne prekročenie hraníc vernosti. Dokonca aj vtedy, keď partner rieši s expartnerkou deti, môže jeho súčasná partnerka ich kontakt veľmi ťažko prežívať. Ak partner tento kontakt zatajuje, pretože sa bojí, že partnerka bude reagovať veľmi intenzívne, je po jeho prevalení zrada dvojnásobná – pribudne nedôvera z dôvodu klamania a zatajovania.

Prečo vnímajú partneri ako neveru aj komunikáciu s expartnerom, hoci sa táto týka výlučne iba dieťaťa?

Nevnímajú to úplne ako neveru, ale spôsobuje to veľké napätie a veľkú žiarlivosť, pretože to znamená, že partner venuje energiu a čas niekomu, s kým mal predtým eroticko-sexuálny partnerský vzťah. Ide o veľmi citlivú tému, pretože dnes je internet plný rôznych „rozlúčkových sexov”, hoci ide o neplánovanú vec. Ak nie je rozchod úplne dokončený, muži aj ženy môžu mať stále so svojimi expartnermi dobré spomienky či erotickú príťažlivosť. Stáva sa teda, že ak majú nového partnera, môžu ho ľahšie podviesť. Ide o pohybovanie sa na hrane nevery, avšak najvšeobecnejšou definíciou nevery je každé správanie, ktoré robí partner s niekým iným a ktorým ubližuje aktuálnej partnerke.

Môže byť neverou teda aj písanie si s kamarátom či kamarátkou bez emočného alebo sexuálneho podtónu, ak to partnerovi či partnerke nie je príjemné?

Ide o veľmi subjektívnu kategóriu. Nedávno som mal v poradni pár, v ktorom si šéf oddelenia písal s asistentkou výlučne správy týkajúce sa práce, ale vo voľnom čase a pred spaním. Podľa partnerky to bola absolútna nehoráznosť, pýtala sa, čo vybavoval s asistentkou o deviatej večer. Vyvoláva to žiarlivosť a pocit nevery v zmysle nevenuješ sa mi a prekračuješ hranice, čo mi, pochopiteľne, vadí. V tomto sa vo všeobecnosti muži a ženy odlišujú, pretože muži vnímajú neveru žien oveľa citlivejšie, až keď je fyzická. Naopak, ženy vnímajú neveru už vtedy, keď muž venuje čas, pozornosť, energiu či náklonnosť inej žene, a to aj bez sexu.

Celkom pochopiteľne hrozí, že ak to muž robí, má na svoju aktuálnu partnerku či rodinu menej času. Túto emocionálnu investíciu vnímajú ženy oveľa riskantnejšie, navyše výskumy ukazujú, že ak sú ľudia neverní opakovane s tým istým človekom, vytvárajú si k nemu emocionálne puto. Ani muži, ani ženy nevedia mať v princípe len tak opakovaný sex s jedným partnerom či s jednou partnerkou bez emocionálneho prepojenia.

Stretávate sa bežne v praxi s tým, že sa ľudia citovo naviažu na človeka, s ktorým boli neverní?

Skoro vždy. Raz jeden muž miloval svoju manželku, ale miloval aj svoju milenku a nevedel sa rozhodnúť, s ktorou chce byť. Trápil tak seba i obe ženy. Erotická naviazanosť spôsobuje obsendantno-kompulzívne rozmýšľanie, teda partnerovi napríklad stále chodí mysľou jeho milenka, vybavuje si chvíle s ňou a podobne. Telesný pôžitok sa uloží v pamäti. Keď si naň spomíname, upevňuje sa naviazanosť. Toto spomínanie si nie je mnohokrát zámerné, príde spontánne v rôznych situáciách. Mozog vyplaví dopamín spojený so spomienkou a to nás vracia k túžbe zopakovať neveru či daný vzťah s milencom či milenkou.

Neľutujú neveru, ale jej odhalenie

Je nevera vždy dôvodom nefunkčného vzťahu?

