Obľúbená videohra obsahuje vernú simuláciu vyše dvoch stoviek rôznych živočíchov vrátane vyhynutých.
Z videohier sa v ostatných rokoch stal kultúrny fenomén, ktorý je jedným zo stredobodov života mnohých ľudí po celom svete. Dokonca počas otváracieho ceremoniálu olympiády hrala hudba zo známych japonských titulov. Napriek tomu sa však stále videohry vnímajú skôr ako obyčajná zábava.
Autori novej štúdie tvrdia, že hráči veľmi obľúbenej hry Red Dead Redemption 2 sa počas času stráveného hraním naučili rozoznávať skutočnú divokú zver a predvídať jej správanie. V kvíze určili v priemere viac zvierat než ľudia, ktorí s hrou nemali skúsenosť. Výskumníci si myslia, že hoci ide o vysokorozpočtovú hru zameranú na zábavu, dôraz na realizmus a detaily umožňuje veľa sa dozvedieť.
Štúdiu zverejnili v časopise People and Nature.
Dôraz na realizmus
Red Dead Redemption 2 (RDR 2) je akčná dobrodružná hra, ktorá je zasadená do prostredia divokého západu na konci 19. storočia. Ponúka obrovský otvorený svet s príbehom, ktorého koniec zvyčajne hráč dosiahne po štyridsiatich až päťdesiatich hodinách strávených v divočine, v prostredí od lesov cez hory až po mokrade. Okrem toho hra zahŕňa približne dvesto skutočných druhov rôznych živočíchov, a to aj vyhynutých.
„Dôraz na detail v Red Dead Redemption 2 je vychýrene známy, čo rozhodne platí aj o zvieratách,“ píše v tlačovej správe spoluautorka štúdie Sarah Crowleyová z Univerzity v Exeteri.
„Mnoho živočíchov nielenže vyzerá a správa sa realisticky, no aj na seba reagujú. Vačice hrajú, že sú mŕtve, medvede predstierajú rozbeh, orly lovia hady,“ dopĺňa.
Výskumníci pripravili kvíz, ktorý pozostával z pätnástich skutočných fotografií zvierat z hry. Patrili medzi ne napríklad jeleník bielochvostý, jeseter jazerný, sojka modrá či lyžičiar ružový. Na štúdii sa zúčastnilo 586 ľudí z 55 krajín. Z nich 444 aj hralo RDR 2.
V priemere dokázali hráči určiť desať z pätnástich živočíchov, o tri viac ako ľudia, ktorí hru nepoznali. Najlepšie sa darilo tým, ktorí dokončili príbehovú časť alebo hrali RDR 2 nedávno. Najväčší rozdiel medzi oboma skupinami bol pri tých zvieratách, ktoré prinášali hráčovi úžitok napríklad v podobe úlovku ako zdroja surovín či jedla.
Dopad činov hráča
Hra okrem dnes ešte stále žijúcich druhov zobrazovala už aj vyhynuté, napríklad papagája karolínskeho. Tento vták v hre obýva mokrade, čo odráža aj jeho skutočné životné prostredie. Keď hráč zabije prvého jedinca, utrpí jeho česť. Keď ich zabije pätnásť, ukáže sa mu správa, že populácia papagája ubúda a hrozí jej vyhynutie. Keď hráč zastrelí ďalších desať, hra ho upozorní, že vtáky zo zemského povrchu zmizli a žiadne sa už neobjavia.
„Lov výrazne prispel k vyhynutiu papagája karolínskeho. Ak hráč bude po ňom strieľať, hra ho upozorní na jeho populačný stav. Ak v tom bude pokračovať, vyhynie, čím sa ukáže dopad činov hráča na životné prostredie,“ ozrejmuje spoluautor Matthew Silk.
Autori štúdie si myslia, že hoci sa videohry vyžadujú, aby pri nich človek strávil veľa času v interiéri, teda mimo prírody, stále sa môže niečo dozvedieť. Zároveň tvrdia, že predstavujú doteraz slabo využívaný spôsob učenia, ktorý by ekológovia a ochranári mohli brať vážnejšie a ktorý by mohol zvýšiť povedomie o životnom prostredí.
„Nečakáme, že vysokorozpočtové hry budú niesť posolstvo o ochrane, no učitelia a ďalší ľudia by sa mohli inšpirovať technikami použitými v hrách, napríklad ako robiť veci pohlcujúcejšie a to, aby mali činy dopad na ďalší postup v hre,“ dodáva výskumník Ned Crowley.
Vývojári videohier, hlavne tých s historickou tematikou, si začínajú uvedomovať, že okrem zabávania môžu ľudí aj vzdelávať. Napríklad veľmi obľúbená hra Assassin’s Creed Origins je zasadená do starovekého Egypta. Dizajnéri tak vytvorili veľmi realistické a verné prostredie s mnohými pamiatkami. Po vydaní preto neskôr vymysleli špeciálny herný režim bez bojov a úloh, ktorý hráčov sprevádza po hernom svete, ako keby boli vo virtuálnom múzeu a ukazuje im pamätihodnosti spolu s výkladom.
Zdroje: DOI: 10.1002/pan3.10242, Tlačová správa Univerzity v Exeteri