Schizofrénia postihuje 1 % populácie, teda na Slovensku asi 50 000 ľudí. Ľudia trpiaci schizofréniou majú často ťažkosti s rozpoznávaním emócií a porozumením zámerov iných ľudí. Upozorňuje na to klinický psychológ Michal Hajdúk z Univerzity Komenského v Bratislave, ktorý sa venuje výskumu schizofrénie a svoje nedávne výsledky publikoval vo viacerých významných vedeckých časopisoch.
Čo je schizofrénia
Schizofrénia je vážne duševné ochorenie, ktorým trpí asi jedno percento obyvateľstva. Ide o závažnú psychickú poruchu, ktorá sa spája najmä s prítomnosťou bludov a halucinácií. Veľká časť pacientov má zároveň ťažkosti aj s každodenným fungovaním v medziľudských vzťahoch, práci a voľnočasových aktivitách. Fungovanie týchto pacientov v každodenných podmienkach závisí od tzv. sociálneho poznávania. Spúšťačom ochorenia môžu byť závažné záťažové situácie. V prvých štádiách schizofrénie môže dôjsť k zmenám vo vnímaní okolitého sveta, zvláštnym zážitkom alebo sociálnemu stiahnutiu sa, povedal Michal Hajdúk pre portál Veda na dosah.
Michal Hajdúk z Katedry psychológie FiF UK a Psychiatrickej kliniky LF UK a UNB skúma sociálnu kogníciu, teda súbor schopností, prostredníctvom ktorých ľudia vnímajú a spracovávajú sociálne podnety, ako napríklad výrazy tváre, zámery, presvedčenia a pod. V nedávnej dobe publikoval výsledky svojej práce vo viacerých zahraničných vedeckých časopisoch.
„V spolupráci s kolegami z USA sme zistili, že u nich skoro 75 % pacientov so schizofréniou má mierne až závažné ťažkosti s čítaním emočných výrazov a usudzovaním, čo si iní ľudia myslia. To číslo je pomerne vysoké, ale hneď, keď budeme vedieť týchto ľudí spoľahlivo identifikovať, môžeme im poskytnúť terapiu, napríklad vo forme tréningu sociálno-kognitívnych zručností,“ hovorí Michal Hajdúk.
Ako to riešiť
Narušenie v oblasti sociálnej kognície patrí medzi základné prejavy schizofrénie. Tréningy sociálnej kognície sa ukazujú byť vhodným doplnkom k štandardnej terapii, keďže vytvárajú priestor na osvojenie a precvičovanie sociálnych spôsobilostí, čím pozitívne ovplyvňujú samotnú funkčnosť pacienta.
„Aj výsledky z dát, ktoré sme zbierali u nás, ukázali, že práve sociálna kognícia je kľúčová schopnosť, na ktorú by mali klinickí psychológovia u pacientov so schizofréniou zamerať svoje intervencie. Niektoré z psychologických postupov na rozvíjanie týchto schopností už uplatňujeme aj na našej klinike,” dodáva Michal Hajdúk.
V súčasnosti sa Michal Hajdúk s kolegami z II. neurologickej kliniky LF UK a Katedry logopédie PdF UK zaoberá tým, či majú podobné ťažkosti aj pacienti s Parkinsonovou chorobou. Prvotné výsledky ich výskumného projektu naznačujú určité podobnosti medzi týmito poruchami. Porozumenie podstaty ťažkostí pomôže lepšie cieliť intervencie, a tým zlepšiť kvalitu života pacientov so schizofréniou aj Parkinsonovou chorobou.
„Verím, že výsledky týchto výskumov a aj ďalšie nadväzujúce projekty budú významným príspevkom k lepšiemu porozumeniu fungovania psychických funkcií u pacientov s týmito ťažkými zdravotnými komplikáciami. Ako rektora ma zároveň nesmierne teší, že naši odborníci dokážu spolupracovať aj naprieč viacerými fakultami so spoločným cieľom zlepšiť životy ich pacientov,“ povedal rektor UK Marek Števček.
PhDr. Michal Hajdúk, PhD.
PhDr. Michal Hajdúk, PhD., pôsobí na Katedre psychológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského a Psychiatrickej klinike Lekárskej fakulty UK a UNB v Bratislave. Súčasne sa venuje výskumu aj klinickej praxi. Po skončení PhD štúdia z klinickej psychológie získal prestížne Fulbrightovo štipendium. Počas pobytu v USA pôsobil na School of Behavioral and Brain Sciences, University of Texas at Dallas, s ktorou doteraz úzko spolupracuje. Aktuálne sa venuje problematike sociálneho poznávania u pacientov so schizofréniou. Skúma, ako pacienti dokážu rozpoznávať emočné výrazy z tváre, prípadne ako dokážu porozumieť nepriamym vyjadreniam ako irónia a podobne. Najviac ho zaujíma, ako tieto schopnosti ovplyvňujú ich každodenné vzťahy. Taktiež sa venuje téme paranoidno-perzekučných bludov a tiež prejavom podozrievavosti a paranoidity u zdravých ľudí.
Informácie poskytla: Lenka Miller, hovorkyňa UK v Bratislave
Spracovala a uverejnila: Mária Izakovičová, NCP VaT pri CVTI SR
Foto: NCP VaT, pri CVTI SR