Je veľmi časté, že nevera je symptómom nefunkčného vzťahu. Napríklad pár je preťažený, unavený a partneri nemajú čas venovať sa sami sebe. Jeden z nich má v práci niekoho, kto je prístupný, milý, má čas a vtedy dôjde k nevere. Nedostatok času, ale aj ochladnutie citov sú najčastejšími dôvodmi nevery. Môže však ísť aj o celkom normálny, fungujúci vzťah, keď jeden z partnerov necíti rôzne druhy fyzického alebo emocionálneho uspokojenia.

Je veľmi časté, že nevera je symptómom nefunkčného vzťahu. Napríklad pár je preťažený, unavený a partneri nemajú čas venovať sa sami sebe.

Nemusí ísť o zlý vzťah, ale napríklad partner potrebuje viac dôkazov o tom, že je milovaný, atraktívny a zaujímavý aj pre niekoho iného. Ide o neuspokojené ego či rôzne aspekty osobnosti, ktoré potrebujú byť nasýtené. Dosť často sa však stretávam tiež s tým, že bohatí, úspešní muži majú pocit, že nevera patrí k ich imidžu, či už idú do nevestinca, alebo majú nejakú milenku. Takýmto spôsobom si dobíjajú svoje ego, pretože v ich subkultúre je to nastavené tak, že boháč môže. Nehovorím, že všetci, ale ide o bežnú prax. Aj evolučne je v nás zakorenené, že čím úspešnejší a bohatší muž bol, tým mal viac partneriek, aby dokazoval svoj status.

Mám pocit, že v spoločnosti viac akceptujeme neveru muža ako ženy. Prečo?

Ukazuje sa, že asi 50 percent populácie je vo všeobecnosti nevernej, pričom mužov je o niečo viac ako žien. Ale pri takýchto otázkach je veľmi otázne, koľko ľudí odpovedá úprimne. Muži aj v otázkach o počte sexuálnych partneriek preháňajú oproti realite, u žien je to opačne. V týchto otázkach sú muži s väčším počtom partneriek označení ako tí, ktorí všetko zvládajú, berieme ich ako frajerov, pričom na ženu s väčším počtom partnerov často nahliadame ako na promiskuitnú. Je to prepojené s dominanciou mužov v kultúre. Chlapi mali vždy väčší strach z toho, aby nevychovávali viac potomkov cudzích mužov, preto ženy strážili a kontrolovali. To, samozrejme, nijako mužov, ktorí chcú ovládať ženy, neospravedlňuje. Ženy musia oveľa viac tajiť neveru, pretože im hrozí agresia zo strany muža a pretože môžu otehotnieť, čiže neveru odhaliť.

Sú najčastejšie dôvody nevery odlišné vzhľadom na pohlavie?

Základný dôvod je u oboch pohlaví rovnaký, je to dôvod biologický – ako všetky ostatné živočíchy, tak aj my máme svoje rozmnožovacie stratégie, ktoré sú síce rôznorodé, ale účinné. Sú zvieratá, ktoré sú do smrti verné, na druhej strane existujú aj promiskuitné živočíchy, pretože žijú v skupinách, kde sa všetci starajú o mláďatá. Na základe výskumov dnes predpokladáme, že v minulosti mali ľudia pravdepodobne promiskuitnú stratégiu, pri ktorej bol sex súčasťou bežného prejavovania náklonnosti v kmeni bez akýchkoľvek záväzkov, pretože v konečnom dôsledku sa všetci muži aj všetky ženy z kmeňa starali o mláďatá spoločne. Až vývoj spoločnosti priniesol kultúrne pravidlá.

Muži sa však odlišujú od žien v tom, že sú schopní využiť akúkoľvek príležitosť nevery, pretože podvedome sa chcú rozmnožovať. Ženy uplatňujú aj stratégiu dvoch partnerov – prvý je ten starostlivý, milý, slušný a podporujúci. Keď sa žene blíži čas ovulácie, zvyšuje sa pravdepodobnosť rizika nevery s maskulínnejším typom mužov, teda s geneticky dobrým materiálom. Na druhej strane však máme aj mužov či ženy, ktorí či ktoré si nevedia predstaviť mať sex s niekým druhým ako s celoživotným partnerom.

Ovplyvňujú neveru aj naše gény? Platí napríklad, že ak boli neverní moji rodičia či starí rodičia, tak je nejaká pravdepodobnosť, že budem neverná aj ja?

Ide o dva vplyvy – buď môže ísť o gény, alebo o zážitky z detstva. Na neveru neexistujú špecifické gény, avšak existujú gény, ktoré ovplyvňujú emocionálnu reaktivitu, ktorá vplýva napríklad na nutkanie vyhľadávať nové podnety a rýchlejšie nasýtenie toho starého. Rovnako máme v sebe gény, ktoré ovplyvňujú menšiu či väčšiu citovú väzbu. Takéto gény ovplyvňujú dopamínové, vazopresínové a oxytocínové receptory. Dopamín ovplyvňuje túžbu po riskovaní a nových zážitkoch, vazopresín je hormón, ktorý vplýva na vytváranie citovej väzby, a oxytocín ovplyvňuje emočné puto.

Existujú gény, ktoré ovplyvňujú emocionálnu reaktivitu, ktorá vplýva napríklad na nutkanie vyhľadávať nové podnety a rýchlejšie nasýtenie toho starého.

Ak zdedíme také gény, ktoré majú viac týchto receptorov, môžeme sa napríklad rýchlejšie nasýtiť starého vzťahu, zároveň sa menej ovládame a kontrolujeme, takže sa zvyšuje riziko nevery. Navyše u detí, ktoré vyrástli s nevernými rodičmi, sa aj napriek traume niekoľkonásobne zvyšuje pravdepodobnosť, že aj ony budú raz neverné. Deti totiž všetko absorbujú, teda aj to, čo im ubližuje. Ide o vnútorné mechanizmy, ktoré nevedia ovládať, preto častejšie potrebujú terapiu.

Nemalo by to byť práve naopak? Pokiaľ som sa v detstve stretla s neverou, nechcem zažiť podobnú traumu a ublížiť partnerovi tak, ako to spravili moji rodičia?

Toto je už vedomé predsavzatie, ktoré si veľa ľudí dáva a aj ho dodrží. Aj u drogovo závislých rodičov sa zvyšuje pravdepodobnosť, že ich dieťa bude drogovo závislé napriek tomu, že ako deti k drogám mali odpor. Preberáme však mechanizmy správania od svojich rodičov, najmä deti do desiatich rokov nevedia vyhodnotiť, čo je nesprávne. Cítia utrpenie, ale interpretujú si ho tak, že ony sú zlé deti, ony sú dôvodom, prečo sa rodičia hádajú a podobne. Platí však, že časť populácie sa z traumy poučí, vyberie si dobré kvality a vďaka tomu žije lepší život, iná časť populácie traumu zopakuje.

Existuje aj niečo ako nevedomá nevera, napríklad v prípade užitia veľkého množstva alkoholu či drogy, keď o sebe nevieme a nepamätáme si to?

Áno, je možné, že sú ľudia neverní v zmenenom stave vedomia, keď nemajú pod kontrolou svoje správanie. Ak však ide niekto napríklad na hudobný festival, kde popíja so ženami či s mužmi, musí veľmi dobre vedieť, ako zvyšuje riziko nekontrolovaného správania. Správanie je však vždy motivované nejakými myšlienkami a potrebami. Pokiaľ napríklad niekto užije drogu, môže si ju dávať aj preto, aby sa neskôr mohol vyhovoriť na to, že bol neverný preto, že si ju dal. Klameme niekoľkokrát denne, najčastejšie sami seba. Aj nevedomá nevera má nejaké stupne, vyvíja sa v niekoľkých fázach. Takže sa stáva, že takýto človek chcel byť neverný, droga či alkohol mu k nevere dopomohli. Problémom je, že v takomto prípade nielenže neverníci klamú, ale ešte aj nie sú ochotní prevziať zodpovednosť za svoju neveru.

Čo robiť v prípade, že partner nedôveruje partnerke (a naopak), hoci partnerka nebola neverná a ani nikdy na neveru nepomyslela?

Ľudia, ktorí majú hlboko zakorenenú nedôverčivosť, nielenže si nevedia vybudovať blízke vzťahy, ale keď v nich už sú, môžu svojou nedôverčivosťou odháňať svojho partnera a zvyšovať tak pravdepodobnosť, že bude neverný. Dôverčiví partneri dôverujú svojmu partnerovi a spoliehajú sa na to, že sa bude správať tak, aby ich nezranil, hoci vidia nejaké signály, čo by mohli časom viesť k nevere. Nedávajú takú váhu myšlienkam, ktoré by ich zneistili.

Veľakrát som počula, že každé klamstvo raz vypláva na povrch, teda aj nevera.

Áno, dôverčiví ľudia by boli radi, keby to tak bolo, avšak opak je pravdou. Je veľa premlčaných nevier. Pri odhaľovaní nevery sú efektívnejšie ženy. Muži si myslia, že neveru zamaskujú, ale oveľa častejšie zanedbajú jej stopy. Navyše muži majú väčšie sebavedomie, preto si myslia, že im nevera prejde. Častejšie teda ženy odhalia neverných mužov, najmä z dôvodu, že vedia lepšie čítať neverbálne signály, pretože evolučne boli k tomu nútené. I v prípade iných živočíchov sú samce vyššie a agresívnejšie. Z tohto dôvodu je aj násilie násobne vyššie zo strany mužov voči ženám. Naopak, samičky sú nižšie a menšie a aj menej agresívne. Aby prežili, musia byť oveľa vnímavejšie na neverbálne signály samčekov, preto lepšie rozpoznajú prežívanie svojho partnera a aj pri nenápadných signáloch si dokážu všimnúť, že sa niečo deje, a vtedy začnú pátrať.

Dokáže pár prekonať neveru?

Pokiaľ neverný partner či neverná partnerka neprejaví očividné známky ľútosti, hanby či pocitov viny, vzťah sa nezachráni. Nie z dôvodu nevery, ale z toho dôvodu, že neverník očividne neľutuje čin. Viac ako 70 percent párov, ktoré zažili neveru, sa pokúsi o udržanie vzťahu. Podarí sa to asi polovici. Musia však výrazne zmeniť vzťah, to, aký bol pred neverou. Neverník musí plne priznať neveru a prevziať plnú zodpovednosť, inak sa vzťah skončí rozchodom. Potom príde odpustenie, partneri skúsia obnoviť vzťah a musia si nastaviť úplne nové pravidlá.

Viac ako 70 percent párov, ktoré zažili neveru, sa pokúsi o udržanie vzťahu. Podarí sa to asi polovici.

Napríklad pravidlo transparentnosti pre budovanie dôvery. Veľakrát sú podvedení partneri po prevalení nevery až v traumatickom šoku. Musia si preto hovoriť všetko, najmä kam neverník ide, s kým, prečo a podobne. Rovnako si medzi sebou vymenia heslá do mobilov a nič pred sebou nemôžu tajiť. Cieľom je vybudovať novú verziu dôvery. A pravidelne sa musia baviť o svojich pocitoch. Sú viac emočne otvorení ako predtým. Je dobré vedieť, prečo k nevere došlo. Podrobnejšie o nej hovoriť – kde, s kým či ako –, nie je v poriadku, pretože rozhovory o tom, ako nevera prebiehala, retraumatizujú podvedeného. Musia si teda vytvoriť novú verziu vzťahu.

Dokážeme rozlíšiť reálnu ľútosť od manipulatívnej, hranej ľútosti?

Je to ťažké, pretože ak sme v partnerskom vzťahu s dobrým manipulátorom, tak manipuluje a robí prehrešky aj v iných oblastiach. Mali by sme ich rozpoznať, ale väčšinou ho tak milujeme, že prehliadame manipuláciu. Ak ho nechceme od seba odohnať, nechceme ani vidieť, že nás klame a manipuluje nami. Bojíme sa, že ho od seba odoženieme. Keď je neverník aj manipulátor a necháme sa raz oklamať, tak vieme veľmi ľahko zistiť, že išlo o manipuláciu, keď rovnaký čin spraví znova. Zaujímavosťou je, že manipulátori môžu naozaj úprimne plakať a ľutovať svoj čin, takže to vyzerá autenticky, avšak oni v skutočnosti neľutujú, že boli neverní, ale to, že boli odhalení. Toto sa dá veľmi ťažko rozlíšiť.

Život po nevere

Ako sa správa podvedený partner, pokiaľ sa dvojica pokúsi obnoviť vzťah po nevere?

Nevera je jednou z najväčších tráum, ktoré môžeme v živote zažiť. Keď sa vzťah rozpadne, podvedený má problémy v ďalších vzťahoch, pretože má narušenú dôveru. Pokiaľ aj zostanú partneri spolu, podvedený partner trpí nespavosťou, stále si premieta vzťah pred očami a je obozretnejší – sleduje, kam partner ide, má tendenciu kontrolovať partnerovi telefón a podobne. Pár si preto musí dohodnúť určitú transparentnosť, teda nie že bude potajme kontrolovať partnerovi telefón, ale partner mu telefón sám ukáže.

Podvedený partner máva aj pocit, že toho druhého vlastne nepozná. Neverí mu preto nielen smerom do budúcnosti, ale už neverí ani minulosti, ktorú s ním zažil. Pýta sa sám seba, kto bol jeho partner celý ten čas, či sa celý čas pretvaroval, či ho skutočne miluje. Narušenie reality z minulosti je traumatickým zážitkom. Podvedený mnohokrát nevie, že je podvádzaný, a keď sa nevera prevalí, rozmýšľa nad tým, či bol vzťah skutočný. To je pre podvedeného to najhoršie. Ďalším problémom je aj to, že mu nevera naruší sebahodnotu, hanbí sa za to, že bol podvedený. Preto sa pýta sám seba, čo spravil a či je hodný lásky.

Môžu podvedení partneri zostať s neverníkom aj z dôvodu hanby pred ostatnými?

V minulosti to bol možno častejší dôvod, ale dnes je to skôr o tom, že daného partnera majú skutočne radi. Samozrejme, veľkú váhu tu majú aj deti a spoločný majetok, ale nemyslím si, že zostávajú spolu z dôvodu hanby. Nevera sa tak či tak prevalí, a to nielen medzi partnermi. Či už neverník, alebo podvedený sa chce o tomto silnom zážitku s niekým podeliť, dokonca aj s rodičmi či so svokrovcami. Nedokážu ho uniesť sami.

Ako najčastejšie reagujú rodičia na neveru svojho syna či svojej dcéry, ak sa o nevere dozvedia od podvedeného partnera či podvedenej partnerky?

Nemám na to štatistiku, ale spomínam si na jeden manželský pár. Manželka sa o partnerovej nevere rozprávala so svokrovcami, ktorí veľmi podporovali svoju nevestu. Nechránili svojho syna, ale ani proti nemu nebrojili, správali sa veľmi rozumne. Nevesta bola milo prekvapená, že ju svokrovci veľmi podporovali a veľmi jej pomáhali.

Akú má pravdepodobnosť podvedený partner, že bude neverný v novom vzťahu?

V tomto prípade rozlišujeme dva typy ľudí. Prvý z nich sa mstí, a preto podvedie svojho partnera – berie to ako odvetu. Druhý typ ten traumatický, bolestivý zážitok nevery nechce urobiť svojmu partnerovi, či už aktuálnemu, alebo novému. Zatiaľ však máme výskumy iba o tom, že neverník bude s väčšou pravdepodobnosťou neverný aj v novom vzťahu.

(RR)